Pokračovanie jednej z najoriginálnejších hier 21. storočia má ambície stať sa hrou roka. Je exkluzívna hra pre PS5 s robotickými dinosaurmi niečo, čo si nesmieš nechať ujsť?
Recenzovaná verzia: PS5
Horizon: Forbidden West je jedna z najočakávanejších hier roka. Prvý diel nadchol hráčov aj recenzentov, no stále sa dal v mnohom vylepšiť. Štúdio Guerilla Games malo 5 rokov, aby na tom zapracovalo a vytvorilo nezabudnuteľné sci-fi. Podarilo sa mu to?
V Refresheri popri práci venujeme množstvo času aj videohrám, aby sme ti odporučili len to najlepšie. Ak vnímaš naše recenzie ako užitočné, podpor nás a staň sa členom klubu Refresher+.
Fascinujúci sci-fi príbeh
Hrdinkou druhej časti je znova Aloy, červenovlasá mladá žena so schopnosťou ovládať stroje pohybujúce sa po našej planéte. V prvej časti sme zistili, prečo na Zemi pobehujú veľkí roboti v tvare dinosaurov a prečo vyhynula predošlá generácia ľudstva.
Príbeh druhej časti s názvom Forbidden West už nie je taký prekvapivý, keďže základný dejový zvrat už poznáme, no aj tak ťa príbehovo zaujme natoľko, že budeš hltať každý rozhovor medzi postavami.
Dej hry nás držal v napätí až do konca, potom sa, bohužiaľ, zmenil na azda najotravnejšie klišé v sci-fi žánri. Pevne veríme, že tvorcovia nás nabudúce ešte nejako prekvapia. Tento nie veľmi podarený zvrat je však súčasťou hry len na niekoľko minút v samom závere, takže nám zážitok z príbehu nepokazil.
Aloy ešte pred touto hrozbou musí zastaviť nových nepriateľov vrátane Regally, rebelskej bojovníčky z klanu Tenakth, ktorý osídľuje ďaleký západ. V hre Forbidden West sa vydáme práve tam.
Regalla dokáže ovládať stroje, čo otrasie celou krajinou. Akoby nestačilo, že Aloy musí zachrániť planétu, ktorá pomaly umiera, a len ona a Sylens (hlavná postava z prvého dielu) vedia, ako jej pomôcť.
Najkrajší open-world, aký sme kedy videli
Čo ťa pri hraní zarazí ako prvé, je nádherný otvorený svet (open-world), aký sme ešte vo videohre nevideli. Forbidden West je prepracovaný do najmenších detailov. Postapokalyptická atmosféra USA obrastených zeleňou ťa veľakrát nechá hľadieť na obrazovku s otvorenými ústami.
Na svojej ceste za záchranou Zeme uvidíš rozpadnuté budovy, zničené mosty, mestá, cesty, ale aj zhrdzavené autá či spiacich robotov vrátane niekoľkých obrovských nečinných strojov. Západ je rozdelený do viacerých prostredí, takže stráviš veľa času v džungli, púšti, na mori, horách, v dolinách, na kopcoch či v lesoch. Krajina v hre nás nikdy neomrzela a vždy sme v nej našli niečo nové a neopozerané.
Prostredie má úžasnú farebnú škálu, detailné textúry predmetov a skvelú atmosféru. Aj napriek mrzutej postapokalyptickej situácii na Zemi dokázali tvorcovia hry vytvoriť svet, ktorý naplno žije všade, kam sa hráč pozrie.
Za zmienku stoja najmä osídlenia ľudí, ktoré vytvárajú dojem atypických štruktúr s nádhernými ozdobami. Hovoríme obzvlášť o Plainsongu, domove klanu Utaru, ktorý oslavuje plody zeme a miluje prírodu. Hernú mapu môžeš odhaľovať pešo či na chrbte strojov. Keď sa naučíš ich programy, vieš ich ovládnuť a využívať v boji či na prepravu.
