Aká je budúcnosť vesmírneho cestovania? Odpovedá astronautka, ktorú čaká polročná misia na ISS.
„Keď som bola malé dievča, veľmi som obdivovala moju mamu. Vždy nás so súrodencami učila, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by som nemohla robiť takéto veci len preto, že som dievča a že som hnedá.“
Povzbudenie pre afroamerické dievčatá, ale aj pre dievčatá po celom svete, ktoré chcú preraziť vo vedecko-technologických odvetviach, odznelo z úst Jeanette Eppsovej. Snaží sa byť inšpiráciou pre budúce generácie, o čom hovorila počas krátkeho interview v rámci iniciatívy Black History Month.
„Dievčatá ľudia často odrádzajú od vecí, ktoré predtým nikdy iná žena neurobila. Vždy im hovorím nebojte sa, ja som tu. Pozrite sa na mňa, robím veľa takých vecí, o ktorých by ste si pomysleli, že ich nikdy nebudete môcť robiť.“ Inšpiratívna päťdesiatnička má za sebou bohatú kariéru a pred sebou historický míľnik v rámci vesmírneho cestovania.
Jeanette Eppsová je americká letecká inžinierka a astronautka NASA. Budúci rok sa stane prvou černoškou vôbec, ktorá bude slúžiť na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). V rámci podujatia Noc výskumníkov hovorila o budúcnosti cestovania do vesmíru v rámci diskusie Future of Space Exploration.
Refresher na online diskusii s americkou kozmonautkou nemohol chýbať, za pozvanie ďakujeme tímu Veľvyslanectva USA v Bratislave, ktoré stretnutie sprostredkovalo.
Jeanette J. Eppsovú vybrali za astronautku NASA v roku 2009. Absolvovala výcvik kandidátov na astronautov, ktorý zahŕňal vedecké a technické inštruktáže, intenzívny tréning v systémoch ISS, pohyb vo vesmírnom priestore, tréning z oblasti robotiky, letového výcviku a výcviku prežitia v extrémnych podmienkach.
Predtým než sa stala astronautkou, pracovala v automobilke Ford, potom nastúpila do CIA ako referentka technickej spravodajskej služby. V službách CIA pracovala sedem rokov.
Prvá černoška, ktorá bude slúžiť na ISS
Patrí jej prvenstvo, v rámci výskumného tímu počas misie v roku 2021 bude prvou Afroameričankou vôbec. Z celkového počtu 312 astronautov bolo doposiaľ nasadených 16 černochov, z toho päť žien. Nikto z nich však neslúžil na ISS pol roka. Ide o splnenie celoživotného sna.
„Do vedy som sa zaľúbila už ako dievča. Moji rodičia nie sú vedci, ale s mojou dvojičkou sme sledovali rôzne vedecké seriály ako Dr. Who, tak to začalo. Najviac ma bavilo sledovať vozidlá, ktoré lietajú. Chcela som vedieť, ako fungujú lietadlá a bola som veľmi zvedavá.“ Zo zvedavosti napokon pramenila aj túžba letieť do vesmíru. Po náročnej príprave a rokoch štúdia sa jej to podarí budúci rok.
Eppsová by mala podľa plánov stráviť na vesmírnej stanici šesť mesiacov. Poletí kozmickou loďou CST-100 Starliner od spoločnosti Boeing, ktorú vytvorili v rámci programu NASA s názvom Commercial Crew Program. Je to súkromná raketa vyvinutá na prevoz astronautov NASA na ISS a naspäť domov.
NEWS: We assigned @Astro_Jeanette to NASA’s Boeing Starliner-1 mission, the first operational @BoeingSpace mission with @Astro_Josh and @Astro_Suni. Jeanette is a fantastic addition to the Starliner-1 team as we continue to #LaunchAmerica: https://t.co/2BzBhEJcBx pic.twitter.com/Ohq1lSB7eH
— Jim Bridenstine (@JimBridenstine) August 25, 2020
„Určite pociťujem tlak z toho, že budem prvou černoškou. Nerada som prvá v hocičom, pretože to nesie so sebou veľa zodpovednosti. Ale som na to pripravená. Myslím si, že je hanba, že to takto dlho trvalo. Nemalo by to byť novinkou, mali by sme hovoriť o tom, že ďalší astronaut či ďalšia astronautka ide na ISS,“ povedala.
