CD Projekt Red vydali jednu z najočakávanejších hier tohto roka.
V januári 2013 vydalo vydavateľstvo CD Projekt Red upútavku pre Cyberpunk 2077, aby zistilo záujem hráčov a prilákali do firmy nových vývojárov. V oboch prípadoch dostali zelenú, a tak sa po vydaní Blood and Wine v roku 2016 konečne mohli pustiť do plnohodnotného vývoja Cyberpunku.
Ten tak po 4 rokoch náročnej produkcie vychádza na PC, PS4, PS5, Xbox One a Xbox Series X/S ako jedna z najočakávanejších hier posledných rokov. Bohužiaľ, ide o jedno z najtragickejších vydaní hier celej generácie.
S CD Projekt Red (CDPR) to v posledných rokoch šlo dolu vodou. Nevôľu v hráčoch vyvolali odklady, následný grafický downgrade a klamstvo, že hra v skutočnosti vyzerá oveľa horšie než v upútavkách. Novinár Jason Schreier z Bloomberg odhalil, že riaditelia nútia vývojárov pracovať aj 100 hodín týždenne.
Vývojári neustále opakovali, že hru v stanovených dátumoch nestíhajú dokončiť, no manažéri a riaditelia ju chceli vydať pred Vianocami za účelom veľkého zisku. Bolo im v podstate jedno, že si ničia skvelú reputáciu a klamú zákazníkov (tvorcovia priznali, že sa konzolovým verziám nevenovali a hru vydávali s vedomím, že je v katastrofálnom stave).
Prišla aj správa o tom, že CD Projekt svojich vývojárov vypláca v almužnách. Na internete sa vynáralo čoraz viac dôkazov o tom, že vydavateľstvo je transfóbna a homofóbna spoločnosť. Celý svet ich kritizuje aj za to, že vyhoveli požiadavke čínskej vlády o cenzúru chválenej hry.
Potom prišlo na rad samotné vydanie hotovej hry. Tvorcovia odmietli posielať konzolové verzie pre recenzentov a rovnako tak odmietli tieto verzie ukázať hráčom. Ani v deň vydania si tak nemohol nájsť žiadne video či článok o tom, ako ti vlastne hra na tvojej PS4 či Xbox One pobeží.
Technický stav hier je na starých konzolách katastrofálny. Počet snímok za sekundu (FPS) sa prepadá k hodnotám 15-20 (bežný štandard je 30), hra sa zobrazuje v nízkom rozlíšení, modely a textúry sú škaredé, nenačítavajú sa a z pohľadu grafického spracovania ide o veľké sklamanie. „Čerešničkou na torte“ sú stovky chýb a neustále padanie hry.
Cyberpunk 2077 je na PS4/Xbox One takmer nehrateľný, čo nakoniec spôsobilo, že PlayStation stiahlo hru z digitálneho obchodu a ponúka vrátenie peňazí všetkým hráčom. Niečo také sa v minulosti ešte nestalo, čo len dokazuje, v akom zlom stave hra je. Hrozí, že CDPR bude čeliť súdnym žalobám kvôli vedomému klamaniu svojich zákazníkov v záujme profitu.
My sme sa do hry pustili na PS5, vďaka čomu bola ako-tak hrateľná. Hra sa do menu PS5 resetovala približne každú hodinu. Stávalo sa to počas misií, jazdení v meste, a dokonca aj počas záverečných titulkov. Vďaka novému úložisku SSD v PS5 sa hra našťastie načítala celkom rýchlo, no vždy sme prišli o postup.
Automatické ukladanie totiž stojí za figu, keďže hra neukladá postup po každom checkpointe v misiách a ani po ich dokončení. V hre sme strávili cez 45 hodín, no 5 hodín sme pravdepodobne strávili tým, že sme hrali odznova to isté, čo sa nám predtým neuložilo. A mimochodom, daj si pozor na nastavenia. Po každých niekoľkých spusteniach hry sa zresetujú, takže si ich musíš nastaviť znovu.
