Štvrtá hra z populárnej série Mafia sa odohráva v roku 1904. Je relatívne krátka, má silný príbeh a zaspomínaš si pri nej na začiatky.
Štúdio Hangar 13 tvoria skúsení americkí, ale aj českí videoherní veteráni. Pobočky nemajú len v USA, ale aj v Česku, a na konci hry Mafia: The Old Country sa objaví veľa českých mien v titulkoch. Séria je tak stále v dobrých rukách a po tejto časti je jasné, že americkí riaditelia v štúdiách chcú potešiť fanúšikov celej série, nielen nováčikov.
Štvrtá časť, ktorá dorazila deväť rokov po kritizovanej trojke (štúdio v roku 2021 zrušilo vývoj novej hry, preto im vydanie ďalšej Mafie trvalo tak dlho), je návratom ku koreňom azda vo všetkých smeroch.
Pri snahe vytvoriť podobný herný zážitok ako pri Mafii 1 a 2 sa však tvorcovia vrátili do minulosti až príliš a niektoré herné prvky tu preto pôsobia zastaralo, respektíve stereotypne. Aj napriek tomu je to však skvelá hra, ktorú sme si naplno užili a nostalgicky si zaspomínali na zlaté časy Mafie (a to nielen vďaka niekoľkým známym tváram z predošlých častí v sérii).
The Old Country, ako už názov napovedá, zavedie hráčov do Talianska, konkrétne na Sicíliu, odkiaľ pochádzajú aj Tommy Angelo či Vitto Scaletta, protagonisti z oboch častí. Celá hra sa odohráva v uzatvorenej časti hernej verzie Sicílie, ktoré sa radí k vôbec najkrajším a najautentickejším dobovým zobrazeniam Talianska zo začiatku 20. storočia.
Príbeh sa začína v roku 1904. Hráč sa chopí postavy menom Enzo, ktorého jeho otec predal do otroctva mafiánom. Enzo drie v baniach spoločne so svojím najlepším kamarátom, ale po tragickej udalosti sa obráti proti svojim pánom. Unikne a dostane sa až na pozemky mafiánskej rodiny Torrisi, pre ktorú začne pracovať.
Hráči sa postupne spoznávajú s viacerými jej členmi, z ktorých najvýraznejší sú hlavní členovia rodiny a pravé ruky dona Torrisiho. Luca Trapani (je to otec Sama z jednotky, ktorý nakoniec zradil Tommyho a Paulieho) je Enzov mentor, priateľ. Je charizmatický, inteligentný, no stále je to v srdci mafián ochotný robiť aj tú najšpinavšiu prácu.
Dôležitou postavou je aj synovec dona Torrisiho menom Cesare a občas im pomáha aj istý Leo Galante (ďalšia známa tvár z Mafie 2 či 3). Príjemným príbehovým prekvapením je romantická línia medzi Enzom a Isabellou. Ich vzťah však čelí obrovskej prekážke. Isabella je dcéra dona Torrisiho a obaja si uvedomujú, že ich vzťah im nikdy neschváli.
Enzo, v snahe získať si rešpekt jej otca a mať sa v živote lepšie, podobne ako Tommy v jednotke, pomaly postupuje v rodine na významnejšie pozície. Z utečenca sa postupne stáva zlodej a vrah, no Enzo je napriek tomu stále sympatickým protagonistom. Neférová životná cesta ho doviedla k rodine Torrisi, no ostať v nej a stať sa tým, kým sa stal sa rozhodol on sám.
Príbeh v istých momentoch ponúka hlbšie zamyslenie sa nad tým, ako sa v živote rozhodujeme a za čo všetko sme zodpovední. Život takto Enzovi v hre nastaví zrkadlo viackrát, zatiaľ čo sa príbeh stáva čoraz zamotanejší a hráč cíti nevyhnutnú katastrofu.