Dúfa, že vďaka jej misii sa konečne zbavíme stigmy a už nebudeme v budúcnosti riešiť rasu či pohlavie ľudí, ktorí sa zapoja do objavovania vesmíru. „Všetci sme súčasťou ľudstva a ideme tam spolu.“
Do vesmíru poletí po boku kolegov z NASA, Sunity Williamsovej a Josha Cassadu. Aj pre Cassadu, aj pre Eppsovú ide o prvú cestu, Williamsová už vo vesmíre bola dvakrát. Ich misii však predchádzajú nevyhnutné testovania.
V decembri 2019 odštartoval prvý nepilotovaný skúšobný let Starlineru (Boeing Orbital Flight Test ), no cestou sa objavilo niekoľko závažných technických problémov. Starlineru sa nepodaril plánovaný zážih motora potrebný pre usadenie na obežnej dráhe a stretnutie s ISS. Boeingu sa však podarilo Starliner bezpečne vrátiť na Zem.
Boeing v tomto roku oznámil, že nepilotovaný skúšobný let Orbital Flight Test zopakuje začiatkom roka 2021. V prípade úspechu urobí NASA aj testovací let s posádkou (Boeing Crewed Flight Test), ktorý podľa tlačovej správy naplánovali na jún 2021 a mal by trvať 3 dni. Na palube bude astronaut Boeingu Chris Ferguson a astronauti NASA Mike Fincke a Nicole Mann.
Až po úspešnom konci ich testovacej misie a vyhodnotení prípadných problémov vyletí trojica Eppsová, Williamsová a Cassada na misiu Starliner-1, ktorá tým pádom začne približne o rok, v decembri 2021.
Eppsová si na palubu so sebou vezme rodinné fotky, najmä svojich synovcov a neterí. „Nič viac asi nepotrebujem. Chcem si zabaliť aj zošit, aby som si mohla zapisovať zážitky a zapamätať si celú misiu. Jedlo, oblečenie či príslušenstvo nám zabezpečuje NASA, no ja nepotrebujem veľa vecí, aby som sa cítila pohodlne.“
Pred odletom má rešpekt, no podľa jej slov je trochu nervozity prospešné. „Či sa bojím? To by som nepovedala. Som len obozretná.“
Ako prebieha výcvik astronautov
„Chcela som, aby študenti vedeli, ako výcvik prebieha, pretože keď som bola na škole ja, mala som množstvo otázok,“ povedala v úvode svojej prezentácie. Eppsová si prešla rokmi tvrdej prípravy na misiu. Najkrajšie spomienky má paradoxne na náročný letecký tréning v nadzvukových cvičných lietadlách T-38 a na náročné kurzy prežitia v extrémnych podmienkach.
Medzi tie patrila napríklad tzv. analógová misia NEEMO 18. Analógové misie nejakým spôsobom simulujú to, čo astronautov čaká vo vesmíre: nacvičujú si tam prácu s rovnakými systémami, učia sa pohybovať sa v skafandroch alebo testovať vzorky z rôznych povrchov. Nie každý sa na takú misiu dostane, musí najskôr prejsť kvalifikačnými skúšami.
„Najťažšie na NEEMO bolo dostať sa tam. V rámci prijímacích testov sme sa museli ponoriť do hĺbky približne 6 metrov, ľahnúť si, nechať si napustiť helmu vodou a potom vodu vypustiť,“ opisuje skúšku, ktorá znie trochu ako nočná mora. „Bola to slaná voda, takže ma štípali oči. Dokonca som to musela urobiť dvakrát, lebo prvýkrát som vodu vypustila prirýchlo.“
Skúškou však prešla a v roku 2018 absolvovala náročný podmorský výcvik. Na malinkej palube so štyrmi ďalšími astronautmi a dvoma technikmi strávila deväť dní, ďalších 17 hodín si musela počkať na dekompresiu, než sa konečne mohla vrátiť na súš.
„Nemôžete odísť, rovnako ako ani vo vesmíre nemáte možnosť vrátiť sa,“ okomentovala, keď počas prezentácie ukazovala aj zopár súkromných záberov z misie. V hĺbke takmer 20 metrov si nacvičovali rôzne zručnosti, ktoré využije počas svojej budúcoročnej misie na ISS. S tímom si však výborne rozumeli a nedošlo k žiadnym nezhodám.