Ničenie robotických dinosaurov je stále extrémne zábavné
Stroje sú takmer na každom kroku, no dokážeš sa im jednoducho vyhnúť. Ak si však chceš vylepšiť zbrane a brnenie, musíš ich ničiť a brať si z nich súčiastky. Základná hrateľnostná zložka teda ostáva identická s prvou časťou. Niektoré súčiastky zo strojov získaš len tak, že ich oddelíš od ich tiel pred tým, ako ich zničíš, a iné zase tak, že musia ostať neporušené aj po zabití stroja. Musíš teda triafať do rôznych častí ich tela.
Oddeľovanie zbraní či častí robotických tiel je veľmi zábavné a nedokázali sme mu odolať, aj keď sme už mali všetky potrebné súčiastky. Niekedy to však pôsobí chaoticky, keď je na obrazovke príliš veľa informácií v pohybe, a chvíľu trvá, kým sa v nich zorientuješ.
Hre by sa veľmi hodilo, keby poskytovala možnosť urýchleného zberu surovín a súčiastok na zemi, zakaždým sa skláňať k zemi je otravné. Podobných vylepšení by sa hodilo viac, napríklad sa nedá naraz vyrobiť munícia do všetkých zbraní a hráč to musí opakovať manuálne po niekoľkých kusoch.
Nové vražedné stroje
Tvorcovia zo štúdia Guerilla Games vytvorili pre pokračovanie množstvo nových strojov. Ich lov a rozoberanie súčiastok vytvárajú celkom novú výzvu. Trochu ťa možno naštve Slitherhang, ktorý pripomína kobru.
Je v neustálom pohybe, takže je takmer nemožné trafiť presne do tej časti jeho tela, kde sa nachádza potrebná súčiastka. Ide však o skvelý typ nového nepriateľa, akých v hre nájdeš viac. Vývojári sa pri ich dizajnovaní ozaj vybláznili a v tomto ohľade vôbec nesklamali.
Hru sme hrali na náročnosti veľmi ťažká, čo nám zo začiatku robilo problémy a v boji s robotmi sme zomierali celkom často. Keď si však vylepšíš brnenie a nájdeš lepšie zbrane, obťažnosť sa výrazne zníži. S každou prejdenou úlohou, zničeným strojom a nájdeným pokladom dostávaš skúsenosti, za ktoré následne „leveluješ“ postavu. Okrem zvýšeného zdravia dostávaš aj body zručností, ktoré môžeš minúť v prepracovanom strome schopností.
Je na tebe, či si najskôr vylepšíš silu útokov, množstvo pascí, ktoré môžeš nastaviť, alebo sa zameriaš skôr na efektívnejšie ovládanie strojov. Jednotlivých schopností a vylepšení je viac ako 100 a ani po 80 hodinách v hre sme ich všetky neodomkli. Po spomínaných 80 hodinách hrania nám štatistiky prezradili, že sme prešli asi 70 % hry. Ostáva nám ešte množstvo vedľajších úloh a zbierateľných predmetov a stále sme nedokončili ani arénu.
Okrem veľkého množstva úloh ponúka Horizon: Forbidden West aj možnosť bojovať v aréne v rôznych simuláciách boja. Za víťazstvo získaš lepšie nástroje, zbrane a ďalšie bonusové predmety.
Väčšinu času v hre stráviš plnením rôznych úloh. Základná príbehová časť je približne rovnaká ako v prvej časti (20 – 30 hodín), no vedľajší obsah sa enormne nafúkol. Ide o dvojsečnú zbraň. Hru si síce užiješ dlhšie, no tvorcovia preto museli vytvoriť viacero dejových línií pre zadávateľov úloh. Bohužiaľ, veľmi sa im to nepodarilo.
