Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Piatok 22. 1. 2021 meniny má Zora

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Hudba - Recenzie
18
Jakub P.
13. september 2015, 10:17

Travi$ Scott svojou jazdou na Rodeu vyhral, avšak rekordy ňou neprekonal (Recenzia)

Očakávaný debut Travi$a Scotta vyvolával vo fanúšikoch veľké nádeje. Ako sa s nimi rebel z novej školy popasoval sa dozvieš v recenzii.

Jakub P.
13. september 2015, 10:17
Zdielať
Uložiť Uložené
Zdielať Zdielať článok
Travi$ Scott svojou jazdou na Rodeu vyhral, avšak rekordy ňou neprekonal (Recenzia)

Aj keď tento rok vychádzajú albumy od takmer všetkých relevantných hip-hopových umelcov, zvedavosť a zároveň očakávania, ktoré vo mne vzbudzoval debut Travi$a Scotta, ich hravo schovali do vrecka. Kto by bol pred pár mesiacmi povedal, že si Rodeo vybuduje medzi fanúšikmi takýto hype? Keď sa nad tým však zamyslím hlbšie, až také prekvapivé to zase nie je. Nedávne požehnania od Cuddera a Big Seana a neoceniteľná podpora od T.I. a Kanyeho potlačili nielen v minulosti Travi$a výrazne vpred a on bol odhodlaný sa späť nevracať. Tvoril zaujímavú hudbu, z ktorej najprv vyskladal kvalitný mixtape Owl Pharaoh a neskôr ešte zaujímavejší projekt Days Before Rodeo. V oboch sa ale raper a beatmaker z Houstonu ešte takpovediac hľadal, a tak ich logicky nemožno považovať za to najlepšie, čo dokáže skomponovať. Tak či onak, druhý menovaný tape už od začiatku odkazoval na pripravovaný prvý vrchol La Flameovej tvorby - na jeho premiérové sólo. Vďaka kvalite predošlých nahrávok sa mu latka kládla veľmi, veľmi vysoko. Scottie nemohol usporiadať len tak nejaké ródeo. Jeho Rodeo muselo byť nezabudnuteľné.

 

Už samotný názov celkom dobre vystihuje charakter albumu i jeho tvorcu. Odviazanosť, mierne šialenstvo, žiadne hranice, príchod neočakávaného, výbuchy emócií, náhle zmeny. Tieto pocity zažíva jazdec na býkovi (alebo koňovi) počas ródea, rovnaké pocity zažíval Travi$ počas svojho dospievania a obdobné pocity máme zažívať aj my pri počúvaní jednotlivých skladieb. Ródeo je bláznivé a taký je aj Scottie, prevtelená akčná figúrka zachytená na coveri, ktorá sa na koncertoch hádže do davu, necháva zatknúť či volá tisícku fanúšikov na stage, hoci to sekuriťáci nepovolili. Ako titul dosky obsadil slovo, ktoré v sebe ukrýva jednak jeho životný štýl, avšak aj obavu z toho, či kvôli nemu nespadne z pomyselného zvieraťa na zem, čo by predstavovalo absolútne zlyhanie.

 

Travi$ Scott svojou jazdou na Rodeu vyhral, avšak rekordy ňou neprekonal (Recenzia)

 

Travi$ začínal s hudbou z pozície producenta a v tomto odbore nadmieru vyniká. Vdýchnuť melódii život a perfektnú, vťahujúcu atmosféru je jeho doména, ku ktorej pripojil potom aj rapovanie. Kvôli vlastnej tvorbe odišiel aj z univerzity, klamal vlastnej rodine, minul peniaze určené na školu na let do New Yorku, a to všetko preto, aby využil rodiacu sa šancu dostať sa pod krídla Yeezusa a T.I.. Dnes vieme, že bol úspešný. Najsilnejšie obdobie z pohľadu beatmakera zažil v lete 2013, keď sa hudbami podieľal naraz na troch number one albumoch – Yeezus, Magna Carta Holy GrailGifted. Ako to súvisí s Rodeom? Úzko. Mnoho ľudí by totiž pochopiteľne očakávalo, že si debutovú štúdiovku La Flame produkčne ošéfuje hlavne sám, no v tomto ohľade zostane divák mierne sklamaný. Zo 14 skladieb (16 na deluxe verzii) s celkovou minutážou 65:26 (deluxe 75:19) produkoval Travi$ len dve (Maria I'm Drunk, Apple Pie), ostatné si zobrali do parády iní hudobníci.