„V mnohom sa misia podobala na to, čo nás čaká na ISS, ale tam budeme mať oveľa viac priestoru,“ povedala s úsmevom. Nacvičovali si, ako by prebiehal výskum astroidov, keby sme na nejaký prišli. Zbierali vzorky, ktoré potom skúmali, takže museli aj správne nastaviť vrták. Samozrejme, chodili aj na výjazdy.
„Najdôležitejšie je, že sme sa naučili spolu žiť a ako byť viac prispôsobiví. Toto je môj odkaz aj pre všetkých študentov: môžete byť aj najmúdrejší človek na Zemi, ale ak neviete dobre vychádzať s inými ľuďmi a ste neprispôsobiví, ďaleko sa nedostanete. Deväť dní vám môže pripadať aj ako deväť rokov.“
O rok neskôr si v hlbokých jaskyniach Slovinska musela rovnako privyknúť na chlad, tmu a extrémne podmienky na život. Rozsiahly jaskynný systém skúmali v rámci programu CAVES 2019 celé týždne, pričom v najväčších hĺbkach strávili päť dní. Cieľom takýchto krátkodobých misií je zlepšiť si nielen praktické zručnosti a vedomosti z oblasti vedy, ale najmä sa naučiť fungovať s medzinárodným tímom.
„Nemáte žiadne oblečenie navyše, nesiete si so sebou len kempingové jedlo. Cieľom je naučiť sa o sebe čo najviac, spoznať seba aj svojich kolegov. Pomôže nám to na stanici [ISS, pozn. red.], budeme schopní rozoznať, či ide o expedičné správanie a budeme schopní riešiť problémy. Z týchto outdoorových kurzov zameraných na vodcovstvo si vezmeme veľmi veľa.“
Tieto vonkajšie aktivity majú teda za cieľ vytrénovať najmä myseľ a odhodlanie a pomáha astronautom doslova prežiť vo vesmíre. „Hlavná vec, ktorú sa musíme naučiť, je ako žiť spoločne,“ vraví Eppsová.
„Museli sme spolu pracovať ako tím, zabezpečiť, že sa všetci bezpečne a bez zranení dostanú cez misiu a vrátia sa do tábora. Museli sme si osvojiť myslenie, že sme jeden tím so spoločným cieľom. Toto je asi najdôležitejšia misia, ktorú robíme, okrem misie vo vesmíre.“
Veľká časť astronautského tréningu však simuluje situácie, ktoré ich čakajú priamo v teréne. Učia sa chodiť a pracovať dlhé hodiny pod vodou, kde si trénujú tzv. space walk, zoznamujú sa so všetkými systémami, ktoré sú na ISS.
Okrem toho šla Eppsová aj na 5-týždňový intenzívny kurz ruštiny (prvýkrát mala na ISS letieť na ruskom Soyuze) a má za sebou aj medicínsky výcvik. Na palube budúci rok bude pôsobiť ako medik, keďže lekára so sebou mať nebudú.
V rámci príprav na odlet ruským Soyuzom si nacvičila aj pristávanie na vode či v extrémnych studených podmienkach na Sibíri. Súčasťou príprav bola aj práca s prístrojmi, ktoré udržiavajú život, práca s komunikačnými technológiami, so systémami na ochranu pred požiarom a opatrenia v prípade náhleho poklesu tlaku. Samozrejmosťou boli aj hodiny a hodiny strávené v obleku.
Ako sa s tým, že na tonách výbušnín poletí do vesmíru, kde musí prežiť šesť mesiacov, pozerajú jej najbližší? „Zatiaľ sa to zdá byť veľmi vzdialené. Určite ma podporujú a myslia si, že je to super, no pre moju rodinu, najmä pre moju dvojičku, to bude trochu stresujúce. Bude sa asi viac obávať, ale zároveň vie, že na tomto som pracovala väčšinu môjho života.“ Podľa jej slov ju prídu určite vyprevadiť.