Nával fádnych fetch-questov
Väčšinu vedľajších úloh môžeme označiť ako takzvané fetch-questy. Sú to úlohy, ktorých zadávatelia po tebe chcú, aby si niekam išiel, niečo odtiaľ zobral a doniesol to späť. Ide o najčastejší a najmenej zaujímavý typ úloh v žánri otvorených hier a RPG, v ktorých drvivej väčšine chýbajú emócie. Úlohy týchto postáv len umelo nafukujú čas strávený v hre bez adekvátnej pridanej hodnoty.
Ich existencia nie je okrem získania nových predmetov a bodov skúseností ničím opodstatnená. Najhoršie sú tie, ktoré v rámci príbehu nedávajú zmysel. Aloy má 4 mesiace na záchranu planéty, no aj tak si nájde čas cestovať cez celý západ, aby medzi súrodencami prenášala rodinné dedičstvo, čím mohol zadávateľ úlohy poveriť hocikoho iného.
Z vedľajších úloh si spomíname výhradne na tie, ktoré sa týkali hlavných postáv. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo bolo hľadanie strateného chlapca, ktoré sa skončilo adrenalínovým súbojom s gigantickými robotmi. Zvyšok bol skutočne nezaujímavý a po niekoľkých desiatkach hodín sme sprievodné dialógy úloh už začínali aj preskakovať. Chýbal im náboj niečoho vzrušujúceho a hlbší motív. Vedľajšie úlohy sú v porovnaní s hlavnou dejovou líniou ako z úplne inej a oveľa slabšej hry.
Hra ponúka extrémne množstvo zábavných aktivít, ako preteky na strojoch, odhaľovanie tajomstiev a vrakov minulého sveta či taktickú minihru úder. Je to asi najlepšia minihra od čias kartového gwentu z tretieho Zaklínača.
Problematické prepojenie hlavného príbehu so zvyškom sveta
Tvorcom sa zároveň nepodarilo ani dostatočne dobre premostiť vedľajšie úlohy s tými hlavnými. Zatiaľ čo hlavná dejová línia sa točí okolo niekoľkých postáv, až 90 % vedľajších úloh akurát odvedie pozornosť od tvojho cieľa. Chýbal nám pocit, že plnením vedľajších úloh pomáhame naplniť náš hlavný cieľ. Prekážalo nám aj to, že hlavné postavy mimo základnej dejovej línie takmer vôbec neexistujú.
Celú hru strávia na tvojej základni, kde sa s nimi síce môžeš porozprávať, ale nič viac s nimi nezmôžeš. Zúčastnia sa na niekoľkých misiách a zvyšných 80 hodín hrania o nich ani len nepočuješ. Veľmi by pomohlo, keby aj oni mali nejaké úlohy, s ktorými by sme im mohli vo svete pomáhať.
Aloy s nimi preto ani nemá dostatočne hlboký vzťah, a tak je ti vlastne jedno, čo sa s nimi stane. Pomohlo by napríklad, ak by sa ostatní s Aloy rozprávali cez vysielačky, zatiaľ čo vo svete plní nejaké iné úlohy. Všetky tieto postavy však akoby mimo hlavnej dejovej línie neexistovali.
S tým sa spája aj fakt, že hra a vzťahy medzi postavami nie sú vôbec emotívne, a to ani v momentoch, keď by hráč nejaké emócie cítiť mal. Nepríjemné to je napríklad v niektorých vedľajších misiách, keď Aloy niekomu oznámi, že mu zomrela žena.
Daná postava trúchli 3 sekundy a následne ti podáva do ruky tvoju odmenu v podobe nového luku. Je to praktické z toho hľadiska, že tvorcovia nezdržujú hráča po dokončení questu, no ničí to akúkoľvek šancu na prezentáciu a vytvorenie uveriteľných a emotívnych situácií.
Z hľadiska rozprávania príbehu a spracovania postáv teda ide len o ľahký nadpriemer. Sklamaním je aj hlavná postava Aloy. Je síce sympatická, ale už nás nebaví, že jej jedinou charakterovou črtou je snaha zachrániť svet a pomôcť každému jednému človeku, ktorého stretne.
