Odišiel na front a domov sa kvôli chybe vrátil o 56 rokov neskôr.
Predstav si, že si niekde v zahraničí a dostaneš sa do situácie, keď tvoje jazykové znalosti nestačia a s miestnymi na seba len pozeráte a snažíte sa vysvetliť si, čo vlastne chcete povedať.
Nepríjemné, no v modernom svete za pomoci prekladačov či appiek je z toho po zvyšok života maximálne úsmevná príhoda na pár minút. Predstav si však, že ťa tvoja rečová bariéra a nešťastná náhoda uzavrie v sovietskom psychiatrickom ústave na 53 rokov.
Presne to prežil András Toma, maďarský vojak, ktorého vo veku 18 rokov naverbovali do armády na boj proti Sovietskemu zväzu a spojencom. Tam ho zajali sovietske jednotky a odviezli do Gulagu.
Pre chabú úroveň zdravotnej starostlivosti sa v pracovných táboroch šírili rôzne choroby, čo neobišlo ani jeho a s infekciou putoval do vojenskej nemocnice, kde mu amputovali nohu. Zdá sa, že to bol v rámci ďalších desiatok rokov ešte jeden z jeho menších problémov.
Keďže hovoril iba po maďarsky a v tábore či v nemocnici nebolo príliš veľa ľudí, ktorí by okrem ruštiny ovládali iný jazyk, považovali ho za človeka s psychickou diagnózou a duševnou poruchou.
András Toma zostal v liečebni pre duševne chorých až do roku 2000, keď ho takmer zázrakom objavil Karol Moravčík, český lekár a jazykovedec slovenského pôvodu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké mal András Toma detstvo a dospievanie.
- Ako ho zajali a previezli do Gulagu.
- Prečo mu museli amputovať nohu.
- Prečo mu zmenili meno a následne previezli do psychiatrickej liečebne.
- Ako sa po 56 rokov dostal domov za pomoci slovenského lekára.
- Ako je možné, že repatriácia trvala viac než polstoročie.
- Ako k nemu pristupovali a kto odhalil, že nejde o chorého človeka, ale Maďara.
- Ako sa vracal domov po desiatkach rokov.
- Na čo si po návrate pamätal najlepšie.