Aká je budúcnosť vesmírneho cestovania
Vzhľadom na plány NASA v nadchádzajúcich rokoch je možné, že Eppsová poletí aj na Mesiac. Stala by sa tak prvou ženou, ktorá sa poprechádza po mesačnom povrchu. „Bolo by to ohromné. Aj teraz, keď si pozriem videá z misie Apollo, tak som nadšená. Mala som tú česť hovoriť s niektorými z astronautov z tejto misie a bolo to vzrušujúce.“
Nepremýšľa však nad tým, že by mohla byť prvá na Mesiaci. Je vedkyňou skrz-naskrz a premýšľa skôr o tom, čo všetko by sme sa vďaka takej misii mohli naučiť. „Možno zistíme, prečo je Mesiac tam, určite sa naučíme nové veci. Môžeme ísť aj na Mars vďaka zisteniam z Mesiaca? Podľa mňa áno.“
„Jedným z našich veľkých cieľov je vrátiť sa na Mesiac, a to už čoskoro,“ vraví odvážne americká astronautka. Program Artemis sa sústreďuje na iniciatívu dostať opäť pozemšťanov na Mesiac do roku 2024.
Cieľom je vytvoriť tam stálu prítomnosť ľudí. Eppsová vraví, že musíme prestať vnímať Mesiac ako nejaký cieľ, pretože v budúcnosti sa vraj stane odrazovým mostíkom pre výjazdy hlbšie do vesmíru. „V budúcnosti bude ISS oveľa viac komerčná. NASA si už neudržiava svoje prostriedky na dopravu, miesto toho si kupujeme miesta na prostriedkoch Boeingu, aby sme mohli našich astronautov vyslať. Týmto vieme aj ušetriť peniaze.“
Eppsová zdôraznila, že na Mesiac sa nevracajú Spojené štáty americké. „Uzavreli sme partnerstvá s našimi medzinárodnými partnermi, takže nejde len o úsilie USA. Ideme tam spoločne. Bude to planéta Zem na Mesiaci, a ideme tam kvôli našej planéte.“
„Pamätám si, keď som ako dieťa sledovala Vesmírnu odyseu. Boli tam astronauti, ktorí cestovali medzi rôznymi stanicami. Myslela som si, že v tomto čase to už tak bude aj naozaj fungovať. Viem si určite prestaviť, že budeme mať pravidelnú kyvadlovú dopravu medzi Zemou a Mesiacom,“ vyhlásila odvážne.
Dodala, že vďaka vesmírnemu cestovaniu sa veľmi veľa naučíme aj o ľudskom tele, ktoré sa mimo zemskej atmosféry správa inak. „Naučíme sa aj o nových technológiách, tým, že budeme niekoľko mesiacov žiť na Mesiaci, naučíme sa ešte viac.“ Prirovnala to k bežným komerčným letom, ktorými už môžeme cestovať. Kľúčovým pritom bude medziľudská spolupráca.
„Je veľa technológií, ktoré sa vyvinuli pre vesmírny program a teraz ich využívame na Zemi. Najrozšírenejším je GPS. Na ISS tiež študujeme niektoré baktérie, ktoré sa bez prítomnosti zemskej gravitácie správajú inak. Preto si myslím, že v budúcnosti bude viac medicínskych a farmaceutických, no zrejme aj iných spoločností, investovať do vesmírneho cestovania.“ Komerčné cesty by podľa Eppsovej umožnili študovať nové spôsoby liečby či dokonca vyvinúť nové prístroje pre ľudí aj na našej planéte.
Napriek tomu, že naša prítomnosť sa stále viac podobá na sci-fi príbehy a Eppsová otvorene hovorí o komerčných letoch do vesmíru, na záver svojej prezentácie zdôraznila, že nesmieme zabúdať na všeobecný rozhľad.
„Ja som mala veľmi veľa hodín filozofie, náboženstva, na škole sme sa venovali aj poézii a shakespearovskej literatúre. Myslím si, že toto všetko má dôležité miesto v našej spoločnosti a zohráva to úlohu pri formovaní našej mysle,“ tvrdí Američanka.
Nemyslí si, že by sa všetci mladí ľudia mali pri štúdiu zamerať na inžinierstvo, vedu a techniku, alebo na matematiku (tzv. STEM-odbory). „Určite však budú musieť týmto veciam do istej miery rozumieť. Všetky klasické predmety sú však tiež dôležité a mne osobne pomohli vytvoriť si svoj svetonázor.“
Jeanette Eppsovú môžeš sledovať aj na Twitteri a Instagrame.