Nemá veľmi hlboké vzťahy s ostatnými postavami, nemá absolútne žiadne koníčky, neprejavuje veľa emócií a ani jej motivácie nie sú dostatočne hlboké. Aloy jednoducho kráča vpred na ceste za záchranou sveta bez akéhokoľvek vnútorného konfliktu a nič ju v tom nezastaví. A to je tak trochu nuda.
Trochu to vynahrádzajú skvelé nové postavy, ako napríklad Kotallo či Hekkaro. Škoda, že s nimi nestrávi viac času. Aby sme to uzavreli, hra, ktorá má približne 100 hodín, sa hlavným postavám venuje iba v niekoľkých misiách a hodinách, čo kazí dojem z celkovej štruktúry.
Perfektný dizajn priestorových hádaniek
Našťastie, všetky nedostatky vynahrádza hrateľnosť. Máloktorá hra nás dokáže baviť aj po 80 hodinách. Horizon však v druhej časti ponúka množstvo výziev a zábavných činností. Obrovskú pochvalu si tvorcovia hry zaslúžia za vytvorenie unikátnych priestorových hádaniek, ktoré musí hráč prekonať, aby sa dostal k istým predmetom.
Hra ťa nevodí za ručičku a neukazuje ti, čo máš presne spraviť. Vďaka tomu je to náročné, ale po ich vyriešení máš skvelý pocit. V pokračovaní nájdeš aj takzvané cauldrony, teda kotly, v ktorých sa vyrábajú stroje a v ktorých dokážeš získať ovládače potrebné na ich skrotenie. Ich dizajn je tentoraz ešte nápaditejší, keď pri nich hráč musí ozaj rozmýšľať, ako v nich pokročiť. Ide o ďalší element, ktorý je oproti jednotke spracovaný o triedu lepšie.
Rovnako sú na tom aj takzvané tallnecky, obrovské stroje, ktoré slúžia na zmapovanie prostredia. V hrách od Ubisoftu musíš napríklad spravidla vyčistiť základňu, vyliezť na vežu a tá ti odhalí časť mapy. Ide o extrémne stereotypnú hernú mechaniku, ktorú sa takmer nikto nepokúša vylepšiť. Forbidden West však ukazuje, že sa to dá urobiť veľmi unikátne. Tallnecky zdoláš zakaždým len cez hrateľnostnú výzvu – či už ide o logické zmýšľanie, alebo o presne načasované pohyby.
Hádanky navyše naplno využívajú potenciál herných mechaník, ktoré sa vo Forbidden West rozrástli o priťahovacie lano či energetický štít určený na plachtenie vo vzduchu. V jednotke si veľké kopce a budovy musel zliezť, tu jednoducho vyskočíš, plachtíš a sleduješ nádherné okolie. Súčasťou hádaniek je lozenie po skalách a budovách. Bohužiaľ, nedá sa vyliezť na hocičo.
Tlačidlom R3 (pravý okrúhly analóg na ovládači) oskenuješ okolie a zobrazíš truhlice či stroje v okolí, no aj všetko, na čo môžeš vyliezť. Niekedy je to limitujúce, keďže namiesto zdolania prekážky ju musíš obísť. Lozenie je však celkovo oproti jednotke vylepšené. V prvej časti stačilo iba držať páčku hore a Aloy sa sama vyšplhala až na vrchol.
Návyková hrateľnosť a súboje ťa pripravia o spánok
Najdôležitejšou súčasťou hrateľnosti je súbojový systém. Ten je oproti jednotke vylepšený v takmer každom ohľade. Zamrzelo to, že jedna zo zbraní s názvom tripcaster nedovoľuje umiestňovať toľko pascí ako v prvej časti. V dvojke ich môžeš umiestniť len štyri (oproti 15 v jednotke), čo limituje tvoje možnosti v taktike pred začiatkom súboja.
