Zábavný open world s lákavým príbehom dorazí na PlayStation 4 už 1. marca a vy by ste mali byť pritom.
Úprimne, kto z vás veril, že to Guerilla Games dotiahne tak vysoko? Iste, reveal trailer aj informácie o hre sľubovali skvelý herný zážitok, no nikto nečakal, aké bohatstvo sa v Horizon: Zero Dawn ukrýva. Predsa len, pracovať na sérii FPS koridoru, hoc úspešnej, je v porovnaní so 4-ročným vývojom vlajkovej lode PS4 Pro v celkom odlišnom žánri trochu iný oriešok. Vy už ale viete, že Guerilla Games sa to podarilo na jednotku. Zahraniční recenzenti sa ku kópii dostali o čosi skôr, a tak už sú prvé recenzie online pár dní. V každom prípade, aby ste svet Horizon: Zero Dawn dokonale spoznali, budete potrebovať minimálne 40 hodín. Pre mňa je to trošku sklamaním. Tých 40-50 hodín totiž potrebujete na platinovku, takže v prípade, že vás nebudú zaujímať side questy, objavovanie sveta a pôjdete si čiste hlavný príbeh, Horizon zvládnete pokojne do 25 hodín, závisiac od obtiažnosti, takže to možno potrvá o čosi kratšie.
Recenzia prebiehala na konzole PS4 Pro bez HDR, 4K a pred druhým patchom. Všetky nižšie priložené screenshoty pochádzajú z môjho hrania.
Nedostatok side questov a celkového obsahu si vývojári obhajovali tým, že nechceli mať v hre nič pod nadpriemerom, hlavne ak išlo o side questy podopierajúce príbeh, výstavbu atmosféry či podporujúce naše znalosti o post-apo stave planéty a jej obyvateľoch. Sčasti sa im to aj podarilo. Väčšina úloh je totiž zábavná a navštívite vďaka nim miesta, na ktoré by ste dobrovoľne možno nešli. Akurát mohlo byť lepšie vyriešené odmeňovanie za ich splnenie (okej, pomôžem ti, ale ako odmenu chcem vedieť, kde mám vlastne začať s pátraním... wat?). Stále sa ich však oplatí robiť, keďže okrem zábavy ako takej vďaka nim spoznáte jednak ďalšie postavy, jednak svet ako taký. A ten vás očarí. Dej najnovšej PS4 exkluzivity je totiť zasadený do ďalekej budúcnosti na Zemi, kedy sa po jej povrchu preháňajú roboti pripomínajúci dávnych dinosaurov. Zem už dávno nepatrí ľuďom. Tí sú radi, že môžu prežívať. Do takéhoto sveta sa narodí Aloy, ryšavé zvedavé dievča, ktoré je predurčené odhaliť pravdu o tom, čo sa stalo s našou vyspelou civilizáciou a ako je možné, že náš svet ostal v troskách, zatiaľ čo sa po nich premávajú technologicky vyspelé stroje schopné komunikácie, reprodukcie, myslenia a hlavne hrozby, že kvôli nim raz vyhynie ľudstvo. Hoci je jasné a potvrdené, že Horizon nie je standalone príbehom a dočkáme sa ďalších pokračovaní, nemusíte sa báť, že by väčšina otázok ostala zahalená rúškom tajomstva.
Našťastie, hráčov v tomto prípade čaká prepracovaný a skvelo vygradovaný príbeh s množstvom odhalení, prípadných zvratov. Bohužiaľ pre mňa, na niektoré z odpovedí sa dalo prísť dlho predtým, než mi ich odhalila cutscéna. Síce mi to tak trochu pokazilo dojem z celkového príbehu a jeho veľkoleposti, nič to nezmenilo na tom, že je vyrozprávaný skutočne brilantne, až geniálne, a to vôbec nepreháňam. Aby ste si však naplno užili prerod modernej civilzácie k pokraju vyhynutia ľudskej rasy žijúcej v drevených chalupách, musíte sa do príbehu ponoriť naplno, a to ako plnením hlavných úloch, tak side questov a taktiež čítaním, respektíve počúvaním mnohých nahrávok zanechaných ľuďmi, ktorých dnes všetci volajú Old Ones. Množstvo detailov, vycibrených dialógov a originálnych scenáristických ťahov, ako sa vyhnúť sci-fi klišé v tomto prípade fungovalo priam dokonale. Príbeh je uveriteľný, chovanie postáv racionálne a uveriteľné a aj tie zvraty sú z hľadiska rozprávačského štýlu/gradovania odhalenia na najvyššej úrovni. Rozhodne odporúčame naslúchať kódexom a skúmať okolitý svet. Vaša snaha a čas budú odmenené kvalitným scenárom a drobnosťami obohacujúcimi celé herné prostredie.
