Na tohtoročné Oscary sa vôbec netešíme. Chýba im všetko dobré, čo zdobilo niekdajšie ročníky.
Covid pokazil všetko, čo mohol. Jedným z odvetví, ktoré bolo zasiahnuté najviac, je nepochybne aj kinopriemysel a tvorba nových filmov a seriálov. Za posledných 12 mesiacov sme v kinách boli dva-trikrát. Jednak preto, že väčšinou boli zatvorené, ale aj keď sa otvorili, nič zaujímavé v nich nepremietali.
A keďže poriadne nič dobré a zaujímavé nevyšlo, nemôžeme si ani sadnúť a začať sa rozprávať o tom, ktoré filmy si zaslúžia aké ocenenia. Väčšina tých kvalitných vecí, ktoré sme si za posledných 12 mesiacov užili, vyšla cez streamovacie platformy, no niektoré sa dostali medzi ľudí len na fyzických nosičoch a slovenskí či českí diváci o ich existencii ani len netušia.
10 najlepších športových filmov, ktoré ti v tele rozpumpujú adrenalín
13. marca 2021 o 9:30
Zlé je to aj v prípade filmov, ktoré sa síce v USA premiérovali v kinách, no keďže naše kiná sú zatvorené, my ich nemáme šancu vidieť. Ide o snímky ako Promising Young Woman či The World to Come.
Každoročné udeľovania filmových ocenení však nezrušili. Namiesto toho vyberali členovia Akadémie z výrazne slabšieho a obmedzenejšieho zoznamu kvalitných diel. Tak potom vyzerajú aj tohtoročné nominácie na Oscara.
Niektoré filmy tam pôsobia dosť úsmevne a je jasné, že v prípade normálneho roka by sa do nominácií nedostali. Niektoré snímky, z ktorých sme sklamaní, ako napríklad Minari či Nomadland, by sa tam však zrejme dostali aj tak. Hype okolo drámy Minari nechápeme, keďže ide o podstatne slabší a menej zaujímavý film, než aký prezentovali americkí kritici. Jednak sme od témy filmu veľmi vzdialení na to, aby nás chytil za srdce, jednak ho považujeme za príliš preceňovaný.
Potom je tu Nomadland, o ktorého kvalitách počúvame už celý rok. V konečnom dôsledku ide o nadpriemerný road movie so skvelou herečkou a kvalitnou réžiou. Téma snímky a jej atraktivita však nie sú ničím výnimočné a pravdepodobne ťa začnú nudiť. Artové a indie filmy nie sú v žiadnom prípade nudné, no aj tu platí, že forma prevyšuje obsah a Nomadland tak pre teba možno bude sklamaním.
Sledovať Oscary od druhej do šiestej ráno len preto, aby si niektorý z týchto filmov prebral „holohlavú sošku“, sa nám zdá ako slušná strata času. Pravda je, že tak Oscary vnímame už niekoľko rokov. Ocenenia sú čím ďalej, tým menej relevantné. S nomináciami a výhrami boli médiá a kritici nespokojní odjakživa. V posledných rokoch však nad výberom nominácií a následnými výhercami krúti hlavou čoraz viac ľudí.
Donekonečna ignorujú talentovaných tvorcov a miestami sošky udelia celkom nepochopiteľnému výhercovi. Oscary (a aj Zlaté glóbusy) tento rok napríklad úplne ignorovali vynikajúci herecký výkon Delroya Linda v Da 5 Bloods. Minulý rok sme zase nechápali, ako je možné, že Uncut Gems nezískal jedinú oscarovú nomináciu.
Všetci si pamätáme aj extrémny prúser z roku 2017, keď Oscara za najlepší film vyhral La La Land, no producenti filmu museli organizátorov Oscarov opraviť a vyhlásiť za víťaza Moonlight. Moonlight bol skvelý film, ale na La La Land sa nechytal.
Viacerí tak už Oscary nevnímajú ako vrchol toho, čo môže film z hľadiska filmových ocenení dosiahnuť. Tento rok je o to horší, že nominované filmy nás ani veľmi nezaujímajú. V kategórii najlepší film máme spomínané Minari a Nomadland, no okrem nich je tam aj Trial of Chicago 7.
