Psychické zneužívanie v rodine je ťažké spoznať, no jeho vplyv môže pretrvávať roky. Oslovila som psychologičku Karolínu Kollárovú, aby nám objasnila, ako sa takéto správanie prejavuje. Respondentka Vanesa sa podelila so svojou osobnou skúsenosťou.
Mnoho mladých ľudí si často ani neuvedomuje, že to, čo prežívali v detstve, mohlo byť psychické zneužívanie – a práve to výrazne ovplyvňuje ich súčasný život aj vzťahy nielen k iným, ale aj k sebe.
Oslovila som preto psychologičku Mgr. Karolínu Kollárovú z platformy Ksebe, aby nám priblížila, ako môže vyzerať toxické správanie zo strany blízkych a čo môžeme urobiť, ak zistíme, že sa to týka aj nás.
- Aké sú varovné signály psychického zneužívania
- Ako sa môže neskôr prejaviť na správaní obete
- Čo robil Vanese jej vlastný otec
- Prečo si obete v dospelosti vyberajú toxických partnerov
Dieťa začne veriť, že problém je v ňom
Psychické zneužívanie, ktoré sa neraz skrýva za masku „normálnej“ výchovy, je obzvlášť nebezpečné tým, že je spoločensky tolerované, zľahčované a mnohokrát zostáva nezvedomené.
Ak dieťa zažije fyzické násilie, vie, že sa niečo stalo. Ale keď je bolesť zabalená do lásky, poslušnosti a „rodičovskej starostlivosti“, začne veriť, že ten problém je v ňom.
Dieťa často nemá možnosť pomenovať, ako sa v takomto vzťahu cíti alebo cítilo, jeho pocity zostávajú nepochopené. Ak sú pocity dieťaťa vnímané ako preháňané, dieťa im prestáva veriť a v dospelosti sa môžu prejaviť ako úzkosť bez jasnej príčiny, výbuchy hnevu, emočné otupenie alebo rôzne somatické ťažkosti.
Strach z opustenia či vyhýbanie sa blízkosti
Odborníčka zdôrazňuje, že práve rodičia sú pre nás prvé vzory pre mužské a ženské postavy v našich životoch. „To, aké vzťahy s nimi máme, ovplyvňuje aj naše výbery partnerov a štýl, akým sa vzťahujeme k druhým ľuďom,“ dodáva.
Dieťa, ktoré vyrastalo v nestabilnom a emočne neistom prostredí, si môže do dospelosti odniesť strach z opustenia, čo sa prejaví buď silným pripútaním k partnerovi, alebo vyhýbaním sa blízkosti.
Môžeš milovať rodičov a zároveň s nimi nesúhlasiť
Ak si zažil/-a psychické zneužívanie, neboj sa konfrontovať svoju rodinu. Najskôr si ale uvedom, čo vo vzťahu vnímaš ako škodlivé, radí psychologička. Identifikácia je podstatná, pretože ti pomôže odlíšiť skutočnosť od pocitov viny. Je nevyhnutné si stanoviť vlastné hranice a nebáť sa stáť si za nimi. Ak by došlo k ich porušeniu, je potrebné reagovať.
„Stanovenie zdravých hraníc nie je prejav nelojality, ale spôsob starostlivosti o vlastné duševné zdravie. Je možné milovať svojich rodičov, no zároveň nesúhlasiť s ich správaním,“ hovorí odborníčka.
Varovné signály, ktoré by si nemal/a prehliadať
Niekedy je veľmi náročné uvedomiť a priznať si, že to, čo sa deje v našich rodinách, nie je v poriadku, pretože to, v čom vyrastáme, berieme do určitého obdobia ako normu. „Zdravé rodinné prostredie by sa malo vyznačovať predvídateľnosťou, vzájomným rešpektom a emocionálnou dostupnosťou,“ vysvetľuje psychologička.
2. Neschopnosť zabezpečiť pocit bezpečia: Niektorí mladí ľudia zažívajú pravidelný stres z toho, čo ich doma čaká, ako sa rodičia voči nim budú správať – pre zdravý vývin je dôležité, aby boli rodičia predvídateľní.
3. Manipulácia a psychická kontrola: Využívanie hanby, výčitiek či citového vydierania na udržanie moci. („Bez teba mi je lepšie“ a iné)
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké sú varovné signály psychického zneužívania
- Ako sa môže neskôr prejaviť na správaní obete
- Čo robil Vanese jej vlastný otec
- Prečo si obete v dospelosti vyberajú toxických partnerov
- Ako sa s tým vyrovnať
Viac z Zdravie
Všetko
Najnovšie
