Tomáš Přibyl z Technického múzea v Brne sa s nami zhováral o súčasnom objavovaní vesmíru, komerčnom cestovaní do hotelov na Mesiaci, ale aj o tom, či je ľudstvo pripravené na kolonizovanie Marsu.
„Je dobré mať poistku, ale neexistuje žiadna planéta B a podľa mňa nepríde ku kolonizácii vesmíru v štýle, že sa všetci zdvihneme a zdrhneme zo Zeme,“ konštatuje kurátor letectva a kozmonautiky Technického múzea v Brne Tomáš Přibyl.
V posledných mesiacoch vyletel ku hviezdam Richard Branson aj Jeff Bezos, Elon Musk zase testuje svoju raketu Starship a občas nám z nebies padnú na Zem súčiastky z čínskej rakety.
Vesmírne preteky sa opäť spustili, a tak sme sa Tomáša Přibyla povypytovali nielen na to, prečo by sme sa mali čo najskôr dostať na Mesiac a postaviť tam základňu, ale aj na budúce plány na objavovanie Marsu s ľudskou posádkou a vesmírny turizmus, ktorý možno o pár desaťročí bude dostupný ako dovolenka v Karibiku.
- Prečo sa oplatí nalievať miliardy eur do objavovania vesmíru.
- Ako je možné, že sme posledných 50 rokov vesmírny pokrok nedosahovali.
- Či je dnes objavovanie vesmíru stále boj, tak ako to bolo medzi Sovietmi a Američanmi.
- Či raz budeme do vesmíru cestovať ako dnes do Barcelony.
- Ako by mohol štátom skomplikovať situáciu vizionár Elon Musk.
- Ako by sme mohli na Mesiac lietať do hotelov a sanatórií.
- Či je vesmír nad nami plný odpadu, ktorý sa nám raz vypomstí.
- Prečo nie je správne, ak sa po mesiaci prešlo len 12 bielych mužov.
Najväčšia výhrada niektorých ľudí voči vesmírnemu výskumu zvyčajne býva, že sa naň míňajú miliardy eur, ale nevidno hmatateľné výsledky.
Peniaze nepcháme do vesmíru, ale zostávajú na Zemi. Kozmická sonda letiaca k Saturnu nie je zabalený balíček bankoviek, ale tieto investované peniaze sa nám následne vrátia. Kozmonautika je katalyzátor rozvoja a pokroku. Vďaka nej máme nové znalosti a technológie, ktoré vzápätí vedia riešiť problémy na Zemi.
Keď peniaze niekam napcháme na tejto planéte, zvyčajne ide o krátkodobé riešenie, ale kozmonautika je riešenie dlhodobé. Kedysi dávno potrebovala India zvýšiť vzdelanosť, a tak vytvorila vlastný kozmický program. V Indii žije viac ako miliarda ľudí, majú tam vyše 4-tisíc jazykov a nárečí, a tak bolo množstvo ľudí negramotných, pretože pre každého sa učebnice nedajú vymyslieť.
India preto stavila na komunikačné družice a začala cez satelit vysielať televízny program pre ťažko dostupné poľnohospodárske oblasti. Vláda pripravila jednoduché letáky, ako si vyrobiť anténu z pletiva na králikáreň, a tak začala všetkých pokrývať satelitným pripojením. Áno, družica možno stála stovky miliónov dolárov, ale keby chceli vymyslieť pozemné vysielanie, potrebovali by stanice po celej Indii a stálo by to miliardy.
V jednom rozhovore ste povedali, že dnes prežívame kozmonautiku 2.0. Čo sa stalo, že posledných 50 rokov bolo utlmených, ale dnes beží objavovanie vesmíru na plné obrátky?