Drámu Aarona Sorkina sme v recenzii pochválili, no určite nás nestrhla natoľko, aby sme jej dávali Oscara za najlepší film. Podobne je na tom aj Judas and the Black Messiah. Ide o kvalitnú drámu s vynikajúcimi hercami, no v hociktorom inom roku by sa do tejto kategórie nedostala. Či získala nomináciu pre svoju tému alebo pre nedostatok kvalitných filmov, už je špekulácia na inokedy.
The Father s Anthonym Hopkinsom a Oliviou Colmanovou sme stále nemali možnosť vidieť, ale teší nás aspoň nominácia pre Mank či výborný Sound of Metal. Bolo by skvelé, keby Oscara za najlepší film získal práve Sound of Metal ako jeden z tých originálnejších počinov. Posledné roky je však oveľa jednoduchšie tipnúť si víťaza a je jasné, že Sound of Metal to nebude.
No nie je to len o filmoch. Tento ročník Oscarov bude slabší aj z hľadiska prestíže. Nikto nemôže odoprieť kvalitu žiadnemu filmu nominovanému na Oscara, ale môžeš si byť istý, že sa nájde veľa ľudí, ktorí tohtoročných víťazov nebudú brať veľmi vážne. Víťazstvo na Oscaroch budú vnímať podobne ako tohtoročných maturantov – za normálnych okolností by to mali oveľa náročnejšie. Nikoho nebude zaujímať, že nejaký film dostal Oscara právom. Bolo to v covidovom roku a tej nálepky sa už nikto nikdy nezbaví.
A aby toho nebolo málo, zrejme budú Oscary rozdávať zase bez moderátora. Je to síce o čosi rýchlejšie, no zároveň nudnejšie a nemá to potrebnú šťavu. Nakoniec, vtipy a monológy moderátorov si pamätáme viac ako ďakovné reči víťazov. Humor moderátorov je počas vysielania ozaj potrebný. Pozerať sa 4 hodiny na monotónne vyhlasovania víťazov je predsa len celkom nuda.
Nehovoriac o tom, že tento rok to bude asi bez poriadneho obecenstva, divákov a tvorcov. Čaro Oscarov spočíva aj v tom, že na jednom mieste sa stretnú stovky hollywoodskych osobností. Vznikajú zaujímavé rozhovory, vtipné fotky a gify a celkovo ide o príjemnú hollywoodsku záležitosť s tvojimi obľúbenými osobnosťami, ktorá navyše zaujme aj módnych kritikov. Tento rok sa ničoho z toho nedočkáme.
No aj keby nejaký moderátor Oscary uvádzal, asi sa bude báť vtipkovať ako kedysi. Každým rokom sa komici pod tlakom spoločenskej a politickej situácie musia krčiť viac a viac. Boja sa vtipkovať a ľudia sa boja na takýchto vtipoch smiať. Len nedávno si Bill Burr zavtipkoval o feministkách a ženskej reprezentácii pri moderovaní Grammy a Twitter už išiel vybuchnúť. A keď sa pozrieš na jeho vystúpenie, absenciu publika aj tam nepríjemne cítiť.
Oscary neboli takto nezaujímavé už veľmi dlho. Každým rokom menej relevantné ocenenia bude tento rok sledovať bezpochyby rekordne málo ľudí. Nedostatok zaujímavých filmov spôsobil aj to, že ľudí prakticky nezaujíma, kto vyhrá akú kategóriu. Chýba napätie, vysoké očakávania aj fandenie zo strany divákov. Už nedržíme palce Georgeovi Millerovi za Mad Maxa ani Joaquinovi Phoenixovi za Jokera.
Tento rok je tam plno nováčikov a celý svet sa teší, že nominácií sa dočkali aj príslušníci rôznych etník a vierovyznaní, ktoré doteraz nemali tú česť. Povedzme si však úprimne, tento rok môže vyhrať Oscara hocikto a maximálne pri tom súhlasne alebo nesúhlasne pokrútiš hlavou a zapneš si Netflix.
