Mladý Trnavčan nám porozprával o tom, aké je to byť kamionistom, vďaka ktorému prichádzajú na Slovensko tie najexkluzívnejšie vozidlá.
Kamionista nie je v zásade žiadnym špeciálnym či neobvyklým zamestnaním, najmä v dnešnej dobe, kedy sú cesty doslova zahltené nákladnými automobilmi rôzneho druhu. Okrem toho, viacero ľudí sa na veľké kamióny na cestných komunikáciách pozerá skôr negatívne, pričom nájdu sa aj takí, ktorí považujú túto prácu za podradnú a kamionistov majú zaškatuľkovaných ako nevzdelané, samotárske a až drsné osoby bez rodín. Mnoho profesionálnych vodičov ale prácu za volantom neberie len ako povolanie či poslanie, ale aj akýsi životný štýl, dokonca, pre mnohých ide o hobby či sen z detstva. S príchodom nových, podstatne modernejších technológií, ale aj legislatív či noriem v rámci Európskej únie sa ale status vodiča kamiónu za ostatné roky značne zmenil, navyše, nie je kamionista ako kamionista.
Keďže už nejaký ten piatok vám prinášame všakovaké rozhovory, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou nášho webu, rozhodli sme sa osloviť práve osobu s týmto povolaním, aby nám vniesla do tematiky viac svetla. Aby toho ale nebolo málo, a aby aj tento rozhovor patril medzi tie zaujímavejšie, o rozhovor sme sa nerozhodli požiadať obyčajného kamionistu. Matej má len 25 rokov, už teraz má za sebou niekoľkoročnú prax a zároveň kamión, na akom jazdí na cestách tak často neuvidíte, nehovoriac o tom, čo preváža. Aby sme ale nepredbiehali - to, prečo je tak výnimočný, sa už dozviete nižšie.
Ahoj Matej. Na začiatok sa nám trochu bližšie predstav a prezraď, ako sa 25-ročný chalan môže dostať k tomu, čo robíš ty, respektíve, či to bola odjakživa tvoja predstava o budúcom zamestnaní, prípadne sen.
Čaute, no popravde predstava toho, že budem kamionista mi pred piatimi rokmi ani len nenapadla. Som vyštudovaný bakalár (haha) leteckej dopravy, mám za sebou kurz súkromného pilota a aj dva a pol ročnú skúsenosť práce z bratislavského letiska. Časom mi prešlo hlavou, že to však nie je to pravé pre mňa, navyše, od malička ma to ťahalo k autám a šoférovaniu. Niekoľko rokov dozadu som tak došiel do bodu, kedy som si povedal, že to jednoducho chce zmenu. Začal som jazdiť v malej rodinnej firme, ktorá pred 15 rokmi prišla s konceptom špeciálnych automobilových prepráv, keďže nič obdobné tu nebolo a pokiaľ viem, ani nie je. Najprv som jazdil iba s Volkswagenom Touareg a krytým prívesom. Môj vzťah k autám sa tak prehĺbil a začal sa uberať pre mňa správnym smerom. Po roku, keď som sa oťukal a prešiel potrebnými skúškami, som presadol do veľkého autoprepravníku. Najprv na starší ťahač, nech sa naučím, no a od roku 2014 mám svoj vlastný, nový Actros. Odvtedy som nakrútil zhruba 250-tisíc kilometrov, popravde to však nerátam.
V tvojom prípade ale nejde o klasickú prepravu, ktorú si ľudia zväčša spájajú s prepravou automobilov. V čom teda spočíva a v čom sa líši náplň práce, ktorú vykonávaš od tých "bežných" prepráv?
Áno, toto nie je tá klasická, každému dobre známa preprava. Jedná sa totiž zväčša o prepravu prototypov pre automobilky, prepravu veteránov, youngtimerov, exkluzívnych automobilov pre súkromných klientov. Ďalej to je zabezpečovanie presunu áut na výstavy, aukcie či iné akcie, kedy je dôležité, aby autá dorazili čisté, nepoškodené, respektíve si klient želá diskrétnosť.
S tým ruka v ruke súvisí samozrejme aj kamión ako taký. Priblíž nám v skratke, aké parametre má tvoj ťahač a náves. Prípadne, akú hodnotu ma celá súprava s/bez "nákladu".
Ťahač je značky Mercedes-Benz, konkrétne Actros MP IV, ktorý poháňa 12,5-litrový šesťvalec s výkonom 331 kW / 450 koní a 2200 N.m. V zásade ide o dobre známy a štandardný typ, podstatnejší je ale náves, ktorý konvenčný zďaleka nie je. Ten je určený výhradne na takýto druh prepravy. Ide o špeciálny skriňový náves s menšími kolesami a nižšou podlahou - nutnosťou je malý nájazdový uhol a nastaviteľná stredná plošina, aby autá mohli ísť aj nad seba. Má hydraulické zadné čelo, ktoré dokáže roztiahnuť "zadok" ešte o 1,5 metra oproti štandardným súpravám, aké môžete vidieť na cestách, vďaka čomu môže mať súprava vo výsledku na dĺžku dokonca až 18 metrov. Hodnota takejto súpravy je najmä vďaka návesu asi ako zopár rodinných domov aj s pozemkom, pričom v prípade plného obsadenia, povedzme prototypmi, siaha následná hodnota súpravy do astronomických výšok.