Tak sa dostávame k ďalšiemu bodu zasluhujúcemu si ovácie ako bežných hráčov, tak kritikov. Prostredie hry ašpiruje na najdetailnejší post-apo open world, aký sme kedy videli. Nehovoríme tu pritom len o rozlohe, ktorá navyše mapku rozdelí na hneď niekoľko rôznorodých ekosystémov, dostatočne špecifických ako z hľadiska nepriateľov, tak terénu či dokonca reagovania Aloy na nich. Od trávnatých porastov, zasnežených hôr, cez vyprahnutú púšť až po džungľu, vždy vás okolie očarí a párkrát aj nechá v nemom úžase. Aj od toho je tu potom photo mód. Vďaka tomuto užitočnému nástroju si potom z hry môžete uchovať krásne spomienky (alebo screenshoty do recenzie).
Bohužiaľ, svet nie je taký rozsiahly ako pri treťom Zaklínačovi, na druhú stranu, nezažijete pri jeho skúmaní čo i len jediný loading, čo je obdivuhodné. Mnohých (vrátane mňa) sklamalo, že v hre nie je viac obsahu. Vzhľadom na to, aké návykové a nesmierne zábavné je hranie, je škoda, že si ho veľmi dlho neužijete. V tomto prípade to však vnímam z veľmi subjektívneho hľadiska, keďže Horizon budem dnes s tretím Witcherom porovnávať v mnohých ohľadoch (aj keď možno nie priamo v texte). V poľskom titule som dokopy strávil 350 hodín, zatiaľ čo u Horizon nepresiahnem ani tých 50. A dôvod? Lineárny príbeh s identickými dialógmi bez akejkoľvek motivácie prejsť hru znova. Nepomáha ani absencia Game plus módu, takže sa jednoducho pripravte, že sa do Horizon zamilujete, no po jeho (relatívne) skorom dohratí budete bažiť po ďalšej trofeji zo zabitého Thunder Jawa a Deathbringera. Nešťastný som hlavne kvôli tomu, že Aloy sa ovláda lepšie než Geralt, zabíjanie s ňou je zábavnejšie než s Geraltom a gameplay ako taký tiež nie je o nič horší, no napriek tomu s ňou strávime až trestuhodne málo času.
Od autorov obľúbenej a hlavne zábavnej FPS série sa očakávalo, že jedným z dominantných aspektov ich titulu bude combat systém. Ten sa spolieha takmer výhradne na luk, jeho alternatívy a nesmierne množstvo variácií šípov. Skladanie pascí, elektrických výbojov a taktický prístup k zabíjaniu a loveniu robotov si jednoducho zamilujete, či už ide o tých menších alebo najväčších súperov. Aloy má prostriedky na to poradiť si s každým. Existuje mnoho spôsobov, ako nepriateľov zneškodniť, záležať bude hlavne na tom, či prídete na jeho slabiny a či si obľúbite daný nástroj. Nebude však jednoduché privlastniť si všetky zbrane. Niektoré môžete získať plneným questov, iné si zase budete musieť kúpiť či vyrobiť. Crafting je prítomný aj v tomto titule a hoci ho mám rád, občas som už bol kvôli nemu nervózny. Hlavne z nekonečného trhania bylín na uzdravenie či zabíjania zvierat, vďaka ktorým ste si mohli zväčšiť objem nosených zbraní, vylepšení, munície či zásob (z nich ste potom priamo craftovali šípy či bomby). Prečo som teda bol nervózny? Nuž, ak zabijete 20 zajacov a stále z nich nedostanete potrebnú surovinu, nepoteší to ani vás. Mierne nešťastne vyriešená mi teda príde aj náväznosť zbierania surovín a ich craftovanie. Niektoré oblasti hry totiž neposkytujú potrebné suroviny a vy si ich tak budete musieť ísť kúpiť, prípadne využívať fast travel a odbočovať tak od úloh, čo je malinko frustrujúce. Pri náročnejších pasážach v neskoršom štádiu hry bude výzvou aj druhá najťažšia úroveň, a to práve vďaka nedostatku šípov/bômb. Všetko sa ešte dá uľahčiť vďaka taktickému vylepšovaniu postavy v klasickom strome schopností.