To je však jediná vec, ktorá je oproti jednotke horšia. Súčasťou veľkej kritiky jednotky boli súboje s ľuďmi a robotmi nablízko. Neboli vôbec zábavné a údery nablízko boli dosť obmedzené v animáciách a štýloch boja. Dvojka rozšírila bojový arzenál Aloy o mnohé údery a kombá.
Avšak stále budeš pred súbojmi telo na telo či stealthom preferovať súboje na diaľku, teda útočenie lukom a inými zbraňami. Plíženie sa, teda stealth, a zabíjanie nepriateľov potichu nie je veľmi zábavné.
Ak chceš vyčistiť celý tábor nepriateľov, zaberie ti to príliš veľa času, a tak ich radšej zasypeš bombami a dáš im lukom a šípmi niekoľko headshotov – zásahov do hlavy. Tento postup je oveľa zábavnejší, akčnejší a viac sa hodí k DNA samotnej hry.
To zistíš, len čo vystrelíš prvé šípy. Ničenie strojov a ľudí zbraňami na diaľku funguje bezchybne. Aloy skáče, šúcha sa po zemi, dokáže spomaliť čas a nasadzovať headshoty jednému nepriateľovi za druhým. Relatívne rýchlo sa dostaneš k celej plejáde zbraní a vyberieš si aj svojich favoritov (niektoré zbrane majú aj odlišné verzie nábojov a útokov), no trochu zamrzí, že koliesko s výberom zbraní dovoľuje vybaviť sa naraz len šiestimi z nich.
Ak si chceš vyskúšať iné, musíš si ich manuálne zmeniť v menu, čo je otravné. Neskôr sa pristihneš, že na to zabúdaš, a tak niektoré zbrane takmer vôbec nevyužiješ, hoci každá z nich má praktické využitie. Je to však len malá chyba či nedostatok dizajnu. Koliesko zbraní mohlo byť väčšie a tvorcovia nám mohli dať možnosť mať v ňom aj osem zbraní.
Druhou dôležitou zložkou výbavy sú brnenia. Z tých sme však sklamaní. V hre ich na výber nie je až tak veľa. My sme mali asi smolu, lebo sme našli parádne brnenie už po 10 a následných 60 sme nedokázali nájsť nič, čo by ho prekonalo a zároveň by poskytlo vizuálnu zmenu postavy.
Osedláš konečne lietajúce stroje?
Tvorcovia hry dlho odmietali povedať, či bude možné osedlať lietajúce stroje, ale v posledných dvoch týždňoch to už aj tak viackrát priamo či nepriamo ukázali v traileroch.
Ku koncu príbehu tak budeš môcť preletieť nad celou mapou a dostať sa aj na miesta, kam si dovtedy nemohol ísť. Veľmi podarený je aj spôsob, akým sa na lietajúci stroj dostaneš, keď ho privoláš k sebe.
Samotné lietanie funguje veľmi intuitívne a poskytuje nezabudnuteľné momenty. Spojenie takého krásneho sveta s pohľadom zhora vo výsledku umocňuje dojem, že krajší otvorený svet v žiadnej inej hre fakt nenájdeš.
Ďalšou veľkou novinkou je potápanie sa. Aloy v jednotke dokázala plávať len nad vodou, no v dvojke už môžeš preskúmať hlbiny jazier či zatopených budov. Pod vodou sa nachádzajú aj niektorí nepriatelia, no ani raz sme nezažili nejaké napínavé scény, aké napríklad prezentovala aj táto ukážka. Strojom sa totiž vo vode ľahko vyhneš. Bohužiaľ, nemôžeš proti nim nijako bojovať.
Očarujúci vizuál
Čo nás, naopak, nesklamalo, je vizuál hry. Vývojári zo štúdia Guerilla nás očarili už v jednotke na konzole PS4, no s dvojkou na PS5 dokazujú zázraky. Na PS5 si užiješ nesmierne kvalitné textúry, detailné zaoblenie predmetov, bohatú vegetáciu, kvalitné modely postáv a ich tvárí a nádherné, živé farby.
