Aké je to žiť vo výlučne ženskej väznici? Akú majú ženy voľnosť, čo tam môžu robiť a čím nás prekvapili?
„Malý plat tu je, to tam napíšte!“, hovorí mi poloúsmevne policajt, keď idem cez detektor kovu. Inak sa do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová, a teda výlučne ženskej „basy“, nedostanem.
V blízkosti policajtov sa asi každý cíti nesvoj a ja nie som výnimkou. Uniforma jednoducho vyvoláva rešpekt. Kto vie, ako sa v budove cíti cez 250 odsúdených, ktoré tam v súčasnosti sú (celková kapacita väznice je 349). Pre novelu trestného zákona, podľa ktorej už krádež do 700 eur nie je trestný čin, odsúdených v týchto ústavoch ubudlo.
Možno by mi svoje pocity vedeli opísať tri ženy rozprávajúce sa v rohu „vychádzkového dvora“. Bohužiaľ, nedovolili sa nám s nimi rozprávať, aj keď v niektorých prípadoch by to asi nebolo treba, ako napríklad pri postarších dámach, ktoré sa mi slušne zdravia, no z očí a tváre im ide smútok a rezignácia.
Určite by mi niečo vedela povedať aj žena, ktorú izolovali v samostatnom mini dvorčeku, ktorý pripomínal klietku. Pýtam sa na ňu zamestnankyne väznice Silvie, ktorá tu štyri roky robila dozorkyňu a v súčasnosti robí pre odsúdené pedagogičku.
„Ide o problémovú ženu so sklonmi k násiliu, ktorá je vo vlastnej cele na čerstvom vzduchu.“ Na otázku, či zvykne útočiť na iné väzenkyne alebo dozorcov, dostávam vyhýbavú odpoveď: „Môže sa stať, že niekoho napadne. Máme dôvod na to, aby bola osamote.“
Je príjemný, slnečný deň, takže ženy môžu vyjsť von a poprechádzať sa. Po rozhovore s pedagogičkou, ktorá ženy vyučuje rôzne predmety (mnohé si vo väzení robia maturitu), mi je jasné, že tu majú dosť voľnosti. To až do miery, keď majú k dispozícii aj rôzne predmety s ostrými hranami, príbory a podobné, ktoré sa dajú označiť ako zdraviu nebezpečné.
Aj preto psychologička vo väznici delí odsúdené do rôznych skupín podľa toho, do akej miery je pravdepodobné, že si ublížia. Vstupné psychologické vyšetrenie je povinné pre všetky odsúdené, následne sú sedenia so psychologičkou dobrovoľné.
V najprísnejšom stupni stráženia sú pod neustálym dohľadom kamier. V ich časti väznice už nemajú toľko voľnosti a ani prístup k takýmto predmetom.
V otvorenom oddelení sú ženy, ktoré môžu ísť na dva dni aj domov
Viac než oddelenie s maximálnym stupňom stráženia či oddelenie pre najviac rizikové odsúdené ma zaujme otvorené oddelenie. Je pre ženy odsúdené za menej závažné činy (krádeže, drogová trestná činnosť a pod.). Ženy tu môžu ísť na nákup či na vychádzky domov. Predchádza tomu schvaľovací proces a nenosia ani žiadne náramky. „Dozorcovia“ im dôverujú a ony tú dôveru zatiaľ neporušili.
„Systém dôvery sa nám vypláca. Funguje sa tak ľahšie ako nám, tak aj im.“, hovorí pedagogička Silvia.
Všetky odsúdené môžu nakupovať minimálne raz týždenne v obmedzenom množstve v predajni zriadenej v ústave. Ženy v otvorenom oddelení môžu ísť na nákup aj mimo ústavu do „civilnej predajne“.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Na koľko dní môžu ísť domov a ako fungujú vychádzky.
- Aké pekné izby majú okrem ciel vo väzení.
- Ako skoro vstávajú, ako vyzerá ich bežný deň a ako si tam môžu privyrábať.
- Či sa niekto pokúsil ujsť a ako riešia bitky a konflikty.
- Ako ich vzdelávajú, pripravujú na sociálny život „vonku“ a aké maturity si tu vedia spraviť.
- Ako môžu nakupovať a ako funguje „revolučné otvorené oddelenie“
