V posledných rokoch dominoval medzi mladou generáciou zvyk, že väčšina absolventov gymnázií smerovala na vysoké školy. Dôkazom, že výnimka potvrdzuje pravidlo, je aj Kristína z Bardejova, ktorá sa rozhodla ostať doma a vybudovať si vlastný biznis.
Na gymnáziu bola obklopená spolužiakmi, ktorých cieľom bolo dostať sa na tú najlepšiu vysokú školu. V prvom ročníku ešte chcela študovať medicínu. Počas ďalších rokov sa však situácia zmenila a Kristína Jurkaninová prišla na to, že ju oveľa viac baví piecť, zdobiť a tvoriť.
V Bardejove tak začala najprv s pečením doma. Obľúbené koláče, torty či cheesecake, „neboli chézekaké“, vyrábala na objednávku. Časom sa jej začalo dariť natoľko, že svoju výrobu a značku Kristy’s Bakery musela presunúť do vlastnej výrobne, kde sme ju navštívili aj my.
Na mieste, ktoré za posledných šesť rokov pozná už množstvo ľudí z Bardejova aj okolia, nás okrem majiteľky a hlavnej cukrárky v jednej osobe Kristíny privítala aj príjemná sladká aróma z kuchyne. Rozhovor začíname pri pulte, ktorý slúži na preberanie objednávok.
Počas veľkonočných sviatkov sa vraj zameriava primárne na torty, ale aj na menšie krabičky koláčikov. „Ponuku pred sviatkami otváram tak dva týždňa dopredu, aby som sa dozvedela, aký je u ľudí záujem,“ načala v rozhovore pre Refresher.
Aká bola pre cukrárku táto Veľká noc v porovnaní s poslednými rokmi?Silnejšia ako tá predošlá. Dopyt a záujem je čoraz väčší. Som rada, že dopyt bol v mojom prípade dokonca väčší než samotná ponuka. Veľká noc však pre mňa nie je ani zďaleka najsilnejšie obdobie. Okrem svadobnej sezóny sú to aj Vianoce, keď je to doslova hardcore, čo sa týka objednávok. Pre mňa však platí, že najviac sa mi darí počas svadobnej sezóny.
Vnímaš trend, že ľudia prestávajú piecť koláče doma a radšej si ich kúpia?Je to tak, že sú ľudia, ktorí si stále radi zaplatia za kvalitu. Mierne iné je to u cukrárok, ktoré pečú koláče hlavne na kvantitu a ľudia od nich berú stovky kusov, tam je iná cena, preto prilákajú viac ľudí. Ja som rada, že mám stálu klientelu, ktorá ocení to, že nepečiem na kvantitu, ale hlavne na kvalitu. Ale ako hovorím, gro u mňa tvoria hlavne torty.
Ako vyzerá tvoj pracovný deň?V sobotu, keď odovzdávam väčšinu svojich objednávok, vstávam o štvrtej ráno. Bežný deň zas začínam o siedmej vo výrobni a končím individuálne, v závislosti od objednávok. Pracovné dni vyzerajú každý inak. V pondelok a utorok riešim nákupy, objednávam tovar a riešim objednávky, správy a telefonáty so zákazníkmi. Robím si predprípravu na prácu. V stredu začínam piecť korpusy, vo štvrtok plním torty, v piatok obtieram a dokončujem, v sobotu odovzdávam. V nedeľu mám väčšinou voľno. V priemere som v práci desať až dvanásť hodín, ak sú náročnejšie dni, keď mám viac objednávok, tak aj štrnásť hodín. Všetko naozaj závisí od množstva tort a koláčikov, ktoré si ľudia objednajú v daný týždeň.
Ako si spomínaš na úplné začiatky svojho pečenia?Môžem povedať, že som vlastne začala zo zábavy. Prvé torty som piekla na rodinné oslavy a ľuďom sa to veľmi páčilo a hlavne im chutilo. V tom čase som ešte študovala na gymnáziu, ale čoraz viac som cítila, že to nie je nič pre mňa. Odmalička som bola kreatívna duša a bavilo ma niečo vytvárať. Aj to bol dôvod, prečo som sa rozhodla skúsiť uchytiť v tomto biznise.
Ak je mladý človek na gymnáziu, predpokladá sa, že bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Všetko ostatné sa mnohokrát až odsudzuje ako neúspech. Ako to bolo v tvojom prípade?Na gymnáziu som mala skutočne dobré známky a dokonca som v prvom ročníku uvažovala nad štúdiom medicíny. Postupom času ma to však prestalo baviť a ani neviem, načo mi to gymnázium bolo. (smiech) Asi je to aj pochopiteľné, keďže 99 percent študentov z gymnázia ide na vysoké školy. Ja som bola to zvyšné jedno percento.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo počúvala od učiteľov aj okolia.
- Čo je najnáročnejšie v začiatkoch.
- Koľko stojí vybavenie.
- Ako ceny energií položili niekomu biznis.
- Či sú Slováci ochotní platiť za kvalitu.
- Čo najbizarnejšie zažila so zákazníkmi.
- Ako je na tom z finančného hľadiska.
