„Nie je možné, aby 20-ročný influencer hodnotil jedlo z michelinskej reštaurácie. Samozrejme, sú aj takí, ktorí sa tomu rozumejú a pracujú na tom dlho,“ hovorí Massimo.
Navštívili sme taliansku reštauráciu Massimo Ristorante na nábreží Dunaja, ktorú nájdeš v bratislavskom River Parku. V luxusnom interiéri nás privítala vôňa kávy a jedla, do oka nám padla aj obrovská tapeta Neapola. Práve odtiaľ pochádza majiteľ reštaurácie Massimo Attanasio.
Miesto dlhé roky obľubujú celebrity, a to nielen tie slovenské. Talian hostil napríklad Catherine Zeta-Jones, Michaela Douglasa a pravidelne sa k nemu vracia aj Sting. „Nikde inde ma nestretnete, pretože som od rána do večera tu,“ privítal nás s úsmevom Massimo.
„Moj otec mal tri reštaurácie. Odmalička som bol v kuchyni, je to náš život. Mali sme prevádzku, ktorá vydávala 12 000 obedov denne pre školy či hotely. Pamätám si, ako ma po škole otec zobral do kuchyne. Kuchári mi podávali kopačky, nech sa idem hrať von, pretože som im zavadzal. (smiech) Prvé jedlo, ktoré som navaril, boli cestoviny. Keď som si chcel otvoriť reštauráciu v Neapole, otec mi povedal, že mám odísť odtiaľ preč,“ začína rozhovor Massimo Attanasio.
TAURIS stavia na kvalite. Potvrdilo to aj významné ocenenie ministerstva
10. septembra 2026 o 10:51
Je ťažšie podnikať v Taliansku či na Slovensku? Čo si myslí o ocenení Michelin a spoluprácach reštaurácií s influencermi? Čo určite pri návšteve Neapola musíš ochutnať aj ako si Massimo už niekoľko rokov drží v Bratislave stálych klientov, medzi nimi aj tých celebritných, sa dočítaš v rozhovore.
Čím to je, že sa v Taliansku vždy dobre najeme v reštaurácii, ktorá by na prvý pohľad veľa ľudí ani neoslovila?
Cítite sa v nich ako doma. Interiér by nemal nijako súvisieť s tým, či sa v reštaurácii dobre najete alebo nie. Dobrá kuchyňa je dobrá kuchyňa. Áno, niekto si zakladá na luxusnejšom priestore a niekto nie. Pekný interiér je fajn, ale nemôžete zvyšovať ceny len preto. Musí sa to odzrkadliť na kvalite celej reštaurácie. Keď jete za drahé peniaze, musíte sa pozrieť na to ako na celok.
Dnes ľudia stále hovoria, že sme drahí. Uvediem príklad. Mám chuť na pizzu, tak idem do normálnej, „jednoduchšej“ reštaurácie, ktorá ponúka pizzu. Ja ponúkam neapolskú pizzu za tie isté peniaze v luxusnej reštaurácii. Ľudia mi píšu, že sa k nám hanbia prísť. Čo to, preboha, je? Prečo by sa mal niekto hanbiť, veď ju robíme pre vás. Asi by sa mala trochu zmeniť mentalita ľudí.
Slováci si ma zamilovali, pretože som každého bozkával. U nás v Taliansku je to normálne.
Podnikáte na Slovensku od roku 2015. Ako si udržiavate zákazníkov?
Niektorých zákazníkov poznám od začiatku. Je to destinačná reštaurácia, musíte si zákazníkov vychovať, aby prišli naspäť. Neexistuje, aby sa najedli a už sa nevrátili. Nemôžete rátať s tým, že sa príde najesť raz a odíde. Toto sa snažím učiť aj svojich zamestnancov.
Návštevník musí byť taký šťastný, že len čo odíde, hneď vonku si povie, že príde znovu. Prevádzkovať reštauráciu nie je lacné, vážim si hostí. Som tu stále, chodím k nim aj k stolu.
Je ťažšie podnikať na Slovensku či v Taliansku? Máte nejakú skúsenosť aj z Talianska?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo je podľa neho ocenenie Michelin dôležité pre Slovensko.
- Čo si myslí o spoluprácach reštaurácií s influencermi.
- Prečo sú podľa neho Slováci konzervatívni.
- Čo určite pri návšteve Neapola musíš ochutnať.
- Čo sa na Slovensku naučil, čo v Taliansku nerobieval.
