Igor Obuch, ktorý sa venuje odborným psychologickým posudkom, v rozhovore pre Refresher hovorí o pároch, ktoré sa chcú rozísť, ale súdia sa o starostlivosť o dieťa.
Rozchodom (či rozvodom) najviac trpia deti, ak už vo vzťahu sú. Napriek tomu sú niektorí rodičia schopní vyprodukovať aj viac ako pol metra vysokú kopu papierov pre súd. Jednu takú nám pri návšteve v jeho ordinácii ukázal aj klinický psychológ a súdny znalec Igor Obuch. Rozdelená je na dve kôpky, inak by sa zrejme zrútila. „Rodičia kvôli dieťaťu vyprodukovali takýto spis. Zmeral som to, meria 68 centimetrov.“
Spisov má v ambulancii niekoľko. Kopia sa v nich žaloby, žiadosti, sťažnosti, trestné oznámenia a mnoho iného. Doručením takéhoto spisu sa začína práca znalca, po dôkladnom naštudovaní musí osobne vyšetriť oboch rodičov a aj deti a napísať odborný posudok pre súd, ktorý si ho vyžiadal. „Čím hrubší je spis, tým je to pre deti horšie,“ povedal nám.
Podľa jeho slov rozchádzajúce sa dvojice na konci vzťahu na seba vytiahnu aj to, čo kedysi považovali za milé. Hovorí, že páry, ktoré sa k nemu dostanú, sú na tom už fakt zle.
Vašou úlohou je pomôcť pri rozvode alebo rozchode určiť, ako bude vyzerať starostlivosť o dieťa. V akých prípadoch k vám prichádzajú ľudia, ktorí už spolu nechcú žiť?
Keď do toho vstúpi súdny znalec, už je to pre deti zlá situácia. Znamená to, že sa rodičia nevedeli dohodnúť a ani súd či sociálka to nevedeli vyriešiť. Trošku prehnane povedané, nikto nevie, čo s tým ďalej robiť, a tak ich pošlú k psychológovi.
V čase, keď k vám prídu, už teda nie je cesta späť? Nie je šanca vzťah zachrániť?
Za celých tridsať rokov som mal dve také situácie, keď sa rodičia napokon medzi sebou dohodli. Uvedomili si, že nechcú, aby to riešil psychológ, a že sa, pokiaľ ide o dieťa, dohodnú sami. Ale že by niekto zaradil spiatočku a obnovil vzťah, to sa mi nestalo.
Stretávate sa s rodičmi aj s deťmi?
Súd skoro vždy dá vyšetriť všetkých, aj rodičov, aj deti. Hovorím s deťmi aj rodičmi, u všetkých robím psychologické vyšetrenie. Okrem toho deti pozorujem v kontakte s rodičmi, pričom pozorujem reakcie rodičov aj detí. Celý proces je časovo náročný, zaberie aj dva pracovné dni. Okrem toho však musím naštudovať spis, čo je veľmi individuálne, každý prípad je iný.
Na čo sa pri vyšetrení zameriavate?
Súd mi položí konkrétne otázky, na ktoré hľadám odpovede. V rámci môjho posudku musím urobiť všetko pre to, aby som v závere na tieto otázky vedel odpovedať.
Aké otázky vám zvyčajne súd položí?
Väčšinou sa pýta na povahové charakteristiky rodičov a na vzťah rodičov a detí. Pýta sa aj na to, ktorý z rodičov je takpovediac vhodnejší pre deti. Táto otázka môže vyvolať rivalitu medzi rodičmi.
Keď sa rozprávam s otcom a matkou, v rámci svojho „rituálu“ ich konfrontujem so skutočnosťou. Pripravím si ich spis na stôl, ukážem im ho a opýtam sa ich, či si myslia, že je to voči ich dieťaťu alebo deťom normálne a slušné. Snažím sa poukázať na to, že obaja prispeli k tomu, že sa situácia dostala až na môj stôl. Sú v tom spolu. Naozaj sa vo väčšine prípadov nedá povedať, že by jedna strana bola úplne zlá a tá druhá úplne dobrá.
Ako na takúto „taktiku“ reagujú?
Väčšinou skrotnú. Jasné, obviňujú sa navzájom, to nie ja, to manželka… Ale ja im na to poviem, že ma to nezaujíma. Oni sú rodičia, ich úlohou je starať sa a ten spis vyrobili sami.
Keď som začal robiť súdneho znalca, mal som zhruba 35 rokov. Vtedy boli tí rodičia, ktorí za mnou prichádzali, rovesníci. Dnes by moji klienti mohli byť aj mojimi deťmi. Takže asi majú ku mne aj rešpekt.
Ukázali ste nám jeden zo spisov, ktorému sa venujete. Ako vnímate rodičov, ktorí vytvorili takýto hrubý štós papierov?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či si deti môžu vybrať, ku ktorému rodičovi po rozchode pôjdu.
- Či sa rozdeľujú súrodenci.
- Ako rodičia manipulujú pri rozvode so svojimi deťmi.
- Čo si myslí o skupine neuznaných rodičov, ktorí sa sťažujú na súd alebo znalca.