 

Travi$ Scott svojou jazdou na Rodeu vyhral, avšak rekordy ňou neprekonal (Recenzia)

 

Nemožno však poprieť, že odviedli skvelú robotu. Jednotlivé beaty sú vysoká trieda, niektoré by si zaslúžili aj titul „akoby z iného sveta“. Tempo sa strieda hneď na začiatku v úvodnej skladbe, keď sa z pomalej melódie postupne stáva rýchlejšia s výraznejšími bicími. Tie sú jedným z primárnych nástrojov na samotnej doske, pričom sa objavujú v rôznych polohách (Pray 4 Love). Na rovnakej piesni sa v závere blysol aj perfektný klavír zjavujúci sa taktiež viac ráz. Snáď ešte lepšia je gitara na Piss On Your Grave (ktovie, či ju nehrá Paul McCartney) smrdiaca mixom moderného s historickým. Neskutočne oceňujem muzikálny prechod na Antidote, ktorý je prácou géniov. Dominantné linky a syntetizátor sú počuť skrz celú nahrávku berúcu si zvukovo inšpiráciu z 808s & Heartbreak, Yeezusa či Cudderovych Man on the Moon, ktorých mix predstavuje futuristický sound Travi$a Scotta.

 

Beaty by ale nezneli, ako znejú, ak by neboli doplnené o vyšperkované zvukové efekty. Sample, „zasekávania“, rapídne zmeny nálad či tempa a lahodné vokály. Tu použijem ako príklad track 90210, ktorý je jasne jedným z popredných na doske a počuť na ňom azda všetko okrem tých samplov. Ich krása sa ale vyníma na Wasted, kde je vysamplovaný zosnulý Pimp C prinášajúci na Rodeo silnejší závan juhu, alebo 3500 so samplom Want Some More od Nicki Minaj. Klobúk dole Travi$ovi, no najmä ostatným producentom - Metro Boominovi, Kanye Westovi, Pharrellovi, TM88, Sonny Digitalovi, Ultra$oundovi, Allanovi Ritterovi a ďalším, no v najväčšej miere velikánovi Mike Deanovi, ktorý Rodeo aj mixoval. Vďaka hudobnej stránke ťa doska chytí naozaj pevne. V tomto ohľade ide o umelecké dielo, ktoré si treba pustiť viac než raz, ba viac než desaťkrát, aby si naplno počul jeho krásu.

 

Travi$ Scott svojou jazdou na Rodeu vyhral, avšak rekordy ňou neprekonal (Recenzia)

 

Podobne širokú plejádu mien ako je napísaná v kolónke producenti, tvoria na Rodeu i hostia. Nerátajúc bonusové skladby (Ok Alright, Never Catch Me) som ich napočítal 12, čo je vzhľadom na počet skladieb dosť veľké číslo. Dopad tohto faktu má pozitívnu, ale aj negatívnu stránku. Zatiaľ čo na sólových trackoch Travi$ so svojím charakteristickým prejavom, mixujúcim vplyv vzorov ako Kanye alebo Cudder a využívajúcim autotune, úpravu hlasu, takmer spevavé polohy (Antidote) či solídny rap (Pornography, I Can Tell) hviezdi, na niektorých songoch s featuringmi sa nechal zatieniť.

 

Singel 3500, inšpirovaný kabátom malej Nori, o lifestyle zahŕňajúcom míňanie množstva peňazí zobrazuje v najlepšom svetle 2 Chainza, ktorý predviedol životnú slohu zakončenú riadkami: „I need to buy pocketbooks for these nigg*s.“ Podobná situácia sa pre Scotta opakuje na Pray 4 Love, kde si výraznú časť z koláča odkusol vynikajúci Abel. Night Call prináša polovicu dua Rae Sremmurd, Swae Leeho, spoločne s Chief Keefom, ktorí predčili očakávania. Najhviezdnejšia figúra hosťuje na Piss on Your Grave a je ňou mentor Yeezy. Kto iný by do skladby s takýmto názvom sedel lepšie? Žiadny lyrický skvost, no príjemný úlet oboch menovaných. Piesňou, na ktorej La Flame zaostáva bohužiaľ asi najviac, je banger Maria I'm Drunk. Young Thug a Justin Bieber si ukradli všetko pre seba. Nespomenul som ešte ostatných kolaborantov – Juicy J, Futurea, Quava, Toro y Moia a vokalistku Kacy Hill (90210). Tí ale nehviezdia tak, ako predtým spomenutí interpreti. Na deluxe edícií dosky sa navyše objavuje ScHoolboy Q na celkom fajn songu Ok Alright.

 

Travi$ Scott featuringy dokopy poskladal a rozmiestnil perfektne, žiaden nepôsobí nadbytočne, avšak odniesol si to paradoxne práve on, keďže ho výborní návštevníci miestami zakryli, čo je preňho ako autora debutu a ústrednú osobu nie zrovna najlepšie.

