Niektoré ženy, ale aj muži, sa po sexe občas rozplačú, a nejde pritom o slabosť či zlý výkon. Prečo k tomu vôbec dochádza a je potrebné to riešiť?
Plač po sexe nie je vôbec nezvyčajný, aj keď sa o ňom veľa nehovorí. Tento jav odborníci nazývajú postkoitálna dysfória. „Po sexe v tele prebieha veľmi intenzívna hormonálna a emočná reakcia, a niekedy sa to prejaví aj slzami,“ vysvetľuje urológ a sexuológ Jozef Dubravický.
Po orgazme dochádza k prudkému poklesu dopamínu – hormónu rozkoše. Zároveň sa mení aj hladina prolaktínu či oxytocínu, ktoré sú spojené s uvoľnením. „Toto ‚chemické preklopenie‘ môže u niektorých ľudí vyvolať náhly pocit prázdnoty, smútku či zraniteľnosti. Psychicky ide o moment, keď sa človek dostáva z veľmi intímneho, fyzicky aj emočne otvoreného stavu späť do reality, čo môže byť náročné,“ hovorí sexuológ.
Psychologička hovorí, že počas jej praxe sa s týmto javom stretáva častejšie, než by sa mohlo zdať. „Ide o moment, keď po fyzickej intimite prichádza silná emocionálna reakcia. Môže ísť o smútok, úľavu, nepochopiteľný plač – jednoducho pretlak pocitov, ktoré telo a psychika po intímnom zážitku spracovávajú.“
Prečo sa to stáva častejšie ženám
Plač sa netýka výlučne žien, no podľa štatistík častejšie po sexe plačú práve ženy. Podľa sexuológa to však nie je preto, že by boli ženy viac „precitlivené“, ale preto, že ženská sexualita je často silnejšie prepojená s emočnou intimitou.
U mužov sa podobná reakcia tiež vyskytuje, len my muži sa ju častokrát zdráhame priznať.
„V našej spoločnosti stále platí dogma, že ‚muži neplačú‘,“ hovorí Jozef Dubravický. Podľa odborníka je dôležité si uvedomiť, že postkoitálna dysfória nie je o slabosti, ale o aktuálnom mentálnom rozpoložení.
Plač po sexe vzniká väčšinou ako kombinácia fyzických a psychických faktorov. Intenzívne prežívanie sexu môže spustiť uvoľnenie psychického napätia, ktoré človek držal dlhšie v sebe. „U niekoho je to len krátky plač z pretlaku emócií, u iného sa môžu dotknúť hlbšie vrstvy, napríklad spomienky, pocity hanby, viny, straty či nevyriešené traumy,“ hovorí odborník.
„V mojej praxi sa napríklad stretávam s ľuďmi, ktorí po intímnom akte plačú nie preto, že by boli smutní, ale preto, že zažili intenzívny pocit bezpečia, aký dlho necítili,“ vysvetľuje psychologička Barbora Brzáková Krelová.
Intimita funguje ako lupa – zviditeľní, čo v bežnom dni potláčame.
Podľa sexuológa je sex jedným z mála momentov, keď sa človek úplne otvára, emocionálne aj psychicky. „Strácame kontrolu, odkladáme masky. Ak sa v nás niečo nevyjadrené alebo potlačené schováva, práve vtedy má priestor vyplávať. Je to ako ventil.“
Ako reagovať, keď sa plač opakuje
Podľa sexuológa je najdôležitejšie neľakať sa a nehanbiť sa za to. Zároveň odporúča zamyslieť sa, kedy sa to deje – či len s konkrétnym partnerom, po určitom type zážitku alebo vždy. Dôležitý je aj partnerský rozhovor. „Partner môže byť po takejto silnej reakcii zaskočený. Je určite na mieste, ak ho ubezpečíme, že nejde o odmietnutie, či reakciu na zlý výkon, ani o drámu, ale o emočnú reakciu a uvoľnenie.“
Partner by mal reagovať s rešpektom a bez otázok typu „čo som spravil zle.“
Kedy ide o signál nevedomej traumy?
V prípade, že by sa plač objavoval pravidelne, bez jasnej príčiny, alebo je spojený s úzkosťou, znechutením či bolesťou, určite má zmysel obrátiť sa na odborníka. Môže totiž ísť o signál nevedomej traumy, potlačeného stresu či nespokojnosti vo vzťahu. „Niekedy sa za tým skrýva aj depresia alebo problémy so sebavnímaním. Včasná pomoc vie zabrániť tomu, aby sa z toho stala prekážka v sexualite,“ hovorí sexuológ.
Odborník vysvetlil, že aj sex môže nečakane aktivovať traumy alebo spomienky, ktoré s ním priamo nesúvisia. „Počas intímneho aktu sa otvárajú veľmi hlboké vrstvy psychiky, a ak človek v minulosti prežil bolestivý alebo ponižujúci zážitok – dokonca aj nesexuálny – sex môže tieto spomienky podvedome vyvolať.“
Sex si máme užívať. A kvalita sexu je barometrom celkového zdravia jedinca.
Psychologička hovorí, že k nej často prichádzajú ženy, ktoré po sexuálnom akte
plačú, pretože sa v tele „spúšťa“ pamäť na staré zranenia. „Psychoterapeutická práca im
potom pomáha emóciu pomenovať a pochopiť, nie potlačiť.“