Akú spotrebu má taký kamión a ako dlho trvá tankovanie nádrže doplna?
Ja jazdím na tých 22 - 28 l/100 km, keďže autá sú relatívne ľahký náklad, tak maximálne mám 30 ton oproti zvyšku kamionistov, ktorí mávajú 40 ton a ich spotreba je niekedy aj 35 - 40 litrov. Tankovanie samozrejme záleží od veľkosti nádrží, ja mám 690 litrov, takže za predpokladu skoro prázdnej nádrže to trvá do 10 minút.
Čo vlastne potrebuje človek na to, aby mohol robiť túto prácu po stránke zručností a vedomostí? Vozidla si aj sám nakladáš/vykladáš?
Človek by mal byť hlavne samostatný, vedieť plánovať dopredu, kedže otočiť sa s kamiónom v slepej uličke proste nejde (bohužiaľ). Mal by mať orientačný zmysel, vedieť predvídať, ovládať angličtinu/nemčinu a určite túto prácu nemôže robiť niekto, koho nebaví šoférovanie a cestovanie. Áno, za všetky autá plne zodpovedám od začiatku pri preberaní kľúčov až po ich odovzdanie, takže s nimi manipulujem sám. Chce to cvik, veľkú presnosť a v neposlednom rade predstavu, ako vozidlá vhodne do návesu naskladať. Časom to ale dostanete do oka.
Je fyzicky alebo psychicky tažké byť kamionistom vo všeobecnosti v dnešnej dobe?
Čo sa týka fyzickej stránky, ja sa sťažovať nemôžem, pri preprave áut to makačka nie je. Horšie to majú už chlapi, ktorí jazdia "paleťáky" a majú niekedy aj 10 nakládok/vykládok denne. Na druhej strane, psychicky áno. Človek musí byť samotár a určite nikomu nepomôže, keď je cholerik, to je ale na iný článok.
Vozíš autá prevažne pre veľké, teda zazmluvnené spoločnosti alebo pre súkromníkov, ktorí chcú prepraviť svoje vzácne auto bezpečnejšie a diskrétnejšie?
90 % prepráv je preprava prototypov pre automobilky. Slovensko nie je bohužiaľ tak veľký trh ako napríklad Nemecko, kde preprava auta nad 100-tisíc € je už bez otázok, či to bude klasická odťahovka alebo špeciálny autotransportér.
Je na Slovensku vôbec dostatočne veľký dopyt po preprave tohto typu?
Tak, čo sa týka Slovenska a prepráv pre súkromníkov, toho je naozaj málo. Buď preto, že o takejto možnosti nevedia alebo na strane druhej je to pre nich proste drahé a radšej riskujú poškodené auto lacnejšou otvorenou prepravou.
Aké najzaujímavejšie autá si už prepravoval? A vlastne, aký je to pocit vidieť prototypy, ktoré uzrú svetlo sveta až o niekoľko rokov, respektíve sedieť v tých najluxusnejších modeloch, ktoré bežný smrteľník v živote možno ani neuvidí?
Z tých, ktoré môžem spomenúť napríklad Porsche 918 Spyder, 356 SC, 930 Weissach, prvé 911-ky, GT3 RS, 911 R, Rolls-Royce Wraith, najnovší Maybach a podobne. Pokiaľ ide o prototypy či exkluzivitky, je to fakt zaujímave. Jednak ma to ako veľkého automobilového nadšenca teší a napĺňa, zároveň je fascinujúce sledovať vývoj tých aut za behu, najmä ak vidíte nové technológie či prvky v aute, ktoré ich pri poslednej preprave ešte nemalo.
Máš obrovskú zodpovednosť, nemáš strach?
Nie je to strach, je to taký ten zdravý rešpekt. Strach začne mať človek, až keď mu to prestane brzdiť na čiernom ľade (smiech).
Mal si už nejakú nehodu, či už s kamiónom alebo nákladom ako takým?
Klopem na drevo, zatiaľ nie.
Kde obyčajne vedú tvojé cesty?
Keďže vozíme najčastejšie pre koncern Volkswagen, tak Nemecko.
Ako hodnotíš naše cesty, poplatky a vo všeobecnosti cestný systém v porovnaní s Európou?
Kamionista sedí omnoho vyššie nad nápravami ako človek v osobnom aute, takže cítim všetko podstatne viac. Slovensko a Česko netreba nijako komentovať, to si každý spraví predstavu asi sám. Systém je tu asi taký, že nedokáže vymáhať pokuty od zahraničných prepravcov, takže oni si tu jazdia zdarma bez platenia mýta. Najlepšie sa jazdí človeku v Nemecku a Rakúsku a to nielen vďaka kvalite ciest, ale aj ukáznenosti a ohľaduplnosti vodičov.
