Vybrali sme desať režisérov, ktorí tesne po sebe vytvorili úplne odlišné filmy.
Filmová réžia je okrem umenia takisto remeslo. Mnoho tvorcov spolieha na svoje naučené postupy a trademarky. Každý sa však chce posúvať a občas sa musí autor mentálne preladiť na úplne inú strunu. Najmä vtedy, keď po sebe točí tematicky a štýlovo rozdielne projekty.
A práve im sa budeme tentoraz venovať. Vybrali sme desať režisérov, ktorí tesne po sebe vytvorili dva úplne odlišné filmy. Nie je to žiadny rebríček, ale iba výber dvojíc, ktoré stoja za pozornosť. Tejto téme sa chceme venovať aj naďalej, takže veľmi pravdepodobne vás čoskoro čaká aj pokračovanie s ďalšou desiatkov flexibilných tvorcov. Tu je tá prvá.
Robert Wise
Strašenie/Za zvukov hudby
Robert Wise natočil množstvo rozdielnych filmov. Takmer v každom žánri slávil úspech, no najväčší obrat sa mu podaril práve touto dvojicou. The Haunting je skvelým oldies hororom a bohužiaľ trochu strateným pokladom.
Aj po rokoch napínavý titul možno skôr poznáte z jeho rovnomenného (a nie príliš vydareného) remaku s Liamom Neesonom, Catherine Zeta-Jones alebo Owenom Wilsonom. Následne po ňom sa vrhol na svoj ďalší muzikál (okrem iného natočil pred tým aj legendárne West Side Story).
Sound of Music sa stalo v USA nesmrteľnou klasikou, podľa inflácie ide o tretí (!) najúspešnejší film histórie a pozbieral 5 Oscarov. Preladiť sa z temného hororu na optimistický muzikál určite nebolo jednoduché, no túto výzvu Wise ustál v oboch prípadoch s gráciou majstra.
Richard Donner
Prichádza Satan!/Superman
Donnerov vstup do prvej ligy sa mimoriadne vydaril. Omen patrí k zlatému fondu žánru a išlo takisto o veľký hit. Temný satanistický horor nemal v sebe ani kúsok nádeje a pracoval so strachom z neznáma rovnako ako s explicitným násilím.
Bol to triumf, bodujúci takisto na oscarovom ceremoniáli. Kto však od jeho tvorcu očakával žánrovo spriaznený titul, ostal v šoku. Talentovaný filmár sa totiž upísal adaptácii Supermana. A tá už na prvý pohľad vyžadovala úplne odlišný prístup.
Optimizmus, dobrú náladu, veľkolepú akciu a nejakú tú romantiku. Tento obrat sa vydaril na výbornú a Donner si pripísal na svoje konto ďalšiu, úplne odlišnú klasiku.
Podobné striedanie štýlov mu nebolo cudzie ani v budúcnosti, keď nám priniesol tak odlišné tituly, ako detský Goonies, fantasy Jastrabiu ženu, westernového Mavericka a najmä sériu Smrtonosných zbraní.
Paul Verhoeven
Total Recall/Základný inštinkt
Veľkolepé akčné sci-fi podľa Phillipa K. Dicka Totall Recall potvrdilo holandskému rodákovi štatút hitmakera. Mutanti, násilie, revolučné triky, Sharon Stone a najmä Arnold boli kombináciu, na ktorú diváci reagovali vo veľkom.
Namiesto ďalšieho výletu do vedeckofantastického žánru sa však Verhoeven rozhodol nakrútiť erotický thriller. Sharon Stone aj násilie ostali. Pridali sa k nim Michael Douglas so sexom. A bola z toho opäť bomba.
Rafinovaná štýlovka bola už na prvý pohľad niečo úplne iné, ako to, čím sa Verhoeven v Hollywoode prezentoval. Pri erotike ostal aj naďalej, no nasledujúci projekt mu priniesol výsmech. Reč je samozrejme o Showgirls.
Pokus o zachránenie reputácie mala priniesť teraz už kultová Vesmírna pechota. Tá však ostala vo svojej dobe nepochopená.
Steven Spielberg
Jurský park/Schindlerov zoznam
Asi najlegendárnejší „dvojprojekt“ filmovej histórie. Detské dobrodružstvo s dinosaurami znamenalo trikovú revolúciu rovnako ako úsmevy ziskuchtivých producentov. Pre zázračné dieťa Hollywoodu však nešlo o vysnívaný projekt. Tým bol príbeh Oscara Schindlera.
