CD Projekt Red vydali jednu z najočakávanejších hier tohto roka.
V januári 2013 vydalo vydavateľstvo CD Projekt Red upútavku pre Cyberpunk 2077, aby zistilo záujem hráčov a prilákali do firmy nových vývojárov. V oboch prípadoch dostali zelenú, a tak sa po vydaní Blood and Wine v roku 2016 konečne mohli pustiť do plnohodnotného vývoja Cyberpunku.
Ten tak po 4 rokoch náročnej produkcie vychádza na PC, PS4, PS5, Xbox One a Xbox Series X/S ako jedna z najočakávanejších hier posledných rokov. Bohužiaľ, ide o jedno z najtragickejších vydaní hier celej generácie.
S CD Projekt Red (CDPR) to v posledných rokoch šlo dolu vodou. Nevôľu v hráčoch vyvolali odklady, následný grafický downgrade a klamstvo, že hra v skutočnosti vyzerá oveľa horšie než v upútavkách. Novinár Jason Schreier z Bloomberg odhalil, že riaditelia nútia vývojárov pracovať aj 100 hodín týždenne.
Vývojári neustále opakovali, že hru v stanovených dátumoch nestíhajú dokončiť, no manažéri a riaditelia ju chceli vydať pred Vianocami za účelom veľkého zisku. Bolo im v podstate jedno, že si ničia skvelú reputáciu a klamú zákazníkov (tvorcovia priznali, že sa konzolovým verziám nevenovali a hru vydávali s vedomím, že je v katastrofálnom stave).
Prišla aj správa o tom, že CD Projekt svojich vývojárov vypláca v almužnách. Na internete sa vynáralo čoraz viac dôkazov o tom, že vydavateľstvo je transfóbna a homofóbna spoločnosť. Celý svet ich kritizuje aj za to, že vyhoveli požiadavke čínskej vlády o cenzúru chválenej hry.
Potom prišlo na rad samotné vydanie hotovej hry. Tvorcovia odmietli posielať konzolové verzie pre recenzentov a rovnako tak odmietli tieto verzie ukázať hráčom. Ani v deň vydania si tak nemohol nájsť žiadne video či článok o tom, ako ti vlastne hra na tvojej PS4 či Xbox One pobeží.
Technický stav hier je na starých konzolách katastrofálny. Počet snímok za sekundu (FPS) sa prepadá k hodnotám 15-20 (bežný štandard je 30), hra sa zobrazuje v nízkom rozlíšení, modely a textúry sú škaredé, nenačítavajú sa a z pohľadu grafického spracovania ide o veľké sklamanie. „Čerešničkou na torte“ sú stovky chýb a neustále padanie hry.
Cyberpunk 2077 je na PS4/Xbox One takmer nehrateľný, čo nakoniec spôsobilo, že PlayStation stiahlo hru z digitálneho obchodu a ponúka vrátenie peňazí všetkým hráčom. Niečo také sa v minulosti ešte nestalo, čo len dokazuje, v akom zlom stave hra je. Hrozí, že CDPR bude čeliť súdnym žalobám kvôli vedomému klamaniu svojich zákazníkov v záujme profitu.
My sme sa do hry pustili na PS5, vďaka čomu bola ako-tak hrateľná. Hra sa do menu PS5 resetovala približne každú hodinu. Stávalo sa to počas misií, jazdení v meste, a dokonca aj počas záverečných titulkov. Vďaka novému úložisku SSD v PS5 sa hra našťastie načítala celkom rýchlo, no vždy sme prišli o postup.
Automatické ukladanie totiž stojí za figu, keďže hra neukladá postup po každom checkpointe v misiách a ani po ich dokončení. V hre sme strávili cez 45 hodín, no 5 hodín sme pravdepodobne strávili tým, že sme hrali odznova to isté, čo sa nám predtým neuložilo. A mimochodom, daj si pozor na nastavenia. Po každých niekoľkých spusteniach hry sa zresetujú, takže si ich musíš nastaviť znovu.
Na začiatku hrania ťa privíta editor postavy. Môžeš si vytvoriť akéhokoľvek V (meno, a mimochodom fakt skvelé meno pre postavu). Musíme však priznať, že sa nám editor javil nedostatočne hlboký. Vzhľadom na cyberpunkovú tému by tých možností mohlo byť viac. Zároveň nás nepríjemne prekvapilo, že si postavu v priebehu hry už nemôžeš vôbec upraviť. Rovnako si nemôžeš upraviť ani autá, čo je vo svete Cyberpunku neprirodzené.
Po vytvorení postavy si vyberieš, ako hru začneš. Na výber máš medzi príbehovým pozadím ako Street Kid (dieťa ulice vychované mestom Night City), Corpo (člen korporácií) či Nomád (člen gangu v pustatine mimo Night City). Po prvej polhodine sa však všetky tri cesty zlievajú do jednej. Až na niekoľko dialógových možností v hre je úplne irelevantné, čo si si na začiatku vybral.