Osobne si myslím, že dozrel čas. Len ťažko si predstaviť vizionárov ako Elon Musk, Jeff Bezos alebo Richard Branson pred 20 rokmi, pretože na to vtedy neboli technológie. Dnes máme vo vrecku mobilný telefón, ale pred 30 rokmi o tom mohli len snívať. Stačí sa pozrieť, ako vtedy vyzeral počítač a čo dokázal spraviť. Podľa mňa dozrel čas a v správnej chvíli sa správni ľudia ocitli na správnom mieste.
Aj kedysi boli blázni, ktorí skúšali rakety, mali investície, ale vždy im niečo chýbalo. Zákazníci, technické znalosti, legislatíva. Teraz sa všetko zišlo na jednej koľaji. Nejde o to, že by dnes miliardári vyrábali družice, ale od podlahy menia spôsob využívania vesmíru.
V minulosti bol boj o vesmír záležitosťou Američanov a Sovietov. Dnes je hráčov oveľa viac. Ak by sme sa na objavovanie vesmíru pozreli z idealistického pohľadu, nemalo by to byť o jednotných cieľoch a spolupráci?
Výborná spolupráca vo vesmíre panuje posledných 20 či 30 rokov. Postavili sme ISS a aktivity všetkých krajín sa preplietli ako do klbka, ale keď nemáte konkurenciu, tak vás nič netlačí dopredu. Pozrime sa na 60. roky, keď sa Sovieti a Američania hnali za každým prvenstvom. Jasné, doba bola iná a do vesmíru sa pchali nepredstaviteľné peniaze, ale aj tak.
Dlhodobá spolupráca je výhodná, ale krátkodobo spôsobuje stagnáciu. Dnes spolupracujú krajiny nevídane. Pre čínsku výskumnú misiu na Marse dodávali prístroje Francúzi, rovnako ako pre Američanov. Taká Argentína zase pre Čínu zabezpečuje radarovú stanicu, lebo Čína v Južnej Amerike radar nemá.
Skupina európskych kozmonautov z ESA sa dokonca učí po čínsky, pretože poletia na čínsku kozmickú stanicu. A americké rakety lietajú s ruskými motormi. Vo vesmíre sa dá robiť obrovské kvantum vecí, a tak nie je problém, ak niektoré projekty medzi sebou krajiny ani nekoordinujú, ale tie veľké sa robia spoločne. Nehrozia žiadne hviezdne vojny.
Zem ohrozujú klimatické zmeny. Príde raz chvíľa, keď sa zbalíme a vyrazíme ako ľudstvo do vesmíru, pretože Zem nebude obývateľná?
Ja si myslím, že nie. Je dobré mať poistku, ale neexistuje žiadna planéta B a podľa mňa nepríde ku kolonizácii vesmíru v štýle, že sa všetci zdvihneme a zdrhneme zo Zeme. Mne sa páči vízia Jeffa Bezosa, ktorý by chcel do vesmíru premiestniť ťažký a špinavý priemysel, nie ľudí.
Môžeme sa tváriť, že na Zemi máme udržateľný rozvoj, ale jedného dňa príde moment, keď nám zdroje dôjdu. Nie je preto lepšie poslať ťažký priemysel do vesmíru, postaviť tam obrovské elektrárne a ťažiť na asteroidoch, aby sme si na Zemi mohli nechať len zónu na rekreáciu?
Netreba skákať do vesmírnych lodí a letieť preč, radšej začnime využívať tú nekonečnú studňu zdrojov nad nami.
Budeme o pár desiatok rokov cestovať do vesmíru ako dnes nízkonákladovkami po Európe za pár eur?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či raz budeme do vesmíru cestovať ako dnes Ryanairom do Barcelony.
- Ako by mohol štátom skomplikovať situáciu vizionár Elon Musk.
- Prečo je Elon Musk bláznom, ale v dobrom slova zmysle.
- Ako by sme mohli na Mesiac lietať do hotelov a sanatórií.
- Či je vesmír nad nami plný odpadu, ktorý sa nám raz vypomstí.
- Prečo nie je správne, ak sa po mesiaci prešlo len 12 bielych mužov.