Niektoré z postáv sú síce skvelo napísané, ale v príbehu nemajú veľa priestoru, a tak slúžia len na expozíciu deja či občasné dialógy. Pri ich počúvaní si hráč zaspomína na obľúbené vzťahy a dialógy medzi postavami z prvej a druhej Mafie. Pôsobia prirodzene, autenticky voči historickému zasadeniu a občas vedia byť aj vtipné. Mafiáni, ktorí sa navzájom podpichujú, ale zároveň si vyjadrujú rešpekt, jednoducho pôsobia cool, či už je to vo filme, knihe, alebo v hre.
Odporúčame tak započúvať sa do konverzácií postáv aj počas jázd. Tie začínajú najprv na koňoch, ale hráči onedlho na to dostanú možnosť riadiť klasické vozidlá. Jazdu k misii môže hráč preskočiť, ale príde tak o záživné diskusie rozvíjajúce príbeh a charaktery postáv.
Hra trvá približne 12 hodín a neobsahuje žiadny vedľajší obsah, vďaka čomu má na priamočiary titul ideálnu dĺžku. Herná mapa je dostatočne veľká a voľne prístupná, ale v hernom svete tejto Mafie nenájdeš nič, čo by stálo za jeho preskúmanie. Jedinou výnimkou je prostredie, ako také. Herná Sicília je nádherná, či už hráč trávi čas v prírode, na poľných cestách, alebo v detailne spracovaných mestečkách a viniciach. Vývojári si dali záležať na vytvorení famóznej atmosféry slnečných sicílskych dní.
Od začiatku zároveň tvrdili, že hra nebude mať otvorený svet plný aktivít ako Mafia 3 a bude sa skôr podobať na Mafiu 1 a 2. Avšak, svet novej Mafie je ešte chudobnejší. Nie je tu žiadna polícia (čo však pre dejové zasadenie a jeho umiestnenie dáva zmysel), no ani žiadne budovy, ktoré by stáli za preskúmanie a takmer žiadne vedľajšie postavy, s ktorými by sa dalo porozprávať, alebo urobiť nejakú aktivitu. Herný svet, hoc krásny, je úplne prázdny a nezaujímavý.
V hre je prológ a 14 kapitol, z ktorých každá využíva na posunutie v príbehu inú mini zápletku či problém, ktorý treba vyriešiť. Dejové sekvencie ani dizajn misií sa teda neopakujú a dej graduje pomenej, avšak s patričnou dávkou napätia a zaujímavého vetvenia príbehu a vzťahov medzi postavami. Enzo začína s odpratávaním stajní, postupuje na „taxikára“ a zlodeja a až neskôr sa z neho stane vrah. Strelnú zbraň napríklad chytí do rúk až po približne dvoch hodinách hrania, čo však vôbec hre neuberá na zábavnosti.
S príchodom zbraní sa začne opakovať aj štruktúra misií. Tie často spočívajú v tom, že sa Enzo musí niekam nepozorovane dostať a v polovici misie sa aj tak začne prestrelka. Po chvíli hráč presne vie, čo bude nasledovať a dostaví sa stereotyp. Vývojári tento stereotyp sem-tam prerazili s pretekmi na autách (sú úplne odlišné než slávne preteky z jednotky) či s rande s Isabellou, ale stále sa vracajú k nezáživnému „dostaň sa dnu potichu a potom sa prestrieľaj von“.
Otravným rozhodnutím vývojárov je aj to, že ak sa hráč nechá chytiť, ide odznova, respektíve od posledného checkpointu. Mať v roku 2025 v akčnej hre „okamžité zlyhanie“ misie pre odhalenie v stealth-e je na facepalm. Mohli to radšej vyriešiť tak, že ak si nepriateľ všimne hráča, zaútočí na neho s dvojnásobnou palebnou silou vďaka privolaným posilám, ale začínať odznova pre takú vec je frustrujúce.
Stealth mechaniky sú však veľmi prosté, zastarané a umelá inteligencia nepriateľov je snáď ešte hlúpejšia ako v Assassin’s Creed hrách. Je možné, že ťa v celej hre ani neodhalia, pričom sa o to ani nemusíš silou-mocou snažiť.