Výtvarné oddelenie sa na tejto hre neuveriteľne vyhralo a vďaka procesnej sile PS5 a talentu vývojárov dali dohromady „grafiku“, ktorá ťa neprestane ohurovať ani po niekoľkých desiatkach hodín. Hra ponúka dva režimy. Prvý, zameraný na výkon, ti umožní hrať v 60 snímkach za sekundu (60 fps), avšak za cenu nižšieho rozlíšenia (malo by ísť o 1 800 p).
Obrázok vyššie je z módu zameraného na výkon, obrázok nižšie na rozlíšenie
Mód zameraný na rozlíšenie hru zobrazí v nádhernom a nesmierne detailnom 4K rozlíšení, avšak obmedzí ju na 30 snímok za sekundu (30 fps). A aj keď je graficky vyspelejší mód naozaj krásny, v súčasnosti nám už nič nestojí za to, aby sme z toho dôvodu obetovali 60 fps, vďaka ktorým sú pocity z hrania lepšie a pohyby oveľa plynulejšie.
Medzi týmito módmi však môžeš prepínať niekoľkými kliknutiami cez menu, pričom zmeny nastanú okamžite a bez akéhokoľvek načítavania, čo je malý technologický zázrak. Čo sa týka nastavení, tvorcovia dali dohromady desiatky volieb, ktorými si upravíš hru, či už sa týkajú ovládania (k dispozícii je aj Gyro mierenie), náročnosti, alebo celkového audiovizuálu.
Prekvapivo zlé animácie mimiky tváre
Forbidden West využíva viacero animácií z predošlého dielu, čo vôbec neprekáža. Avšak podobne zlé ako v jednotke sú animácie tvárí postáv a ich mimika aj v dvojke.
Aloy sa počas dialógov stále hýbe neprirodzene a pozerá sa na všetky svetové strany, len nie do tváre postavy, s ktorou sa rozpráva. Často si všimneš, že hľadí asi meter vedľa nej a tvári sa, akoby sa jej pozerala do očí.
S každým ďalším dialógom nás to vyrušovalo viac a viac. Netýka sa to len postavy Aloy. Všetky postavy majú veľmi divnú mimiku, či už je to úsmev, zdvihnutie obočia, emotívne prejavy v tvári, alebo pohyby svalstva na tvári.
Občas to vyzeralo, akoby sa v polovici prejavu postavy animácie zresetovali, takže nečakane „spadlo“ obočie postáv aj lícne svaly. Nechápeme, čo sa tu stalo. Tvorcovia mali 5 rokov na to, aby mimiku vylepšili. A keďže dialógov je veľa, z celkového hľadiska je to výrazné mínus.
Animáciu zrážajú na kolená len pohyby tváre a vlasov (tie sa niekedy hýbu úplne neprirodzene a v dialógoch divne nadskakujú). Vo všetkých ostatných prípadoch sú na vysokej úrovni, či už je reč o súbojoch, pohyboch postavy, alebo o interakcii s predmetmi vo svete. Kvalita a plynulosť animácií je na špičkovej úrovni.
Bugy, chyby a glitche? Nemaj strach
Playstation a Guerilla Games si zaslúžia veľkú pochvalu a poďakovanie za to, že recenzentom poslali kódy takmer 3 týždne pred skončením embarga, takže sme mali dostatok času, aby sme hru celú prešli. Negatívom je, že sme ju hrali ešte pred takzvaným Day One patchom, ktorý opravoval rôzne technické chyby hry.
Jedna z najnepríjemnejších chýb spôsobila, že sme hru museli viackrát vypnúť bez uloženia. Keď sme zbierali suroviny zo zeme, Aloy sa zasekla v animácii a nedalo sa s ňou nič robiť. Je škoda, že sa hra nedá ukladať inak ako pri príchode k ohnisku. Ohniská fungujú aj ako body rýchleho cestovania po mape.
