„S deťmi som päť rokov žila v garáži. Manžel nás nepúšťal do domu.“ Príbehy žien, ktoré unikli z násilných vzťahov

„Mali sme klientku, ktorú partner v noci pravidelne zobúdzal a musela drhnúť umývadlo, lebo sa mu zdalo, že je špinavé. Po tom, čo jej partnera odsúdili, sme ju navštívili a s radosťou sa pochválila, že má konečne ‚špinavú kúpeľňu‘ a mohla sa vyspať.“

Násilie páchané na ženách predstavuje najrozšírenejšie porušovanie ľudských práv na celom svete. Až 34 % žien na Slovensku sa počas svojho dospelého života stane obeťou násilia. 

Či už je to psychické násilie, fyzické alebo sexuálne násilie v partnerských vzťahoch, sexuálne zneužívanie v detstve či sexuálne obťažovanie v škole alebo na pracovisku. Takéto prejavy správania voči ženám sa aj v našej spoločnosti stali také bežné, až ich niekedy možno vnímame ako bežnú súčasť normálneho života. Na násilí a obťažovaní však nič normálne, bežné, a ani prirodzené nie je.

V Refresheri sme sa rozhodli nazrieť za oponu riešenia takýchto prípadov. Oslovili sme viaceré občianske združenia, neziskové organizácie, štátne služby, linky pomoci a spoločnosti z rôznych kútov Slovenska, ktoré pomáhajú ženám v núdzi. 

Zistili sme, prečo domáce násilie existuje aj v milujúcich rodinách a partnerských vzťahoch, prečo sa ženy boja požiadať o pomoc, aké najhoršie príbehy počuli a čo musíme zmeniť, aby sa situácia zlepšila. 

O tom, že násilie páchané na ženách sa bagatelizuje a normalizuje svedčí aj fakt, že ženy častokrát volajú na linky pomoci s tým, že vlastne ani nevedia, či sa stali obeťami násilia. „Mnohokrát ide o uistenie, že to, čo prežívajú, je násilie. Inokedy s nimi riešime procesy násilia či bezpečnostný plán pre ženu a jej deti. O pomoc väčšinou žiadajú ženy, ktorým ubližuje súčasný, alebo bývalý partner,“ vysvetľuje Tatiana Brnová z občianskeho združenia Žena v tiesni. 

Už ani neviem, kto som. Som prázdna.

Odhodlať sa zavolať je pre obete domáceho násilia náročné. Ženy neustále riešia otázku bezpečia pre seba a deti, prípadne aj pre iné osoby. Boja sa aj straty vzťahov, profesijného statusu, ktorý súvisí s príjmom rodiny, očierňovania a viacerých ekonomických dopadov. 

Niektoré ženy sa boja opustiť partnera aj z kultúrnych a spoločenských dôvodov. Boja sa odsudzovania, zľahčovania ich situácie a veľmi často sa pre tlak spoločnosti dostanú do bodu, keď si povedia, že pre vzťah sa treba obetovať, aj keď to pre nich znamená psychické a fyzické týranie.

„Je potrebné si predstaviť život s násilným partnerom ako život v neustálom strehu, kedy, v akej forme a intenzite príde k útoku, vysvetľujú odborníčky Tereza Blašková a právnička Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra (ďalej KMC) pre prevenciu násilia na ženách.