Výber toho najlepšieho, čo tvorcovia pohyblivých obrázkov fascinovaní tajomným nekonečnom za vyše sto rokov priniesli.
Dobrodružné cesty poza pomyselnú hranicu našej zemskej atmosféry lákajú filmárov už od počiatku kinematografie. Aj vďaka novým technológiám a poznatkom vo vede sú pre nich v podstate nevyčerpateľnou liahňou nápadov a inšpirácií.
A hoci to pri toľkých remakoch a reštartoch niekedy v Mekke amerického filmového priemyslu tak nevyzerá, ešte stále sa vie aj dnes objaviť niečo originálne a zaujímavé.
My sme z celej histórie vybrali 10 podľa nás najlepších snímok, ktoré sa z väčšej časti odohrávajú vo vesmírnom „vákuu”, kedy prítomnosť v ňom predstavuje nosný prvok príbehu.
10. miesto: Destination Moon
(1950, r. Irving Pichel)
Adaptácia knihy Roberta A. Henleina, autora Vesmírnej pechoty a Predestination, patrí v našich končinách medzi zabudnuté klasiky. V 50. rokoch zažívala americká kinematografia boom science fiction a ten odštartovala práve táto snímka.
Väčšina žánrovo spriaznenej tvorby bola pulpového charakteru. Destination Moon je však iný. Seriózny. V súčasnosti už síce pôsobí zastaralo, no aj tak ide stále o mimoriadne zaujímavý počin.
Okrem dobovej optiky na vesmírny program totiž ponúka aj mnoho inšpiračných zdrojov pre neskoršie klasiky, popri iných aj pre Star Wars (úvodné titulky) alebo Jurský park (inštruktážne video). Film dostal Oscara za vizuálne efekty, nomináciu za výpravu nepremenil.
9. miesto: Event Horizon
(1997, r. Paul W.S. Anderson)
Horizont udalostí béčkara Paula W.S. Andersona (Mortal Kombat, Resident Evil) má síce vďaka masívnym pretáčkam riadne nezvládnutý záver, no prvé dve tretiny patria bez pochyby k tomu najlepšiemu, čo sme doteraz mohli z priestorov vesmírnych plavidiel na plátne vidieť.
Posádka lode Lewis and Clark (Lawrence Fishbourne, Sam Neil, Jason Isaacs a Joely Richardson) sa vydáva po stopách strateného korábu Event Horizon spred siedmich rokov. To, čo nájde, poteší každého milovníka tajomna, zaujímavých predstáv o podobe pekla a primeranej dávky filozofie.
Úvodné napätie, celkom originálne poňatie inej dimenzie, v ktorej by sa nikto z nás nechcel ocitnúť, a pôsobivý vizuál spolu s interiérmi Horizontu sú nespochybniteľnými dôvodmi, ktoré radia snímku do tohto rebríčka. Hoci sa záverečné gore-orgie príliš nepodarili a pôsobia ako pôsobia, Andersonovi sa podarilo nakrútiť jeho najlepší film.
Nemenej zaujímavý je aj soundtrack. Ten ponúka kombináciu techno-hudby a orchestrálnej klasiky. Postaral sa oň Michael Kamen (Die Hard, Lethal Weapon).
8. miesto: Apollo 13
(1995, r. Ron Howard)
Rok 1995 a nepochopiteľne poloprázdne kino YMCA (v súčasnosti hudobný klub MMC) v Bratislave.
Dráma Rona Howarda Apollo 13 popisovala skutočné udalosti neúspešného pokusu o pristátie na Mesiaci v roku 1970 s ďalšou americkou posádkou v podaní Toma Hanksa, Billa Paxtona a Kevina Bacona. Spočiatku nenápadná rutinná výprava sa zmenila na celonárodne sledovanú udalosť a boj o prežitie všetkých zúčastnených.
Hanksovo príslovečné „Houston, we have a problem", perfektne vyvážená dávka napätia, uveriteľnej akcie a emócií bez zbytočného prehnaného pátosu diváka strhne aj dnes.
Snímka získala dve zlaté sošky za strih a zvuk, ďalších sedem nominácii sa jej premeniť nepodarilo. Howard má tento svoj film najradšej, tak dúfajme, že jeho láska k vesmírnym dobrodružstvám sa naplno prejaví aj pri jeho nadchádzajúcej snímke Solo: A Star Wars Story.