Na začiatku hrania ťa privíta editor postavy. Môžeš si vytvoriť akéhokoľvek V (meno, a mimochodom fakt skvelé meno pre postavu). Musíme však priznať, že sa nám editor javil nedostatočne hlboký. Vzhľadom na cyberpunkovú tému by tých možností mohlo byť viac. Zároveň nás nepríjemne prekvapilo, že si postavu v priebehu hry už nemôžeš vôbec upraviť. Rovnako si nemôžeš upraviť ani autá, čo je vo svete Cyberpunku neprirodzené.
Po vytvorení postavy si vyberieš, ako hru začneš. Na výber máš medzi príbehovým pozadím ako Street Kid (dieťa ulice vychované mestom Night City), Corpo (člen korporácií) či Nomád (člen gangu v pustatine mimo Night City). Po prvej polhodine sa však všetky tri cesty zlievajú do jednej. Až na niekoľko dialógových možností v hre je úplne irelevantné, čo si si na začiatku vybral.
Hra je rozdelená do dvoch kapitol a epilógu, pričom prvá je dosť krátka. Myslíme si, že sa z celej hry vymazalo veľa príbehových misií a celkového postupu. Namiesto bližšieho spoznávania Jackieho, jednej z hlavných postáv, sme sa dočkali videomontáže zobrazujúcej jeho aktivitu v Night City.
Akoby vývojári nestihli tieto misie dokončiť, a tak ich nastrihali do efektného videa, ktoré má zobrazovať nárast reputácie V-ho. Namiesto postupného zvyšovanie reputácie a spoznávania postáv sa tak ocitneš v Night City ako ostrieľaný gauner. Zdá sa, že vývojári len narýchlo doplnili misie Corpo a Nomad. Ich prítomnosť v hre je až na pár dialógov len estetická.
Tvorcovia sa pri prezentácii hry sústreďovali aj na gangy a ich význam. V skutočnosti je však úplne jedno, aký gang máš pred očami. Pôvodne sme mali plniť misie, ktoré by ovplyvnili to, aké máme s jednotlivými gangami vzťahy. Očividne z toho ale nakoniec vzišlo a tento obsah rovnako vymazali. Rovnako ako scény z pohľadu tretej osoby.
Hra ich mala mať hneď niekoľko, no nakoniec ostala v celej hre len jedna pre každý rozdielny koniec príbehu. Aj v tej jednej scéne sme však mali zakaždým pocit, že príbeh, prostredie a postavy vnímame oveľa lepšie. Pohľad z tretej osoby je jednoducho pre vyrozprávanie „filmového“ príbehu kľúčový.
Rozhodnutie CDPR urobiť z Cyberpunku RPG z pohľadu prvej osoby nikdy nepochopíme. Rovnako tak by to prospelo príbehu a aspoň by sme si užili pekné animované scény (CDPR ich vedia robiť úžasne, ale tu na ne nebol priestor a bolo to cítiť).
Hlavný príbeh hry nie je veľmi dlhý. Koniec sa dá dosiahnuť už za 20 hodín, čo je prekvapivo málo. Z celkovej dĺžky hry sme tak sklamaní. Z prvotných dojmov na internete nemáme dojem, že by Cyberpunk ponúkal veľkú mieru znovuhrateľnosti. Veľké príbehové vetvenie totiž príde až pred poslednými misiami, kedy učiníš dôležité voľby, podľa ktorých sa zmení koniec.
Po každom prejdení hry ťa to šupne rovno pred „križovatku rozhodnutí“, a ty tak môžeš skúsiť všetky konce hry. Máme dojem, že hráčove rozhodnutia príbeh a jeho misie až tak veľmi neovplyvnili.
Zatiaľ čo koniec má Cyberpunk značne rozvetvenejší ako Zaklínač 3, priebeh hry a vplyv jednotlivých rozhodnutí pred koncom má bohatší práve Zaklínač. Koniec je ovplyvnený tým, koľko bočných misiá splníš a aký máš vzťah s niekoľkými z vedľajších postáv. Veľmi tak nezáleží na tom, čo urobíš počas hlavnej dejovej linky. Rovnako nezáleží na tom, či budeš nepriateľov len omračovať alebo surovo zabíjať.
Z nášho pohľadu ide rozhodne o sklamanie, keďže tvorcovia rozprávali skôr o odlišnom hernom zážitku pre každého hráča. Až na pár rozhodnutí však máme dojem, že bolo úplne jedno, ako k hre pristupujeme, ako plníme misie a ako sa správame k ostatným postavám.