Okrem tých pár drobných nedostatkov však hre z hľadiska gameplayu a jemu príbuzných aspektov nemám skutočne čo vytknúť. Už len pohyb s lukom v ruke vás vtiahne do tohto nádherného a detailne prepracovaného sveta plného post-apokalyptických odkazoch a atmosféry, ktorú v tomto žánri prekonalo už len The Last of Us. Zabudnite na Laru Croft a sklamanie menom Rise of the Tomb Raider. Horizon predčil titul od Crystal Dynamics úplne vo všetkom, vrátane lozenia po skalách, ktoré je veľmi intuitívne, zábavné a efektnejšie než v hre, kde je jednou z hlavných súčastí. A keďže porovnávať tunel (TLoU) a open world je úplne zcestné, veľmi radi zaujmeme jasné stanovisko. Horizon: Zero Dawn je v kategórii zábavnosti gameplayu, combat systému a prostredia, ako i atmosféry v žánri nekorunovaným kráľom. Oveľa viac to však precítite priamo z hrania. A práve tu ľutujem, že som nemal možnosť hrať titul na televízore s podporou potrebných technológií na to, aby som si ho užil v takej kráse, akú pre mňa autori hry zamýšľali. Už len samotné Pro dokázalo z hry dostať takmer maximum hardwaru, no vzhľadom na to, že ide o open world RPG bez loadingu, musím priznať svoje obavy. Nemyslím si totiž, že current gen v tomto ohľade Horizon ešte niekedy prekoná, a to tu s nami môže byť ešte pokojne dva roky (záležať bude aj od predajov PS4 po launchi Scorpia).
Všetky, doslova všetky segmenty tvoriace celok, ktorý laicky nazývame grafika, dotiahol engine od Guerilla Games k okulahodiacim scenériám (niet divu, prečo si ho Kojima vybral pre svoj Death Stranding), jednotlivým momentom a hlavne vďaka nim bolo možné vytvoriť taký očarujúci a komplexný post-apo svet. Textúry prírody, robotov a vlastne všetkého na okolí sú do detailov spracované, takže nehrozí, že sa pristavíte pri nejakom zle vyzerajúcom objekte. Samostatnou kapitolou je nasvietenie a farby celkovo. Na máloktorú hru sa pozerá s takou gráciou, ako práve na Horizon, obzvlášť cez deň, pri východe či západe slnka. Horizon je nádherná hra so všetkým, čo k tomu patrí, či už sa rozprávame o animáciách pohybu Alloy, odraze svetiel alebo detailnosti textúr a ich kvalite. Poteší aj o niečo väčšia dohľadnosť (mimimum hmly, och bože, ako dlho sme na toto čakali), CGI či fyzika (až na deštrukciu, tá je takmer nulová). Ohľadom vizuálu, respektíve výtvarného štýlu a celkového looku hry, či už sa bavíme o dizajne prostredia alebo jeho vzhľade, nemôže nikto nič negatívne povedať. Žiaden downgrade, žiadne olden grafické prvky ani zanedbané fyzikálne vlastnosti. A zabudnúť môžete aj na prepady FPS či veľké množstvo bugov. Sem-tam sa síce pousmejete (a raz sa mi stalo, že sa jeden z robotov prepadol pod textúry), no tých bugov je skutočne minimum, a to pri stabilnom FPS vo vysokom rozlíšení bez načítavania. Za technickú stránku hry vrátane optimalizácie by si chalani a baby z Guerilla Games zaslúžili špeciálne poďakovanie priamo od Sony. A taktiež za tú titulnú skladbu, ktorá je očarujúca.