7. miesto: Solaris
(1972, r. Andrej Tarkovskij)
Andrej Tarkovskij, pre niekoho génius, pre iných ufilozofovaný vysávač filmovej a životnej energie, v roku 1972 adaptoval kultový sci-fi román sovietskeho spisovateľa Stanislava Lema – Solaris (neskôr nakrútil pomerne schopný remake Steven Soderbergh s Georgeom Clooneym v hlavnej úlohe).
Psychológ Kris Kelvin je vyslaný na vesmírnu stanicu, ktorá krúži okolo tajomnej oceánom pokrytej planéty Solaris, aby vyšetril záhadnú smrť lekára a čudné správanie posádky.
Tarkovskij si podobne ako pri Stalkerovi zobral z predlohy iba námet a svoj vklad poňal viac filozoficky a prostredníctvom umeleckých obrazov, metafor a rozjímania.
Pokiaľ vás nudila Kubrickova Odysea, ruky preč! No ak sa chcete filmovo vzdelať a cestu do neznámych hlbín nielen fyzického vesmíru nepotrebujete mať podanú úplne doslovne, užijete si takmer tri hodiny majstrovsky prevedenej vizuálnej poetiky.
6. miesto: Le voyage dans la lune
(1902, r. Georges Méliés)
Dnes už Cesta na Mesiac, jedno z prvých "celovečerných" diel (v tej dobe stopáž 14 minút bola považovaná za celovečernú) francúzskeho filmára Georgesa Méliésa môže pôsobiť roztomilo archaicky, no vzhľadom na prínos v rámci danej témy a historický význam ho nie je možné do tejto desiatky nezaradiť.
Krátky fantazijný príbeh o skupine vedcov vystrelených na Mesiac a o ich peripetiách s jeho obyvateľmi sa okamžite stal hitom, dokonca častým terčom plagiátorstva.
Pôvodne existovala čiernobiela a aj ručne kolorovaná farebná verzia, no Méliés, frustrovaný z toľkého kopírovania jeho významnej snímky spálil takmer všetky negatívy a prežil iba jeden kus.
V tom čase ponúkla Cesta na Mesiac fenomenálne triky. Tie nepripravených konzervatívnych divákov zvykli riadne vydesiť a po remeselnej stránke zaujímavý spôsob strihu v rámci tzv. stop efektov, ktorý filmových teoretikov fascinuje dodnes.
5. miesto: Sunshine
(2007, r. Danny Boyle)
Danny Boyle ako majster striedania filmových žánrov v prípade Sunshine zabodoval takmer na plnej čiare. Slnečné žiarenie slabne, čo spôsobuje rapídne ochladenie Zeme a tým pádom nevyhnutný zánik života na našej planéte.
Jedinou šancou na záchranu je posádka lode Icarus II. Tá má vyhasínajúcu hviezdu prebudiť k životu za pomoci jadrovej explózie. Veci sa samozrejme skomplikujú a prinesú nečakaný a trochu menej uspokojivý záver.
DVD verzia ponúka jeho alternatívu, ťažko však povedať, ktorý koniec je problematickejší. Podstatné však je, že väčšia časť snímky ponúka veľkolepé medziplanetárne dobrodružstvo a jeho symbióze obrazu a zvuku či hudby máločo konkuruje.
Skladateľ John Murphy namiešal skutočne nezabudnuteľný kokteil. Zaryje sa vám pod kožu a tak skoro nepustí. Hoci film aj napriek konzultáciám so známym vedcom trošku kríva v prezentácii fyzikálnych zákonov, stále je to to najlepšie, čo na poli hardcore sci-fi kinematografie uvidíte.
Hlavné úlohy si zahrali Cillian Murphy, Chris Evans a Rose Byrne.
4. miesto: Gravity
(2013, r. Alfonso Cuarón)
Mexičan Alfonso Cuarón (Prisoner of Azkaban, Children of Men) narozdiel od Boylea v roku 2013 nezachraňoval v kozme celé ľudstvo, ale iba dvojicu astronautov v podaní Sandry Bullock a Georgea Clooneyho. Po tom, čo úlomky poškodenej stanice zasiahnu ich raketoplán, zmení sa obvyklá vedecká výprava na boj o holý život.