Hlavná dejová linka nás miestami bavila, inokedy nudila, pričom práve v druhej polovici nabrala na obrátkach. Až posledné hodiny hrania nám zlepšili dojmy z príbehu a najmä výrazne odlišné a podarené konce skutočne zvýšili hodnotenie hry (odporúčame vyskúšať aspoň tri hlavné konce).
Vedľajšie misie nás bavili dokonca viac ako hlavná dejová linka. Nebyť Johnnyho Silverhanda v podaní Keanu Reevesa, asi by nám neprišla ani nijako originálna, keďže pracuje s klišé témami, ktoré sa akurát odohrávajú vo svete Cyberpunku.
Príbeh hry sa zaujímavým spôsobom začne vyvíjať až v druhej kapitole. Do tej ťa prenesie parťák Jackie. Ten je tiež skvelo napísaný a zahraný, čo sa v podstate dá povedať o drvivej väčšine postáv vrátane V. Svoju postavu si rýchlo obľúbiš a oceníš aj to, ako je nahovorená.
Dej zo začiatku nepôsobí až tak konzistentne. Ďalším znakom ukazujúcim na odstránený/nevyužitý príbeh je fakt, že tvorcovia pridali Keanu Reevesa do hry až v roku 2018, čiže dva roky po tom, ako sa na hre pracovalo naplno. Keanu nechtiac prezradil, že sa mu rola Johnnyho Silverhanda páčila natoľko, až požiadal tvorcov hry o dvojnásobok priestoru.
Ak by bol SIlverhand len v polovici scén, bola by to celkom iná hra. Máme dojem, že CDPR tak prepisovalo scenár a zameralo sa viac na Silverhanda, vďaka čomu sa zmenila podstatná časť hry vrátane úvodu (celkovo v hre chýba viacero dôležitých záberov z upútaviek).
Johnny Silverhand je vynikajúco napísaná postava a užívali sme si s ním každý jeden dialóg. Má vynikajúce hlášky a udalosti hry, ako aj chémia s V dovoľujú, aby sa jeho cynický charakter prejavil naplno. Potešili sme sa vždy, keď sa objavil na scéne a začal komentovať dianie naokolo, alebo keď začal V-ho presviedčať o tom, že všetky korporácie musia ľahnúť popolom. Keanuho výkon už však nie je taký jednoznačný.
Miestami sme mali pocit, že niektoré emotívne scény dostatočne neprežíva, alebo že nepracuje dostatočne s hlasom v závislosti na vážnosti situácie. Silverhand je tvrdý, trpký rocker a terorista, no občas sa nám zdalo, že je toho testosterónu v jeho replikách až príliš veľa. Rozhodne však odporúčame prejsť aj všetky jeho vedľajšie misie. Celkovo ide o jednu z najlepších herných postáv posledných rokov.
Silverhand nie je jedinou úžasnou postavou v hre. Pokiaľ sa niečo bezprecedentne tvorcom podarilo, tak sú to práve postavy a dialógy s nimi. V si vďaka plneniu vedľajších úloh môže vytvoriť vzťahy s viacerými postavami. Všetky majú unikátne dejové linky a problémy, takže sa s nimi dočkáš aj originálnych misií.
Pri každej z nich zažiješ niečo iné, a tak ťa bude baviť vracať sa k nim. Jednak pri nich hra využíva plný potenciál a jej hrateľnostné aspekty, jednak ponúkajú úžasné scény a najmä dialógy. Judy je highlightom hry. Skvelý dizajn postavy, úžasný herecký výkon, hlas postavy a krásny záver jej dejovej linky ako v prípade kamarátstva, tak hlbšieho vzťahu. Aj v Cyberpunku totiž môžeš viesť romantický vzťah.
Viac-menej sa ale skončí vo chvíli, keď sa do neho dostaneš, čo je veľká škoda. V tomto prípade ale platí, že cesta je cieľ a tak si budeš užívať každý dialóg s Judy, Riverom či Panam. Všetci sú charakterovo odlišní, no každého si zamiluješ. Naposledy sme sa o dobré vzťahy s postavami v hernom svete takto veľmi snažili asi pri Zaklínačovi 3.