Okrem spomínaného nedostatku poriadnej nádielky obsahu som trochu sklamaný aj z príbehu, ktorý ma neposadil na zadok. Hlavné odhalenia ma neprekvapili, potešilo však, že aj napriek tomu som si ich vďaka skvelej gradácií a štýlu ich vyrozprávania nesmierne užil. Viac som čakal aj od postáv. Tie vo mne nedokázali prebudiť toľko potrebné emócie, ktoré si príbeh takéhoto ranku jednoducho vyžaduje. Alloy je v podstate samotárka, o to viac si užijete dejové odbočky s Erendom a ďalšími, na konci si však pravdepodobne uvedomíte, že tých potyčiek, dialógov a sympatických postáv malo byť viac. Vyhovoriť sa na to, že ide o celkom novú IP taktiež neprejde, keďže tu už bolo pár titulov, ktoré prácu s postavami a emóciami zvládli lepšie. Samotný osud ľudstva a vedľajšie príbehy, ktoré sa hráč dozvie skrz skúmanie sveta a čítanie/počúvanie kódexov, niekedy zasiahne človeka viac než samotné cutscény, ktoré sú pre mňa taktiež miernym sklamaním, keďže sa v nich takmer nikdy nič veľkolepé nedeje (preboha, v tej hre boli robotické dinosaury, takže niečo "epic" tam čakal aj ten najväčší blockbusterový pesimista).
Vizuál je síce nádherný a technická stránka hry takmer dokonalá, autori si však nedali dostatočne záležať na mimike postáv pri dialógoch. Aloy častokrát neprirodzene zabieha hlava a postavy globálne sa pri dialógoch správajú čudne, nielen animáciami tváre. Medzi ďalšie malé nedostatky patrí aj možnosť, respektíve nemožnosť nakupovania viacerých položiek naraz. Miesto určenia počtu surovín jednoducho stláčate x-ko do bezvedomia. Vývojári mali byť sústredenejší aj pri Aloy, keď má hlavu pod vodou, pretože bolo stále počuť normálne dýchanie. Rušivo pôsobilo aj extrémne rýchle striedania dňa a noci (Slnko zašlo a vyšlo v priebehu pár sekúnd), no zdá sa, že aj tento problém vyriešil posledný patch. Ten vlastne mohol hru výrazne vylepšiť, no v mnohých prípadoch to už nezistím. V dobe vydania tak bude hra na ešte vyššej technickej úrovni.
Ako to teda najľahšie zhrnúť? Ak nemáte PlayStation, jednoducho si ju kúpte a k tomu rovno aj Horizon: Zero Dawn. Pred týždňom sme vám priniesli článok o tom, aké neskutočné projekty na túto konzolu v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch prídu. Spoločne s vydaním Horizon je tak najvyšší čas zaobstarať si konzolu od Sony. Najnovšie dielo vývojárov z Guerilla Games totiž oplýva nádherným spracovaním post-apo sveta, kvalitne a hlavne detailne napísaným príbehom, charizmatickou hlavnou hrdinkou či chytľavým a viac než zábavným gameplayom, či už ide o lozenie po skalách, stealth, combat alebo skúmanie sveta. To všetko zabalené v nádhernom grafickom kabátiku s úžasnou optimalizáciou a prísľubom, že sa nám tu pred očami zrodila veľkolepá herná značka, o ktorej ešte v budúcnosti budeme veľa počuť. Horizon: Zero Dawn má svoje chyby, z ktorých niektoré sú hlavne subjektívneho charakteru, no bolo ich dosť na to, aby som mu pol bodíka musel ubrať. Vo finále je to ale bezpochyby najlepšie RPG od vydania Zaklínača 3 s najkrajším vizuálom v žánri open world vôbec, no a nepochybne ide aj o jeden z najlepších štartov originálnych IP nielen na konzoly. Kúpou tejto hry (môžete tak učiniť v obchode Čiernydrak) nemáte čo stratiť, práve naopak. S Aloy si užijete množstvo zábavy v nádhernom svete, o čom vás presvedčí jedno z najkrásnejších intier v zábavnom priemysle vôbec. 9/10
PS: Tá lokalizácia ale chýbala, obzvlášť vzhľadom na dôležitosť deja a množstvo mini dialógov a dôležitých textov