Banálny príbeh dokonale vyvažujú atribúty snímky, za ktoré si tvorcovia odniesli sedem Oscarov z desiatich nominácií a snáď sa po projekcii nenájde niekto, kto by tvrdil, že neprávom.
Deväťdesiat minút intenzívnej a sugestívnej audiovizuálnej jazdy v podobe Lubezkiho kamery a Pricovych hudobných ruchov sa vám postará o dokonalý zážitok a impozantný výhľad na našu rodnú planétu, rovnako krásny ako desivý.
Gravity je presne ten film, o ktorom sa dá veľa rozprávať, no väčšinou je to iba o pocitoch. A tie si musíte zažiť pri projekcii sami. Ak ste ho zmeškali v kinosále, určite si ho doprajte na poriadnej obrazovke a s kvalitným hlasným zvukom.
3. miesto: Interstellar
(2014, r. Christopher Nolan)
Asi mi nikto nebude protirečiť, ak poviem, že od premiéry Temného rytiera je každá nová vec Christophera Nolana filmovou udalosťou roka, nech už dopadne akokoľvek. Osobitý rukopis tohto šikovného Brita je stále divácky atraktívny a zrejme ešte dlho bude.
So snímkou Interstellar si spolu s bratom Jonathanom zobral podľa mnohých na plecia až príliš. My si však dovolíme tvrdiť, že tento ambiciózny projekt, aký dlho pred tým nemal obdoby, dostatočne naplnil očakávania väčšiny návštevníkov kín a sprostredkoval im presne také momenty, kvôli ktorým do nich na filmy chodíme.
Dokovacia scéna, morská planéta, dojímavé finále alebo depresívna expozícia predstavujúca ľudstvo, ktorému dochádzajú potraviny, tvoria iba vrchol toho najpútavejšieho, čo tento Nolanov kúsok priniesol. Podobne ako pri klasikách žánru, aj tu vedecká fantastika funguje iba ako podklad pre závažnejšie filozofické otázky.
Popri strhujúcich scénach sprevádzaných pompéznou Zimmerovou hudbou nás prinúti premýšľať nielen nad teóriami o červých dierach a relativite času a priestoru, ale aj o tom, čo máme, čo môžeme stratiť a ako by sme si to mohli udržať.
A je jedno, či sa bavíme o medziľudských vzťahoch alebo prírodných zdrojoch. Interstellar skrátka dotiahol takmer do dokonalosti filmárske príslovečné „nejde iba o to čo, ale aj ako".
2. miesto: Alien
(1979, r. Ridley Scott)
O druhom režijnom záseku vtedy už štyridsaťročného Ridleyho Scotta sme toho na našom webe popísali neúrekom (najviac asi tu). Prečo sa umiestnil takto vysoko a prečo ho máme aj po takmer štyroch dekádach stále radi? Ak ste tento film videli, nasledujúce riadky vám zrejme prídu ako ohraná odrhovačka.
Dokonale temná a napätá atmosféra, nestarnúce triky (teda aspoň väčšina), nenútené herecké prejavy všetkých zúčastnených, hudba, biomechanické obrazy od H. R. Gigera a prevedenie samotného monštra.
Tým ale výklad silných atribútov Votrelca zďaleka nekončí. Pamätné a kultové scény, ako prvá návšteva tajomného vesmírneho korábu na nehostinnej planéte Acheron (neskôr LV-426), alebo strastiplná cesta malého monštra cez hrudný kôš nešťastného kozmonauta, to všetko sú skrátka momenty, ktoré túto snímku urobili nesmrteľnou.
A samozrejmene nezabudnuteľná Sigourney Weaver.
1. miesto: 2001: A Space Odyssey
(1968, r. Stanley Kubrick)
„Ak chápete Odyseu 2001, zlyhali sme. Chceli sme položiť viac otázok ako odpovedí,“ Arthur C. Clarke.
Slávna Kubrickova (Shining, Clockwork Orange) adaptácia románu spisovateľa, ktorý je zároveň autorom výroku vyššie, nemôže byť vystihnutá lepšie. Snímka povýšila sci-fi žáner z braku na filmové umenie a fascinuje náročnejších divákov a teoretikov dodnes. A samozrejme ešte dlho bude.
Veľkolepá odysea od počiatku vývoja človeka rozumného až po stupeň civilizačnej vyspelosti človeka umelou inteligenciou ohrozeného je v podstate audio-vizuálnou básňou a metaforou. Metaforou na to, aké je naše miesto na stupnici evolučného vývoja, v nekonečnej prázdnote vesmíru a vo vzťahu k sebe samému.