Je zábavné rozprávať sa s postavami o všetkom, no niekedy došli možnosti až príliš skoro. Zatiaľ čo oni šoférovali, museli sme teda potichu čakať, až sa dostaneme na miesto (nie vždy sa dal dialóg preskočiť).
Ani Cyberpunk sa však nevyhol chybám v dialógoch. Nenávidíme, keď sa dve postavy rozprávajú a namiesto plynulého prekrytia hlasov sú medzi ich odpoveďami dlhé pauzy. Niekto chce na niečo zareagovať, no ešte predtým nasleduje pauza znázornená aj v titulkoch, akoby prvá postava vedela, že ju tá druhá preruší. Dokonale to ničí dojem autenticity dialógov.
Čo sa bočných misií týka, najpamätnejšia sa volá Sinner (Hriešnik) a odporúčame, aby si ju splnil až do konca. Kvalitou vedľajších misií prekonal Cyberpank aj posledného Zaklínača a to už je čo povedať.
Ak si nechceš extrémne vylepšovať štatistiky postavy, odporúčame preskočiť „zákazky“ a náhodné strety s gangmi na ulici. Okrem hlavných a vedľajších misií je všetko ostatné v hre absolútne sterilné a repetitívne, nie však nudné. Jedna výhoda, ktorá pramení z relatívne krátkeho príbehu hry je, že jednotlivé misie sa aspoň nestihnú často opakovať. Stereotyp z repetitívneho dizajnu misií (nájdi, vypočuj, zabi... nájdi stopy z kamery, vypočuj, nájdi a zabi...) tak prichádza až ku koncu hry.
Počas misií si aspoň môžeš užiť pobyt v krásnom Night City. Mesto a jeho okolie je rozhodne jedným z najkrajších otvorených svetov. Z hľadiska vizuálu je plné detailov, jedinečných interiérov a pekných stavieb. Avšak, pod povrchom sa skrýva veľké sklamanie.
V hre sa nenachádzajú absolútne žiadne minihry. V rámci vedľajších misií môžeš urobiť pár pretekov, pobiť sa s niekoľkými postavami a okrem toho v podstate len zabíjaš. Nemôžeš sa zájsť najesť, nemôžeš ísť s nikým na rande, nemáš tu súťaže v strieľaní (len jednu, a to poriadne nudnú)... v Night City jednoducho nemáš okrem príbehu čo robiť.
Šéf štúdia sa dušoval, že chcú vydať hru takej kvality, akú predstavovalo Red Dead Redemption 2 od Rockstar Games. Lenže Cyberpunk môže konkurovať akurát tak ich predošlej hre, a to GTA V z roku 2013, ktoré vyšlo ešte na Xbox One a PS3.
V umelej inteligencii postáv sa hra takému RDR 2 nemôže priblížiš ani po členky. Postavy vo svete nemajú žiadne rutiny ako v RDR 2 či iných veľkých hrách. Ak pred bytom uvidíš istého chlapa cvičiť na benchpresse, môžeš si byť istý, že to bude robiť aj o 20 hodín hracieho času neskôr. Prakticky to robí donekonečna a bez prestávky.
Postavy nemajú svoj život. Sú to prázdne schránky, ktoré nepomáhajú k tomu, aby si Night City vnímal ako žijúce mesto. Cyberpunk v tomto bode popri konkurencii výrazne zaostáva. AI a správanie postáv je azda ešte horšie, ako v treťom Zaklínačovi. Policajti na teba začnú strieľať len preto, že sa k nim priblížiš. Náhodní ľudia začnú po streľbe utekať, len aby sa o 20 metrov zastavili a v čupli si v strede cesty.
Prejdeš ich autom, postavia sa, utečú 10 metrov a znova si čupnú v strede cesty. Asi ti to ale chcú vracať, pretože nedokážu včas zastaviť svoje autá. Ak sa postavíš na cestu, na 90% ťa zrazia, aj keď tam stojíš už 20 sekúnd a oni ťa vidia z 200 metrov. Jednoducho nedobrzdia. Tragická úroveň AI sa ukáže aj v momente, kedy im zatarasíš cestu autom.
