Podľa diváka sa Peter Kučera zo zostreleného lietadla nemohol katapultovať. Jeho tvrdenie sme overovali u odborníkov zo Slovenskej akadémie vied a Akadémie ozbrojených síl.
Mnohí slovenskí diváci milujú historický seriál Dunaj, k vašim službám. Zdá sa, že tvorcovia príbehom zasadeným do obdobia druhej svetovej vojny trafili klinec po hlavičke a na obrazovky priniesli seriál, ktorý na Slovensku doposiaľ nemal obdoby. K úspechu projektu dozaista prispelo aj hviezdne herecké obsadenie, pútavé kostýmy, rekvizity a kulisy.
A práve tie sa na internete často stávajú predmetom diskusií. Napriek tomu, že v prípade Dunaja nejde o dokumentárne spracovanie skutočných udalostí, niektorí pozorní diváci si všímajú aj ten najmenší detail. V minulosti sme ťa napríklad informovali o modernom rádiu s USB vstupom s vintage vzhľadom, ktoré neuniklo pozornému oku jedného z divákov. Netrvalo dlho a ľudia si všimli nepresnosti na omši, ktoré pre Refresher potvrdil aj kňaz.
Peter Kučera sa zo zostreleného lietadla údajne nemohol katapultovať
Tentoraz si jeden z divákov všimol chybičku v príbehu a upozornil nás na dejový zvrat, keď sa jeden z hlavných hrdinov, Peter Kučera, vrátil z vojny do Bratislavy, a to rovno uprostred vlastného pohrebu. Jeho rodina totiž až do posledného momentu verila, že zahynul pri zostrelení lietadla. Svojej manželke neskôr opísal, ako sa pred istou smrťou zachránil – podľa jeho slov sa z padajúceho lietadla katapultoval.
„Ide o to, že letec, ktorý slúžil v RAF, sa podľa účinkujúcich pri zostrelení katapultoval. Je to však nepresné, pretože katapult ako zariadenie, ktoré má vystrelením sedadla zachrániť pilota pri zostrelení, sa v tej dobe ešte nepoužíval. Takže sa ani nemohol katapultovať, mohol len jednoducho vyskočiť z poškodeného lietadla,“ upozornil nás čitateľ Marián.
S touto otázkou sme sa preto obrátili na odborníkov. Históriu katapultu podrobne vysvetlil historik Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. „Prvý patent spojený s existenciou katapultovacieho sedadla pochádza z roku 1916. Následne jeho modernejší dizajn navrhol rumunský vynálezca Anastase Dragomir koncom 20. rokov 20. storočia a úspešne ho otestoval v auguste 1929. Konštrukcia sedadla bola počas druhej svetovej vojny podstatne zdokonalená, neboli však nasadzované celoplošne, ale iba v niektorých prípadoch. Priekopníkmi vo výskume boli Nemecko (spoločnosť Heinkel) a Švédsko (spoločnosť Saab),“ vysvetlil Posch.
Katapult bol počas druhej svetovej vojny využívaný ojedinele, zachránil však desiatky životov
„Nasadenie sedadiel bolo spojené skôr s experimentálnym vývojom, resp. s vývojom moderných prúdových lietadiel, kde vzhľadom na rýchlosť letu a s tým spojené preťaženie nebolo možné použiť štandardný spôsob evakuácie výskokom. V prípade nacistického Nemecka boli napríklad použité v prototype lietadla Heinkel 280 – ten však nebol nikdy nasadený do sériovej výroby. Prvým sériovým lietadlom, ktoré malo katapultovacie sedadlá pre posádku, bol v roku 1942 nočný Heinkel He 219 Uhu. Toto lietadlo sa stalo aj prvým strojom, z ktorého sa 11. apríla 1944 uskutočnila prvá úspešná katapultáž v bojových podmienkach. Do mája 1945, teda konca bojov v Európe, katapultovacie sedadlá zachránili život približne 60 pilotom,“ spresnil historik.
„Vo Švédsku sa prvé operačné použitie uskutočnilo 29. júla 1946, keď sa letec musel katapultovať po vzdušnej zrážke lietadiel Saab J 21 a J 22,“ dodal. Katapultovacie sedadlá boli v čase druhej svetovej vojny stále zriedkavo používanou technológiou, ktorá sa podľa slov odborníka využívala predovšetkým v prúdových lietadlách, ktoré sa používali menej ako rozšírené vrtuľové stroje.
Je preto viac ako pravdepodobné, že Peter slúžiaci v Britskom kráľovskom letectve (Royal Air Force) sa nemohol zachrániť spôsobom, aký pre neho napísali tvorcovia rodinnej ságy. „Neviem, o akú scénu išlo v seriáli Dunaj, avšak tu by som si dovolil podotknúť, že nejde o odborný dokument, ale hraný seriál a v nich verné dobové zobrazenie často ustupuje tzv. umeleckej licencii,“ uzavrel Posch.
Postreh divákov seriálu potvrdil aj Juraj Šimko z Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. „Diváci majú očividne správny názor. V britskom letectve Royal Air Force sa v priebehu druhej svetovej vojny v sériových lietadlách, na ktorých mohol hrdina seriálu Dunaj... lietať, katapultovacie sedačky nepoužívali. Piloti, ktorí sa dostali do problémov a museli stroj opustiť vo vzduchu, museli jednoducho vyskočiť,“ priblížil.
Šimko zároveň potvrdil, že priekopníkmi lietadiel s katapultovacími sedadlami boli počas druhej svetovej vojny nemeckí konštruktéri. „Vzhľadom na to, že Luftwaffe (vojenské letectvo nacistického Nemecka, pozn. red.) zaviedla lietadlá s prúdovými motormi, kde opustenie lietadla bežným spôsobom prinášalo riziko kontaktu pilota s niektorou časťou trupu, prípadne motorom,“ dodal.
Šimko naznačil, ako mohlo dôjsť k malej chybe v scenári. „V kinematografii sa občas stáva, hlavne pri preklade z iných jazykov, že termín ,bale out‘ používaný pre opustenie lietadla vo vzduchu, teda ,vyskočenie‘, býva prekladaný ako katapultovanie sa aj v prípadoch, že predmetný stroj katapultovacím zariadením pre pilota vôbec nedisponoval,“ vysvetlil na záver.