Prestrelky sú tak zábavnejšie než plíženie sa okolo nepriateľov. Triafať sa do hláv mafiánov je uspokojujúce, avšak pocit zo streľby nie je taký záživný ako v Mafia 2 či Mafia 3. Nedostatočná technická vyspelosť viac než 120-ročných zbraní prirodzene spôsobila, že sú trochu pomalšie a menej zábavné, ale je neodpustiteľné, aby boli súboje slabšie ako v takmer 10-ročnej Mafii 3. Súboje mohli byť šťavnatejšie, možno brutálnejšie a komplexnejšie využívať systém krytia, streľby a taktiky.
Navyše, Enzo sa ani nebije s päsťami, len so zbraňami a nožíkmi. V hre je hneď niekoľko „mini súbojov s bossmi“, ktoré treba absolvovať v obmedzujúcich súbojoch s nožmi. Každý nepriateľ má rovnaké útoky, animácie s nimi spojené a je primitívne jednoduché ich poraziť.
Sú to malé, otravné negatíva na inak zábavnej hrateľnosti. Akurát sa opakujú, a tak má človek často pocit, že niečo nie je v poriadku. Niektorým hráčom to však ani nebude prekážať. Najmä tým, ktorí sa sústredia na príbeh, aj keď je predvídateľný a neponúkne žiadne úžasné dejové zvraty. Nie všetko musí byť inovatívne a nie všetko, čo inovatívne nie je, postráda kvalitu.
Mafia: The Old Country dokonale využíva rozprávačské postupy na prerozprávanie fantasticky štruktúrovaného, osobného príbehu s postavami, ktoré si zamiluje každý hráč (aj keď nie všetky mali dostatok priestoru). Cutscény, kvalita hereckých výkonov, scenár a celková kinematografická úroveň hry sa vyrovná veľmi kvalitným hollywoodskym produkciám. Hráči, ktorí vyrastali na jednotke a dvojke, čakajú od Mafie presne to, takže budú spokojní aj napriek hrateľnostným nedokonalostiam.
Mafia: The Old Country je oldschoolová hra. Po pomalšom úvode má skvelé tempo s množstvom akcie, pretekania, jazdenia v aute a likvidovania mafiánskej konkurencie. Príbeh graduje postupne a logicky a predstavuje jednu skvelú postavu za druhou. Sviežim závanom je romantická zápletka s Isabellou a priestor, ktorý ich vzťah dostal. Záporáci sú plnohodnotnými postavami a nestávajú sa z nich karikatúry. Postavy tu niekedy zomierajú rýchlo a bez dlhých preslovov.
Hra ponúka jeden z najlepších mafiánskych príbehov v médiu, ale trpí nedostatkami, najmä v oblasti hrateľnosti a herného sveta. Vynahrádza to akčnými, naskriptovanými a epickými scénami a fantastickými hereckými výkonmi. Hra ponúka aj český dabing, ktorý neurazí, ale odporúčame ju hrať v anglickom alebo talianskom znení.
Vizuálne ide o špičku v žánri. Ako prostredie hry, tak jej detaily či kontúry tvárí postáv sú detailné a žiaria najmä vo filmových cutscénach. Bohužiaľ, takmer neustále na obrazovke „doskakujú“ predmety či celé budovy, keď sa neskoro načítavajú (takzvaný pop-in). Trochu slabšie sú aj obmedzené animácie či deštrukčný model, ale to sa tvorcom dá odpustiť.
Hra skutočne pôsobí ako návrat ku koreňom a aj keď sa niektoré jej nedostatky za túto snahu dajú skryť, v niektorých aspektoch herného dizajnu tvorcovia jednoducho zlyhali (alebo na to nemali čas, čo sa stáva takmer stále). Mafia: The Old Country je skvelá, lineárna mafiánska hra, ktorá poteší všetkých fanúšikov prvých dvoch hier. S cenovkou na úrovni len 50 eur sa skutočne oplatí kúpiť ju. 7,5/10.