Jednoducho sa vytvoria kolóny a žiadne auto nie je schopné obísť prekážku. Ide o detaily, ktoré vytvárajú dojem, že AI je horšia ako v GTA V, čo je úplne smiešne, keďže porovnávame hru z roku 2020 s tou z roku 2013. Do plaču nám je aj z policajného systému. Ak spáchaš nejaký zločin, väčšinou ťa niekto nahlási. Namiesto príchodu na miesto sa ale polícia len tak zhmotní zo vzduchu priamo za tebou.
Je pritom jedno, či sa nachádzaš na streche mrakodrapu. Jednoducho sa objavia a následne sa zjavujú vo vlnách, až kým ťa nezabijú. Vtipné ale je, že sa ich zbavíš úplne primitívne.
Stačí s autom zájsť za prvý roh ulice. Policajti ťa totiž z nejakého dôvodu nedokážu prenasledovať. Lietajúce autá sú im úplne zbytočné.
Hranie ako také nás však bavilo. Stealth sme zo začiatku viac-menej ignorovali, keďže chvíľu trvalo, než sme naplno vstrebali všetky aspekty okolo fungovania kamier a registrácie nebezpečenstva. Ani s odstupom času však plíženie nevnímame ako veľmi zábavné.
Sieťari, ktorí ťa hackujú z úkrytov sú otravní a nepriatelia ťa niekedy nevidia, ani keď stojíš vedľa nich. Na druhej strane dokážu vidieť mŕtve či uspaté telá kolegov aj cez steny (asi len ďalší bug). Celkovo sa nám nezdalo, že by pomalý a trpezlivý štýl stealthu pasoval na to, akým sa hra prezentuje. Hrať Rambo štýlom je oveľa zábavnejšie.
V ponuke máš množstvo rôznorodých zbraní, ktoré si môžeš upravovať modifikátormi a vylepšovať ich, ak máš dostatok surovín. My sme 90% hry prešli s revolvermi. S niektorými dokážeš nepriateľov zabiť aj na jeden zásah do hlavy. Samotné strieľanie je veľmi zábavné. V prestrelkách sa nikdy nenudíš, môžeš využívať rýchle hacky (pokazenie zbrane, reštartovanie optiky nepriateľa a podobne), granáty, navádzacie rakety a podobne.
Súboje so zbraňami sú z hľadiska hrateľnosti nepochybne najsilnejšou a najzábavnejšou časťou hry. Na opačnej strane barikády je šoférovanie vozidiel. Keby nemala hra taký skvelý soundtrack a široký výber hudby v rádiách vozidiel, zrejme by sme všade chodili pešo alebo využívali iba rýchle cestovanie. Nedávno sme prešli nového Spider-Mana, kde sme za 20 hodín ani raz nepoužili fast travel. V Cyberpunku sme ho využívali neustále.
A je to škoda, keďže mesto a jeho okolie je naozaj veľmi pekne navrhnuté. Môže za to príšerný model ovládania vozidiel. Dá sa naň zvyknúť... no zvyknúť sa v stredoveku dalo aj na bičovanie, čo neznamenalo, že to bolo niekedy menej bolestivejšie.
Úprimne si nepamätáme, kedy nám šoférovanie áut a motoriek v hre prišlo tak otrasné a nezábavné. Nepomáha ani fakt, že minimapa je extrémne priblížená. V každej hre sa jednoducho po nastúpení do vozidla oddiali, aby si videl, kam zabočíš. V Cyberpunku ale preletíš každú druhú zákrutu, lebo ju na minimape vidíš až príliš neskoro.
Súčasťou súbojov a strieľania je aj zbieranie surovín, zbraní a rôznych predmetov. A ani toto sa vývojárom veľmi nepodarilo. Cyberpunk sa v istom rozmere podobá na looter-shooter. Zabi nepriateľov, pozbieraj, čo po nich zostalo, a dúfaj, že ti to nejako vylepší postavu.
Lenže tých predmetov je po celom svete a po každej prestrelke zbytočne veľa. Navyše sa niekedy strašne zle zbierajú. Musíš sa nasmerovať presne nad nich a modliť sa, aby sa nenachádzali pod mŕtvym nepriateľom.
90% z nich chceš buď automaticky predať alebo rozobrať na diely. Nové zbrane prichádzajú po každej prestrelke, a tak sa nemáš čas poriadne zoznámiť ani s jednou z nich. Nekonečný nával položiek v inventári sa aj ťažko triedil. Pri každom predanom či rozobratom kuse sa zobrazenie inventára resetovalo (podobne hlúpe rozhodnutia nikdy nepochopíme), takže sme stále čítali, na akú položku sa to práve pozeráme.