Po natočení Jurského parku si Spielberg zobral štáb do Poľska. Paralelne s postprodukciou (riadenou cez satelitný telefón) veľkej trikovej sci-fi natočil drámu o holokauste. A obe projekty sa vydarili viac než na jednotku.
Toto duo si pre seba desiatimi soškami uchmatlo odovzdávanie Oscarov a prekvapivý komerčný hit sa stal aj zo Schindlerovho zoznamu. Podobný štýl produkcie je odvtedy jedným zo Spielbergovich trademarkov.
Podobne paralelne vznikali napríklad Amistad so Strateným svetom, Vojnový kôň s Tintinom, Vojna svetov s Mníchovom alebo Ready Player One s Aférou v Pentagone. Nikto tak dokonale nestrieda ambiciózne témy s čistou zábavou ako Spielberg.
A to, že tieto projekty robí paralelne si zaslúži obdiv divákov a konkurenčnú žiarlivosť nad realizačnou suverenitou majstra.
Tim Burton
Batman sa vracia/Ed Wood
Burton sa preslávil svojim výrazným výtvarným vizuálom, vychádzajúcim zo starých gotických hororov. V tomto duchu koncipoval aj svojich slávnych Batmanov. Po nie príliš dobrom komerčnom prijatí dvojky sa však rozhodol spraviť niečo civilnejšie.
Opustil tak svoj jedinečný rukopis a vzdal poctu najhoršiemu režisérovi všetkých čias menom Edward D. Wood jr. Čiernobiela snímka je niečo úplne odlišné ako to, čo robil predtým.
Žiadne rozprávkové prvky, výrazná práca s farbou ani fantasmagorické postavy. A vypomstilo sa mu to úplnou ignoráciou zo strany divákov. Kvalitatívne však ide pravdepodobne o jeho najlepší počin.
Iste, Ed Wood je svojim spôsobom typickým burtonovským charakterom, no práca s ním je na míle vzdialená jeho predchádzajúcej komiksovke.
Sam Raimi
Rýchlejší než smrť/Jednoduchý plán
Prvý áčkový projekt tvorcu Evil Dead a Spider-Mana predstavil širšiemu publiku dve osobnosti. Reč je Leonardovi DiCapriovi a Russelovi Crowovi. Navyše obsahoval všetky prvky agresívneho štýlu svojho autora.
Hrátky s neposednou kamerou, efektným strihom a čiernym humorom, tak typické pre Raimiho ranú tvorbu, však pôsobili vo westernovom prostredí nepatrične (aj keď mimoriadne zábavne).
O to väčší bol šok, keď tri roky po tomto komerčnom prepadáku predstavil svoj mrazivý thriller Jednoduchý plán. Z hravého dieťaťa za kamerou sa stal lusknutím prsta vyzretým režisérom, využívajúcim výrazové (navyše minimalistické) prostriedky vo svoj prospech a nie naopak.
Málokto síce tento skvost pozná (rovnako ako Rýchlejší než smrť), no ak na oba tieto snímky narazíte, neváhajte. Pozrite si ich ideálne za sebou a dostanete podobne úžasný študijný materiál ako pri prechode Petera Jacksona od Braindeadu k Nebeským stvoreniam. Ale o tom si povieme nabudúce.
Bryan Singer
Nadaný žiak/X-Men
Bryan Singer bol po Obvyklých podozrivých na koni. Jeho ďalšou snímkou bol podobne komorný a temný Nadaný žiak. Jedna z najlepších adaptácií Stephena Kinga a zároveň jeden z najmenej docenených počinov 90. rokov.
Nič teda nenaznačovalo tomu, že práve tento režisér by sa mal ujať adaptácie komiksu X-Men. Nezabúdajme, že bola doba, kedy išlo o podradný žáner chŕliaci "veľdiela" ako Tank Girl, Sudca Dredd alebo Batman a Robin.
Okrem tematickej zmeny sa musel prispôsobiť aj omnoho vyššiemu rozpočtu, na aké bol zvyknutí. A skoro ho to stálo zdravie. Na konci však čakal happy end. Povzniesol komiksovky nad rámec svojho žánru a ukázal kadiaľ vedie cesta k súčasnému boomu.
Prechod späť k vážnejším látkam sa mu neskôr vydaril pri postupne doceňovanej Valkýre, ktorú si natočil po Supermanovi. Škoda, že tento mimoriadne talentovaný autor v poslednej dobe uprednostňuje veľkofilmy pred komornejšími látkami, ktoré mu sedia predsa len lepšie.