Je síce pravda, že pre dnešného mladého, na rýchlych strihoch a dynamických scénach odchovaného diváka môžu byť niekoľkominútové hĺbavé, statické zábery neprimeranou intelektuálnou záťažou, no kto sa bude snažiť porozumieť a trochu pátrať, dočká sa cinefilnej nirvány.
A keby aj nie. Scény s opicami, výprava za mimozemským monolitom, alebo tanec vesmírnych korábov v sprievode valčíka Johana Straussa a jeho Na krásnom modrom Dunaji je skrátka bez debaty potrebné poznať a vidieť. Nech už na vás zapôsobia akokoľvek.
Kubrickova Odysea je dodnes rešpektovaná a citovaná, a to zďaleka nie len v žánri science fiction. Patrí k snímkam najčastejšie zaraďovaným do rebríčkov najlepších filmov.
V čase, kedy vznikla, priniesla prevratné filmové triky, za ktoré dostala aj zaslúženého Oscara. Obrazová a zvuková poetika, hoci sa jej niektorí snažili pomerne úspešne vyrovnať (vyššie spomínaný Interstellar), dodnes nemá v súvisiacej tvorbe obdoby.
Jej široký myšlienkový a filozofický rozsah je skrátka nadčasový a hoci doba pokročila a nie každá vízia autorov sa stretla s realitou, ešte dlho bude ponúkať zaujímavé otázky a náhľad na tie najpálčivejšie otázky, ktoré si ako ľudstvo budeme klásť.
Bonusy
Ešte predtým, ako sa rozpíšem o dvoch bonusových snímkach, ktoré jednoducho nemôžeme nespomenúť, pripomínam, že tento rebríček nevydávame za absolútnu pravdu. Je to redakčný výber a preto je silno subjektívny, hoci sme sa poradie uvedených diel snažili čo najlepšie vyargumentovať.
Ak to celé vidíte inak, budeme veľmi radi, ak sa s nami podelíte o váš zoznam desiatich najlepších kúskov v rámci tejto témy a pokojne sa aj rozpíšte, prečo ste vybrali, ako ste vybrali.
Animovaný bonus: Wall-E
(2008, r. Andrew Stanton)
Animovaný film sčasti inšpirovaný Star Wars, konkrétne potulkami R2-D2 na planéte Tatooine, kde sa stratil svojmu rovnako mechanickému parťákovi.
Táto myšlienka režiséra Andrewa Stantona (Finding Nemo) sa stala zárodkom Wall-E, príbehu o osamelom robotovi, ktorý na spustošenej Zemi triedi odpadky, no neostal na nej nikto živý, kto by ho vypol.
Krásna, dojímavá a samozrejme poučná pixarovka sa v roku 2008 stala bezkonkurenčným hitom. Síce sa neodohráva vo vesmíre väčšinu stopáže, no je mu venovaná značná časť a vďaka nej k vyššie uvedeným snímkam nepochybne patrí.
Odvaha nakrútiť spočiatku pomerne depresívny rodinný animák z post-apokalyptickej budúcnosti našej domovskej planéty sa pretavila do zrelého diela s perfektne vyváženými odľahčenými, ale aj vážnymi či romantickými chvíľami a množstvami odkazov na klasiky žánru. Kto nevidel, v momente dohnať!
Domáci bonus: Ikarie XB 1
(1963, r. Jindřich Polák)
Historicky najuznávanejšie české sci-fi je zároveň aj medzinárodne jeden z najslávnejších československých počinov v dejinách „domácej" kinematografie.
V zahraničí sa mu totiž dostalo väčšej popularity než u nás. Dokázal dokonca inšpirovať aj niekoľkých velikánov v obore, medzi inými aj istého Stanley Kubricka pri tvorbe už spomínanej Vesmírej Odysey.
Príbeh posádky smerujúcej k Alfe Centauri je totiž dostatočne pôsobivý aj napínavý a vďaka tomu sa bez problémov vyrovnal dobovej svetovej konkurencii.
Scenár a filmová reč však nepatria k najsilnejším stránkam filmu, tými sú jednoznačne originálna vizuálna a zvuková stránka. Vďaka nim je snímka atraktívna a zaujímavá dodnes.