A len tak mimochodom, priprav si okuliare. Písmo v hre je neuveriteľne malé, a to obzvlášť v inventári či pri rozhovoroch ľudí na ulici. Cyberpunk 2077 je asi prvá hra, pri ktorej sme museli mať nevyhnutne okuliare, keďže veľkosť textu sa okrem hlavných dialógov nedá zväčšiť.
Vedľa nešťastného inventára máš možnosť vylepšiť si svoju postavu o rôzny kyberware a cyberpunkové vylepšenia. Sú však extrémne drahé. Počas 40 hodín hrania sme si nekúpili jediné auto a asi len 2 zbrane, no aj tak sme si mohli dovoliť kúpiť aspoň po jednom vylepšení do každej časti tela až v samotnom závere hry.
Ak nechceš tráviť desiatky hodín hrabaním peňazí skrz plnenie nudných zákaziek, priprav sa, že si takmer nič nekúpiš a budeš sa spoliehať na to, že väčšinu vecí nájdeš po mŕtvych nepriateľoch.
Veľmi nás to však netrápilo. Autá by nám boli zbytočné, keďže sme v nich trávili len málo času a kyberware nám neprišiel ako kľúčový. Rovnako ako strom schopností, aj v prípade kyberwaru je väčšina vylepšení len minimálna. Míňať body zručnosti na niečo, ako 2% vyššia šanca pre kritický zásah či regenerácia života mimo súbojov o 10% navyše, je úplne zbytočné.
Vylepšovanie postavy je rozdelené do 5 kategórií, z ktorých každá má vlastný strom schopností. Lenže tých odomykateľných schopností je až príliš veľa a ako sme už spomínali, väčšina nie je dostatočne zaujímavá či dôležitá pre priebeh hry.
Skilly sme si počas 40 hodín odomykali nárazovo asi päťkrát a nikdy sme nepocítili výraznú zmenu v hrateľnosti či v uľahčení súbojov. Jedným z najproduktívnejších vylepšení bol dvojskok, čo je vo svete Cyberpunku veľmi úsmevné (alebo skôr smutné).
Sklamaní sme aj z celkového využitia cyberpunkových tém. Či už v príbehu, vo vedľajších úlohách alebo celkovej atmosfére hry. V hre sa vôbec nevyužívajú roboti a umelá inteligencia. Viem si predstaviť aspoň vedľajšie misie zaoberajúce sa témami z Blade Runnera.
Súčasťou cyberpunku sú aj silné politické pozadie či spoločenské témy, no v hre žiadny kontrast medzi sociálnymi vrstvami nesledujeme a aj keď sa hlavná dejová linka zameriava na politické konšpirácie, ako V to sleduješ len z pozadia a v centre diania sa ocitneš až v poslednej misii.
Cyberpunk 2077 by sa mohol úplne v pohode odohrávať v obyčajnom sci-fi svete a veľký rozdiel by si si ani nevšimol. Netvrdíme, že vôbec nevyužíva možnosti cyberpunkového sveta, ale rozhodne to nerobí naplno.
Viac sme očakávali aj od celkového vizuálu a grafického spracovania. Na kvalitu prezentovanú v traileroch z výstav E3 môžeš zabudnúť. Aj na PS5 či Xbox Series X tak hra nevyzerá ani z polovice. Ulice sú na PS5 takmer pusté. Oproti prezentovaným videám je to pokojne aj 10x menšia hustota obyvateľstva (Xbox Series X je na tom o čosi lepšie).
Ani jeden grafický aspekt nezodpovedá tomu, čo nám tvorcovia ukazovali ešte pred rokom či dvomi. Aj napriek veľkému downgradu ponúka Cyberpunk 2077 na drahých PC zostavách a next-gen konzolách nadpriemerný grafický zážitok (čo sa open-world titulov týka).
Je však úsmevné porovnávať 2-ročné Red Dead Redemption 2, ktorému sa CD Projekt Red chcelo vyrovnať. Až na príbeh vo vedľajších misiách totiž RDR 2 zvládlo open-world dizajn lepšie v každom ohľade.
