Milan v base pracoval, no zarábal akurát na keksíky. Aj napriek niektorým otrasným životným podmienkam hovorí, že vo väzení sa niektorí ľudia cítia dobre.
Nášho respondenta, ktorý sa nedávno dostal z väzenia a rozhodol sa nám porozprávať o tom, aké to tam bolo, čo tam všetko zažil a ako ho to zmenilo, budeme volať Milan. Má dosť kritických poznámok a odkazov smerom k zamestnancom väznice, ktorí neboli féroví a ktorí si podľa neho svoju prácu nerobia dobre. Nechce, aby ho identifikovali.
V rozhovore prezradil, koľko zarábal za to, že každý deň pracoval, prečo je pre niekoho život vo väzení jednoduchší ako na slobode, do akých enormných dlhov sa skrz väzenie dostal a ako to tam funguje z hľadiska homosexuálnych vzťahov či gangov.
Ako dlho si bol vo väzení a kedy ťa prepustili?
Bol som tam tri a pol roka a prepustili ma nedávno.
Čo boli prvé veci, ktoré si spravil, keď ťa pustili?
Najprv som šiel na úrad práce a sociálnych vecí pre resocializačný príspevok v hodnote 100 eur a následne som šiel za svojou probačnou úradníčkou. Na úrade som sa pýtal na pracovné miesta, no zatiaľ mi nič neponúkli. Našiel som konečne aj prácu, kde však vyžadovali živnosť, ale tú si nedokážem založiť, keďže som trestaný. Bohužiaľ, výpis z registra trestov si pýtajú pri väčšine prác, dokonca aj pri tých, ktoré ponúkajú minimálnu mzdu.
Takže si na úrade a dostávaš podporu?
Na úrade mi povedali, že na podporu nemám nárok, že som štátu na odvodoch neodviedol dosť peňazí. V podstate som dostal 100 eur a odzdrav ži si, ako chceš.
Ako sa cítiš na slobode? K čomu by si to prirovnal?
Stále si zvykám. Som rád, že mi rodina pomáha. Bývam pri rodičoch a je to ťažké.
Takže neprišiel nával pozitívnych myšlienok a energie, aké by človek čakal, že bude čerstvo prepustený cítiť?
Nie. Mám veľa dlhov, neviem si nájsť prácu a neviem, kde by som býval, nebyť rodičov. Človeka po prepustení čaká veľa prekážok a dalo by sa povedať, že život vo väzení bol jednoduchší.
V čom je to pre človeka taký šok, že má problémy zvyknúť si na slobodu?
Predstav si, že ťa päť rokov každý deň niekto budí, varí ti, robí ti rozvrh, perie ti a nemusíš sa starať o bývanie. Zrazu nič z toho nemáš a nemáš ani kam ísť. Podľa mňa ľudia, ktorí sú tam viac ako 5 rokov, sa tam neskôr aj vrátia. Najmä, ak vonku nemajú dobrú rodinu a kamarátov, ktorí by im pomáhali tak, ako mne. Zachránili ma po finančnej, ale aj psychickej stránke. Mnohí z tých väzňov ani nie sú veľmi s rodinou v kontakte, pretože nemajú peniaze na telefonáty a poštu, ktoré sú tam tiež veľmi drahé.
Niektorí chalani masturbovali aj trikrát za deň.
Vnímaš na sebe, že by si sa celkovo zmenil ako človek, že by sa zmenilo tvoje myslenie či niečo iné?
Človek tam má veľa času premýšľať o svojich rozhodnutiach a živote a tiež som sa rozhodol vydať inou cestou.
Spomínal si dlhy. Si na tom veľmi zle?
Právnik ma stál 5-tisíc eur a každý rok som v base minul okolo dva a pol až tri tisíc eur. Tam rátam stravu, ale aj nové oblečenie a všetky ostatné náklady. Niečo stáli aj súdy a nakopili sa mi iné dlhy. Dokopy sa to vyšplhalo asi aj na 20-tisíc eur.
Ako často si mohol mať návštevy?
Prvotne sme mohli mať raz za mesiac 20 minút Skype a fyzickú návštevu dve hodiny, ale len s najbližšou rodinou. V druhom zariadení sme mali k dispozícii videotelefonáty, ktoré však neboli veľmi funkčné a stáli 2,70 € na 10 minút. V tých návštevných miestnostiach bola veľká zima a jedna bola skôr ako zamrznutá kôlňa.
Akú si tam mal rutinu a ostalo ti z nej niečo?
Naučil som sa skoro vstávať, pravidelne chodiť do práce a viac upratujem. Každý deň sa snažím urobiť aspoň jednu vec.
Ako prebiehal tvoj nástup do väzenia?
Keď som sa dozvedel rozsudok, rozplakal som sa. Priznal som si chybu, ale čakal som miernejší trest. Potom som čakal na súdy viac ako pol roka, počas ktorých som bol vo väzbe. Po odsúdení som mal pohovor so psychológom, po ktorom ma zaradili do prvej nápravno-výchovnej skupiny. Oboznámili ma, ako to tam funguje a podobne.
Koľko vás bolo v cele?
Najprv som bol v izbe pre šiestich ľudí a každý deň sme mali sprchu. Potom ma však dali do izby pre 20 ľudí s jedným záchodom. Sprchovať sa tam dalo v inej budove, a aj to len dvakrát za týždeň. Bolo im jedno, že by sme po práci potrebovali umytie. Odkázali nás na studenú vodu vo válove na izbe, ale umývaj si tam zadok pred 20 chlapmi.
Boli väznice, v ktorých si bol, veľmi odlišné?
Vystriedal som tri väznice. V prvej boli umelé misky, v Dubnici som mal také kovové misky ako pre psa,
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo sa na hygienu a nehumánne životné podmienky nesťažovali kontrole.
- Prečo doktor vo väzení zbil chorého väzňa.
- Či sa bachari dali uplácať, s čím kšeftovali a koľko zarábali prácou vo väznici.
- Či si muži a ženy „užívali“ na návštevách a ako to tam mali s masturbáciou a homosexuálnymi vzťahmi.
- Či sa v base dajú urobiť dobrí kamaráti a ako si väzni krátia čas.
- Prečo sa veľa väzňov vracia do väzenia a v čom systém v ich resocializácii zlyháva.