Hra je rozdelená do dvoch kapitol a epilógu, pričom prvá je dosť krátka. Myslíme si, že sa z celej hry vymazalo veľa príbehových misií a celkového postupu. Namiesto bližšieho spoznávania Jackieho, jednej z hlavných postáv, sme sa dočkali videomontáže zobrazujúcej jeho aktivitu v Night City.
Akoby vývojári nestihli tieto misie dokončiť, a tak ich nastrihali do efektného videa, ktoré má zobrazovať nárast reputácie V-ho. Namiesto postupného zvyšovanie reputácie a spoznávania postáv sa tak ocitneš v Night City ako ostrieľaný gauner. Zdá sa, že vývojári len narýchlo doplnili misie Corpo a Nomad. Ich prítomnosť v hre je až na pár dialógov len estetická.
Tvorcovia sa pri prezentácii hry sústreďovali aj na gangy a ich význam. V skutočnosti je však úplne jedno, aký gang máš pred očami. Pôvodne sme mali plniť misie, ktoré by ovplyvnili to, aké máme s jednotlivými gangami vzťahy. Očividne z toho ale nakoniec vzišlo a tento obsah rovnako vymazali. Rovnako ako scény z pohľadu tretej osoby.
Hra ich mala mať hneď niekoľko, no nakoniec ostala v celej hre len jedna pre každý rozdielny koniec príbehu. Aj v tej jednej scéne sme však mali zakaždým pocit, že príbeh, prostredie a postavy vnímame oveľa lepšie. Pohľad z tretej osoby je jednoducho pre vyrozprávanie „filmového“ príbehu kľúčový.
Rozhodnutie CDPR urobiť z Cyberpunku RPG z pohľadu prvej osoby nikdy nepochopíme. Rovnako tak by to prospelo príbehu a aspoň by sme si užili pekné animované scény (CDPR ich vedia robiť úžasne, ale tu na ne nebol priestor a bolo to cítiť).
Hlavný príbeh hry nie je veľmi dlhý. Koniec sa dá dosiahnuť už za 20 hodín, čo je prekvapivo málo. Z celkovej dĺžky hry sme tak sklamaní. Z prvotných dojmov na internete nemáme dojem, že by Cyberpunk ponúkal veľkú mieru znovuhrateľnosti. Veľké príbehové vetvenie totiž príde až pred poslednými misiami, kedy učiníš dôležité voľby, podľa ktorých sa zmení koniec.
Po každom prejdení hry ťa to šupne rovno pred „križovatku rozhodnutí“, a ty tak môžeš skúsiť všetky konce hry. Máme dojem, že hráčove rozhodnutia príbeh a jeho misie až tak veľmi neovplyvnili.
Zatiaľ čo koniec má Cyberpunk značne rozvetvenejší ako Zaklínač 3, priebeh hry a vplyv jednotlivých rozhodnutí pred koncom má bohatší práve Zaklínač. Koniec je ovplyvnený tým, koľko bočných misiá splníš a aký máš vzťah s niekoľkými z vedľajších postáv. Veľmi tak nezáleží na tom, čo urobíš počas hlavnej dejovej linky. Rovnako nezáleží na tom, či budeš nepriateľov len omračovať alebo surovo zabíjať.
Z nášho pohľadu ide rozhodne o sklamanie, keďže tvorcovia rozprávali skôr o odlišnom hernom zážitku pre každého hráča. Až na pár rozhodnutí však máme dojem, že bolo úplne jedno, ako k hre pristupujeme, ako plníme misie a ako sa správame k ostatným postavám.
Hlavná dejová linka nás miestami bavila, inokedy nudila, pričom práve v druhej polovici nabrala na obrátkach. Až posledné hodiny hrania nám zlepšili dojmy z príbehu a najmä výrazne odlišné a podarené konce skutočne zvýšili hodnotenie hry (odporúčame vyskúšať aspoň tri hlavné konce).
Vedľajšie misie nás bavili dokonca viac ako hlavná dejová linka. Nebyť Johnnyho Silverhanda v podaní Keanu Reevesa, asi by nám neprišla ani nijako originálna, keďže pracuje s klišé témami, ktoré sa akurát odohrávajú vo svete Cyberpunku.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo sú vedľajšie misie kvalitnejšie ako hlavný príbeh
- Ako sa hra zmenila kvôli Keanu Reevesovi
- Či je v systéme hrania Cyberpunku niečo skutočne zábavné a skvelo dizajnované
- Že má Cyberpunk vynikajúce postavy a budeš sa vyžívať v dialógoch
- Že si nespomíname na horší jazdný model áut a motoriek než v tejto hre
- Aká dlhá je hra, či má naozaj tak veľa chýb a ako sa nám páčili rozdielne konce
- Ktoré herné mechanizmy potápajú túto hru spoločne s katastrofálnym technickým stavom