Sklamaním je aj fyzika a kontakt predmetov a deštrukcia. Slabá fyzika a AI je cítiť aj pri nascriptovaných scénach a momentoch. Príklad: Keďže sme si nemohol dovoliť kúpiť žiadne autá, ukradli sme si jedno fakt pekné, rýchle a celkom dobre ovládateľné. Mali sme ho hodinu, než sme museli nastúpiť do auta zadávateľa novej misie.
Ten prešiel cez naše auto akoby tam ani nebolo a to sa následne vyparilo. Zabudni na nejaké pretláčanie vozidla, obchádzanie prekážok či nebodaj nejakú poznámku AI o tom, že mu niečo blokuje cestu.
Cyberpunk 2077 sa absolútne vykašľal na detaily, ktoré hráča pohltia vo svete a ktoré dopomáhajú k tomu, aby sa stal uveriteľnou hrou v otvorenom svete namiesto bezduchého pieskoviska pre hlavnú postavu.
Alebo je snáď pohlcujúce, keď prídeš k postave, ktorá utešuje ďalšiu plačúcu postavu a po možnosti rozprávať sa s ňou ti ako jediné povie, že dnes je horúco? Možno je pohlcujúce to, keď vedľa protestu s 10 policajtmi rozhadzuješ granáty, no nikto sa ani nepohne a všetci ťa ignorujú.
Možno niekomu príde pohlcujúce, že všetci Aziati hovoria s tým klišé filmovým prízvukom, ktorý paroduje snahu Aziatov rozprávať po anglicky. Je jedno, že daný Japonec v Night City prežil celý život. Stále hovorí po anglicky horšie ako 3-ročný škôlkar. Aj keď to už bude zrejme problémom s prezentáciou iných rás a rasovými stereotypmi, ktoré CDPR rado využíva.
Zastaralo pôsobia aj scény, keď sa pije alkohol a v poháriku či fľaši sa neprelieva tekutina, alebo keď na seba istá postava vyleje tekutinu, no tričko ostáva suché a nezmení sa ani vzhľad látky. Vytáčali nás aj niektoré objekty vo svete, ktoré boli prikované k zemi. Napríklad odpadky.
Mimo mesta sa nachádza skládka, kde sa odohráva niekoľko misií. Látkové smetné koše tu držia ako betón a dokonca ti rozbijú motorku. Boh chráň do nich naraziť, pretože v nich ostane zaseknuté aj vozidlo. Alebo ti rovno zmizne a musíš si privolať nové.
Veľkým sklamaním sú aj animácie. Častokrát krokolomné, prechádzajúce cez fyzické objekty, alebo len nedostatočne plynulé. Postavy „preskakujú“ cez prekážky, neprirodzene sa hýbu a niekedy ani nie sú synchronizovaní so zvukom a okolitým prostredím.
Keď pomyslíme na to, že Cyberpunk mal konkurovať The Last of Us: Part II ako hra roku, je nám celkom smiešne. Už aj samotné animácie v Cyberpunku pôsobia nesmierne zastaralo. Práve cit pre detail robí z hier ako The Last of Us niečo výnimočné. Cyberpunku to však chýba. Nie že by na to tvorcovia nemali talent, len na to nemali dostatok času.
A asi by sme sa mali začať rozprávať aj o tom gigantickom slonovi, ktorého CDPR doslova schovalo do šatníka, keďže odmietalo hru ukázať pred vydaním v plnom rozsahu, aby zatajili chyby. Technický stav hry je príšerný aj na next-gen konzolách.
Nedokážeme si predstaviť, že by sme titul hrali na PS4 s 15fps a rozlíšením medzi 720 do 900p. Bolo ťažké ho dohrať aj na PS5. Tam sme si „užívali“ maximálne 1200p a nestabilných, večne padajúcich 60fps. Hra nám neustále padala, resetovala nastavenia a potýkať sme sa museli s nesmiernym množstvom chýb.
Nepríjemnou chybou je aj vypadávanie zvuku. Už sme spomínali, že najlepšou bočnou misiou je pravdepodobne Hriešnik. Lenže nám v jeho začiatku vypadol zvuk a neukazovali sa nám ani titulky. Takže sme museli zamieriť na Youtube, aby sme sa dozvedeli, o čom vlastne je.