Snáď sa jeho produkčne problémové Bohemian Rhapsody vydarí. Kvôli rodinným problémom totiž ignoroval natáčanie a nakoniec bol nahradený Dexterom Fletcherom (Orol Eddie).
Ang Lee
Hulk/Skrotená hora
Ang Lee je skutočný žánrový chameleón, točiaci majstrovské diela z akejkoľvek témy. Do nášho výberu sme mohli vybrať akúkoľvek, po sebe nasledujúcu dvojicu projektov. A nepôsobilo by to nepatrične.
Skok od monumentálneho Hulka k príbehu dvoch homosexuálnych kovbojov je však asi najzaujímavejší. Kvôli prijatiu, použitým výrazovým prostriedkom aj dopadu.
Prvá vysokorozpočtová adaptácia o zelenom nervákovi je unikátna. Najmä svojou poetikou. Dokonalá komiksová forma však nenašla (pre mnoho ľudí) súlad s psychologicky postaveným príbehom, venujúcemu sa záležitostiam, na ktoré nie sme pri podobnom type filmu zvyknutí. A je to škoda.
10 najhorších filmov od Netflixu alebo Adam Sandler a jeho kamaráti
26. októbra 2021 o 12:30
Oproti tomu je oscarová Skrotená hora návrat k viac tradičným naratívnym postupom, než vizuálnemu a štylistickému obžerstvu. Posun medzi nimi je skutočne obdivuhodný. Ako pri každom nasledujúcom filme tohto autora.
Ridley Scott
Kráľovstvo nebeské/Dobrý ročník
Kingdom of Heaven bol megaprojekt. Obrovské množstvo komparzistov, dolárov v rozpočte aj ambícií. V kinách však nepredstaviteľne vyhorel. Na vine bola určite aj určitá zmätenosť snímky.
Tá sa však napravila vo famóznom Director´s cute. Po tejto skúsenosti si potreboval Scott oddýchnuť a voľba jeho nasledujúceho projektu bola skutočne prekvapivá. Romantická komédia totiž nebolo niečo, čo by sme od tvorcu Votrelca, Blade Runnera alebo Gladiátora mohli očakávať.
Good Year predviedol uvoľnenejšiu tvár svojho autora a priniesol skvelú feel-good oddychovku z francúzskych viníc. Bohužiaľ ju však stretol podobný osud ako väčšinu Ridleyho projektov.
Komerčne kruto vyhorel a ľudia sa o jeho kvalitách dozvedali postupne. Odstupom času tak táto dvojica tvorí mimoriadne obľúbené trvalky a dôkaz o veľkosti tvorivého záberu jedného výnimočného režiséra.
George Miller
Happy Feet 2/ Šialený Max: Zbesilá jazda
Asi najšialenejšia kombinácia z nášho výberu. George Miller síce striedal žánre už predtým, no prechod od animáku o tancujúcich tučniakoch k postapokalyptickému bláznivému akčňáku je predsa len dosť razantný skok.
Pokračovanie oscarovej hitovky Happy Feet sa nestretlo s úspechom, no austrálsky rodák sa konečne dostal k svojmu vysnívanému návratu Šialeného Maxa. Zveriť obrovský rozpočet na podobnú látku bol neskutočný risk. No odvážnym praje šťastena a svetlo sveta uzrel jeden z najvýraznejších projektov dekády.
Temná, drsná a strhujúca lahôdka sa predchádzajúcemu počinu svojho autora vôbec nepodobá a ukázala, kde sa Miller predsa len cíti najlepšie. Medzi šialencami bojujúcimi v kulisách rozpadnutej civilizácie.
BONUS:
Brad Bird
Ratatouille/Mission: Impossible 4
V časoch, kedy Pixar prinášal jednu pecku za druhou, tie najlepšie z nich točil práve Brad Bird. Príbeh krysy túžiacej sa stať kuchárom bol výnimočným animákom. Následne dostal jeho tvorca ponuku vyskúšať si hraný film.
Štvrtý diel eskapád Ethana Hunta tak dostal svieži vietor do plachiet a vznikol najhravejší film slávnej série. Tam, kde Bird dokázal ľudí v Ratatouille dojímať, tu pumpoval do žíl adrenalín.
Prechod od kreslených hrdinov k živým sa mimoriadne vydaril a je škoda, že nasledujúci počin režiséra (Krajina zajtrajška) vyhorel.
To je na dnes všetko a nabudúce sa pozrieme na rozdielne filmy napríklad od Georga Lucasa, Rona Howarda alebo Sama Mendesa.
Zmena, ktorého režiséra vám príde najzaujímavejšíia?
Podeľte sa s nami v diskusii.