 

 

Problémom mladého houstonského interpreta bola v minulosti najmä lyrika. Nedostatky v nej maskoval emóciami a geniálnym zvukom. Hoci sa jeho lyrika od posledného projektu zlepšila, stále sú v nej prázdne miesta. Odráža sa to miestami v témach, ktoré sa na Rodeu opakujú – životný štýl, drogy, peniaze, alkohol, párty, oblečenie, dievčatá. Pri bližšom pohľade však človek odhalí, že za Rodeom je ukrytá metafora o postavení a udržaní sa na vlastných nohách, o prežití toho blaznívého života, ktorým sa Jacques Webster rozhodol vykročiť. Tú vykresľuje T.I. na otváracom tracku (Pornography) a záverečnom tracku (Apple Pie), kde sa predstavuje v pozícii rozprávača, podobne ako Common na Man on the Moon: The End of Day. Poslucháčovi takto osvetľuje nebezpečnú evolúciu (dospievanie) Travi$a. Podstatnú rolu tu hrá symbol maminho jablkového koláča. Ten obrazne pomenúva podporu od druhých, od ktorej sa La Flame chce a musí odpútať. „At that moment, the one known as Jacques turned to Scott / Chose to jump off his mama porch and lead the stampede of lost souls.“

 

Výrazným motívom na albume je i akási depresia a pocit osamelosti. Podobné emócie sa pretavia do temnejšieho ladenia skladieb, čo sa presne stalo na Pray 4 Love a Impossible. Hlavne text druhej menovanej piesne zachytáva Scotta v smutnejšom ladení, rozmyšľajúceho o dievčati, do ktorého sa pravdepodobne zaľúbil, a to je preňho nezvyčajné. Dostávame taktiež detailnejší náhľad do Travi$ovho detstva a rodiny skrz napríklad 90210, kde rozpráva o tom, ako odišiel zo školy, aby nasledoval muziku, pričom mu volala ustarostená babka: „My granny called, she said, 'Travie, you work too hard / I'm worried you'll forget about me.'“

 

Travi$ Scott svojou jazdou na Rodeu vyhral, avšak rekordy ňou neprekonal (Recenzia)

 

La Flame má šťastie, že dokázal sčasti vybalansovať repetitívne témy štipkou podrobnejšej retrospektívy, introspektívy a famóznymi beatmi. Samozrejme, v tejto situácii jasne pomohla aj dvojsečná zbraň vo forme dvanástich hostí, prinášajúca vítané oživenie. Bez týchto faktorov by doska pravdepodobne pôsobila príliš obohrato a jednotvárne, no ako som už vravel, najmä počet hostí si na druhej strane vybral svoju daň – Scott sa dostáva do ich tieňa a jednotlivé songy na štúdiovke spolu občas nie najlepšie kooperujú.

 

Travi$ Scott svojou jazdou na Rodeu vyhral, avšak rekordy ňou neprekonal (Recenzia)

 

Nadpis tvrdí, že Travi$ svojou jazdou na Rodeu vyhral, avšak rekordy ňou neprekonal. A to je vskutku pravda. Očakávaný, vyhajpovaný debut lídra rebelov z novej školy je po hudobnej a zvukovej stránke umeleckým dielom s perfektnými muzikálnymi prvkami, no masterpiecom ho, bohužiaľ, nazvať nemôžem. Tematické opakovanie zachraňované širokou paletou hostí si odnieslo svoje úroky, hoci malé, na celkovom pôsobení dosky. Tá je preštrikovaná od začiatku do konca hitmi, no ich sled je miestami kostrbatý. Veľa bodov však La Flameovi za toto stiahnuť nemôžem, to by som bol veľmi neférový, keďže nepatrí medzi na lyriku orientovaných raperov. Jeho silou sú emócie, cit pre bangre, agresivita, energia, posun hraníc a nebojácnosť skúšať a miešať niečo nové. Toto na albume nechýba. Aby som teda odpovedal na otázku, ktorú som nepriamo položil. Travi$ Scott Rodeo svojho života ustál, prežil a vyhral, na jeho debut nezabudneme, ale ako väčšina ľudí, ktorí sa po prvýkrát rozhodnú pretaviť svoju veľkú víziu do skutočnosti, sám zistil, čo treba do budúcnosti vylepšiť. Tak či onak, na Rodeo budeme spomínať prevažne len v dobrom, Straight Up. 7,5/10

Aké hodnotenie by si dal ty?
0/10
Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Zdielať
Uložiť Uložené
Zdielať Zdielať článok
NAHOR
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.