Sem-tam sa stalo, že nám zmizli zbrane z rýchleho výberu a museli sme si ich vyberať z inventára. Súboj ale nikdy nebol veľkou výzvou, takže je to v pohode. Odporúčame hrať na vyšších obtiažnostiach. A najmä nečakaj žiadnych úžasných bossov.
Finálny boss je asi taký originálny a unikátny ako obyčajný mini boss z Deus Ex: Human Mankind – človek v robotickom tele, ktorý má tak o 30cm viac ako V. Wau, úžasný dizajn! A teraz vážne, my vlastne ani nevieme, koľko bossov sa v hre nachádza.
Sme si istí tromi, ale zvyšní tak nejako splývali s ostatnými nepriateľmi. Jedného bossa sme dokonca zabili úplne nevedomky. Nie sú ničím výnimoční. Je ich málo a tvorcovia im nedali žiadne zaujímavé unikátne schopnosti či hrozby, aké by si nevymyslel za minútu aj ty. Zábavnosti súbojov s bossmi nepomáhajú ani chyby. Finálny boss sa polovici súboja zasekol na mieste, a tak sme mu 2 minúty strieľali s revolverom do hlavy z tesnej blízkosti.
Cyberpunk 2077 je pre nás obrovským herným sklamaním. Má celkom dobrý príbeh, ktorý však nepochybne menili na poslednú chvíľu, čo mu zrejme uškodilo. Aj preto sú vedľajšie misie kvalitnejšie po stránke dizajnu, zábavnosti a aj postáv, s ktorými komunikuješ.
Prázdnota open-world sveta, v ktorom okrem misií nemáš absolútne čo robiť, len podčiarkuje nedostatočnú víziu tvorcov, respektíve nedostatočné množstvo času na vývoj všetkého, čo pôvodne chceli vytvoriť.
Z hľadiska grafického spracovanie ide o štandardný nadpriemer, no pochváliť musíme navrhnutie mesta Night City. Skutočne ide o jeden z najkrajších, avšak úplne bezduchých herných svetov. Umelá inteligencia postáv je primitívna a polícia je na smiech.
Hra je v katastrofálnom technickom stave a neustále padá. Vozidlá sa ovládajú príšerne, inventár a strom schopností by potrebovali prekopať a vyhodiť všetko nadbytočné a irelevantné. Neponúka ti ani možnosť zopakovať si hru s vlastnosťami, ktoré si odomkol už pri prvom hraní.
Bude ťa baviť hrateľnosť, hackovanie a strieľanie, čo sa tvorcom naozaj podarilo. Sklamaním pre teba budú nepochybne bossovia a ak si od témy Cyberpunku čakal viac politiky a filozofovania nielen o AI a robotoch, sklamaný budeš opäť. Neber to rozhodne tak, že je Cyberpunk vo svojej podstate príbehu slabou hrou. Práve naopak, je nadpriemernou, ale od tvorcov Zaklínača 3 čakáš niečo oveľa lepšie, čo dokonalo využije svet, v ktorom sa odohráva.
Zamilovali sme si postavy a do sveta Cyberpunk 2077 sa po vydaní príbehových datadiskov vrátim len kvôli nim. CD Projekt Red dokázal, že vie vytvárať zaujímavé príbehy a pútavé, sympatické postavy, ktoré ťa prinútia urobiť všetko pre to, aby si s nimi mal čo najlepší vzťah.
Keď sa vývojárom podarí hru opraviť a bude sa dať normálne hrať, pokojne si k nášmu hodnoteniu pripíš bod a pol. Dovtedy si však od nás Cyberpunk 2077 odnáša hodnotenie šesť a pol bodu z desiatich. Ani opravy totiž nezmenia nekonzistentný hlavný príbeh, nedostačujúci vplyv príbehových volieb, dementnú AI postáv, zlú kvalitu animácií a polomŕtvy otvorený svet.
Transfóbny a homofóbny obsah sme si až na 2-3 prípady v hre nevšimli a veľmi nás pri hraní nevyrušoval. Vieme, že je skrytý v odkazoch a plagátoch, ale našťastie to nebije do očí. Hodnotenie teda odzrkadľuje výhradne kvalitu hry ako takej.