Priblíž nám v skratke, aké predpisy/normy fungujú momentálne v rámci európskych ciest, pokiaľ ide o dodržiavanie odpočinku a podobne. Do akej miery ťa to ovplyvňuje?
Na toto je 140 hodinový kurz a knižka, no úplne v skratke vodič smie týždenne najazdiť 56 hodín, každý “výkon” má 15 hodín, počas ktorého smie jazdiť 9 hodín. Zvyšný čas je na nakladanie/vykladanie, povinné krátke prestávky, tankovanie a podobne. Po 4h30m jazdy musí mať vodič minimálne 45 minútovú prestávku a po uplynutí výkonu alebo 9 hodinovej jazdy následuje dlhá 11 hodinová pauza. Je toho naozaj veľa, toto sú úplné základy. Ovplyvňuje to vodiča tým spôsobom, že núti človeka vychádzať zo svojho zabehnutého cyklu, napríklad koniec jazdy o piatej poobede a tachograf povie, že teraz choď spať a o druhej ráno môžeš zase valiť ďalej. Palec hore...
Ako prebieha tvoj deň/dni, keď máš v pláne nejakú prepravu?
Ak idem na nové miesto, tak základ je Google Maps a Street View (smiech). Všetko si musím vopred naplánovať, aby ma nič neprekvapilo. Paradoxne, do Nemecka a Rakúska sa cesty plánujú najhoršie, keďže tie národy majú striktnú politiku ochrany osobných údajov a taký Street View tam prakticky neexistuje. Veľká sranda je potom mať vykládku v historickom centre Mníchova, kde ma museli k showroomu navigovať cez uličky a podjazdy pod ktorými prejdem (keďže súprava má 4 metre na výšku) policajti, ktorí ma na rozdiel od slovenských nepokutovali, ale naozaj pomáhali a chránili. Po naplánovaní si stiahnem nejaké filmy a seriály do notebooku, zbalím tašku a utekám si do obchodu nakúpiť jedlo. Naštartujem kamión, skontrolujem, či stěrače stírají, ostřekovače stříkají a světla svítí. Následne dotankovanie do plna (690 l nádrže). No a potom už len presun na nakládku.
Čo všetko máš v kabíne, pokiaľ ide o vybavenie a systémy súvisiace s "prežitím"?
Teraz v zime extra teplé oblečenie v prípade poruchy, jedlo, varič, 20 litrov vody a ak si myslel na parkoviskových špekulantov, tak najlepšie bude, keď sa nechajú prekvapiť.
Máš strach, keď v noci prespávaš v kabíne?
Áno, že kúrením, chladničkou a notebookom vybijem baterku a ráno nenaštartujem (smiech).
Keďže vozíš aj pre Volkswagen, pravdepodobne si videl aj viacero noviniek či konceptov, ktoré ešte neuzreli svetlo sveta. Ako funguje takáto preprava? Je asi zrejmé, že akýkoľvek únik informácií či fotiek by nebol akceptovaný.
Detaily popisovať nesmiem, no v základe fungujú jednoduché pravidlá. Prísny zákaz fotenia počas nakládky, SBS kontroluje plomby a plachty na autách a aj plomby na návese. Všetko to prebieha zväčša v zónach, ktoré sú vyhradené prototypom a sú skryté pred očami bežných ľudí. Podpíšu sa papiere a vyrážam.
Máš nejakú zaujímavú príhodu z ciest?
Zážitok je každá nová trasa, každý východ a západ slnka, keď ti kamarát zabliká z druhého kamióna 1300km od domova alebo v inej krajine si pokecáš počas prestávky s úplne cudzím šoférom. Bohužiaľ, v tomto povolaní prevažujú tie negatívne, vidieť každý deň smrteľnú nehodu nie je nič nezvyčajné, tak isto ako situácie, kedy človek musí myslieť aj na bezohľadných vodičov a naprávať ich chyby.
Nakoľko máš aj svoje osobné auto, na ktorom často jazdíš, nerobí ti problém neustále pendlovanie medzi ním a nákladným vozidlom po stránke ich odlišnej obsluhy?
Občas, keď presadnem z kamiónu do osobáku tak mám pocit, že sedím v motokáre a zadok šúcham po zemi. Sem-tam sa stane, že zabudnem, že v osobáku nemám odstupový tempomat alebo začnem pod volantom hľadať páčku na brzdenie motorom/retardérom.
Na úplný záver ti veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a priblíženie toho, čo robíš. Prajeme veľa šťastných kilometrov! Pokiaľ by si chcel niečo odkázať čitateľom refresher.sk, teraz máš priestor.
Ja ďakujem za článok a prejavený záujem. Len taká priateľská rada na záver. Ľudia, nepchajte sa zbytočne pred kamióny, nebrzdí nám to tak, ako by sme chceli a aj keď sedíme vysoko a vidíme ďaleko, tak pre zmenu toho vidíme málo okolo seba skrz mŕtve uhly, nedá sa žiaľ sledovať všetko. Všetci sme ľudia, tak myslite aj na to, keď sa budete chcieť pichnúť pred kamión sprava. Skúste robiť, čo vás aspoň trošku baví a život bude znesiteľnejší, vďaka :)