Mierne rušivo pôsobia aj náhle zmeny času dňa. Z jasného dňa sme sa niekedy v priebehu dvoch sekúnd ocitli uprostred zamračenej noci a naopak. Stávalo sa to aj po cutscénach. Hra spustila príbehové video odohrávajúce sa cez deň, a keď sa skončilo, zrazu bola noc.
Ovládanie postavy je niekedy nedokonalé. Ak chceš napríklad chytiť nejaký predmet, musíš stáť presne v pozícii vedľa neho, a ak sa pohneš o centimeter, namiesto interakcie s ním naň zaútočíš (tlačidlo interakcie a útoku občas plní obidve funkcie).
Nutnosť byť blízko cieľa nám kazila aj spomínaný stealth. Ak chceš nepriateľa zlikvidovať potichu, musí byť blízko teba. Lenže keď sa skrývaš v tráve a on je vzdialený nejaké dva metre, musíš k nemu rýchlo priskočiť, inak spustí poplach. Po priskočení a stlačení tlačidla na tiché zabitie ho však Aloy namiesto toho nahlas prebodne, takže celý stealth je v háji.
3D zvuk a možnosti ovládača Dualsense
Menším sklamaním je 3D zvuk, ktorý sa nám zdal nie príliš dobre spracovaný. Vzhľadom naň sme nevedeli určiť polohu nepriateľov a útokov tak ako napríklad v hre Returnal či Demon’s Souls. Hra využíva aj vlastnosti ovládača Dualsense na PS5. Cítiš síce kotúle, lozenie po skalách, naťahovanie tetivy na luku a podobne, ale mali sme dojem, že v hre Returnal ho spracovali oveľa lepšie.
Najlepšia hra roka?
Horizon: Forbidden West je jednoznačný kandidát na hru roka. Aj keď nás trochu sklamali nevýrazné vedľajšie úlohy a slabé emócie vyplývajúce z príbehu, každú noc sme len veľmi neochotne hru vypínali a na druhý deň sme sa už nevedeli dočkať, ako ju zapneme znova.
Môže za to nádherný vizuál, unikátne pôsobiace prostredie hry a kvalitné grafické spracovanie, ale v prvom rade hrateľnosť. Tá je veľmi návyková, zábavná a vždy ponúkne niečo svieže a nové, vďaka čomu sa ani na sekundu nebudeš nudiť.
Hre sa v podstate dajú vyčítať iba otrasné animácie a zle navrhnuté vedľajšie misie, ktoré vôbec nie sú zaujímavo zapracované do štruktúry hlavného príbehu, ktorý by mohol byť dlhší. Animácie sa možno zlepšili v poslednom patchi, ale teraz už nemáme šancu porovnať ich kvalitu s naším 80-hodinovým postupom a skúsenosťami.
Čakali sme, že po 5 rokoch vývoja autori odstránia všetky nedostatky, ktoré recenzenti a hráči kritizovali už pri prvej časti. Vývojári to dokázali len sčasti, a preto nemôžeme ísť s hodnotením vyššie ako na 9 z 10, čo je stále vynikajúce hodnotenie.
Vzhľadom na naše vysoké nároky na videohry to však znamená, že Horizon: Forbidden West má už teraz isté miesto v rebríčku 10 najlepších hier tohto roka. Má Playstation ďalšiu exkluzivitu, kvôli ktorej sa oplatí kupovať konzolu PS5? Jednoznačne.
| Plusy | Mínusy |
| + Zábavná hrateľnosť | – Nepodarené prepojenie vedľajších a hlavných úloh |
| + Skvelé priestorové hádanky | – Animácie postáv pri dialógoch |
| + Výnimočne navrhnuté stroje | – Niekoľko nepríjemných bugov (v deň vydania by mali byť opravené) |
| + Nádherný vizuál a prekrásny svet | |
| + Nové hrateľnostné mechaniky | |
| + Soundtrack | |
| + Príbeh |
