Sociálny experiment, ktorý mal preveriť, ako deti zvládajú konflikty a interagujú bez dohľadu dospelých, šokoval verejnosť. Britská televízia vraj účastníkov vystavila fyzickému aj emocionálnemu riziku.
Ešte pred tým, ako prišiel Big Brother či Love Island, ale aj dávno predtým, ako si vo štvrtok večer čakal pred telkou na Ružu pre nevestu, tu bol začiatok milénia a bizarný formát britskej televízie Channel 4. Práve ona predstavila dovtedy nevídanú šou o maloletých chlapcoch a dievčatách, ktorých na päť dní (v dvoch časových intervaloch) umiestnili do jedného domu bez dozoru dospelých. Kamerový štáb mal s deťmi zakázané komunikovať a zasahoval len v krajných prípadoch.
Kým niektorí diváci a odborníci vnímali dokument ako zaujímavú perspektívu na detskú psychológiu, dynamiku skupiny či pohlaví, iní kritizovali to, že deti vystavil emocionálnemu stresu a bezpečnostným rizikám.
Tá šou bola otrasná. Keby som mohla vrátiť čas, povedala by som synovi nie, nedovolila by som mu to.
Hoci od prvého vysielania prešli už celé dve dekády, pôvodnú šou opäť dostal do pozornosti server UNILAND. „Aký divoký dokumentárny výber,“ píše jeho redaktorka Britt Jones a nám pri tomto komentári netreba hovoriť dvakrát. Jasné, že sme si formát od Channel 4 pozreli za teba. V čom (ne)boli chalani lepší, koľko zúčastnených nezvládlo psychický tlak a prečo by ťa tento archívny bizár mohol baviť? Viac sa dočítaš v článku.
Boli sme príliš zraniteľní. Mať deti v takom mladom veku v reality šou je úplne nesprávne.
Boys Alone vs Girls Alone
Stanica Channel 4 spustila svoj „divoký experiment“ v roku 2002. Premiérová šou dostala – ako vyplýva aj z témy – výstižný a stručný názov Boys Alone (Samí chlapci). Súčasťou dokumentu bolo desať chlapcov vo veku 11 až 12 rokov, ktorí žili spolu spomínaných päť dní v obrovskom dome v anglickom Hertfordshire. Tvorcovia sa však ešte ten istý rok rozhodli staviť na pokračovanie (Girls Alone), do ktorého obsadili desať dievčat v podobnom veku.
Obe skupiny mali v šou rovnaké podmienky, ale aj štartovací balíček. Dom bol navrhnutý tak, aby deťom poskytol bezpečie a pohodlie na maximálnej úrovni, ale zároveň potešil detského ducha (a tak trochu aj rozmary). Okrem základného hygienického vybavenia a ingrediencií na nutrične vyvážené jedlá nechýbali ani „guilty pleasures“ v podobe sladkostí, fastfoodu, stolných hier, hracích konzol a obrovskej záhrady s trampolínou.
Hoci štáb s deťmi nekomunikoval, deti mohli v prípade núdze zazvoniť na zvonček, prostredníctvom ktorého im bola poskytnutá pomoc od zdravotnej sestry a psychológa, no v prípade, že chceli z akéhokoľvek dôvodu svoju účasť v „hre“ ukončiť, bez otázok ich odviedli domov. Určite sa pýtaš, ako to celé dopadlo a ako vlastne vyzerá správanie detí, ktoré sú ponechané napospas slobode a vlastným rozhodnutiam. Ak si si práve predstavil scénu zo Sám doma a Kevina, ktorý si užíva zmrzlinu a luxusný dom McCalistrovcov, nie si ďaleko od pravdy.
Chlapčenská skupina sa nakoniec rozdelila na dva nepriateľské tábory. Oba sa však v nemalej miere pričinili o to, že spočiatku útulný dom sa len po pár dňoch zmenil na nepoznanie.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo na dokument hovoria psychológovia a prečo sa stretáva s kontroverziou.
- V ktorej skupine panovali fyzické konflikty.
- Prečo nemusí mať chválenie detí pozitívny efekt.
- Z ktorej skupiny odišli súťažiace už pred finále a prečo.
