Aj keď si kanál založil spočiatku len zo zábavy, vzniklo z neho poslanie.
Určite si pamätáš kauzu Pellegriniho „špáradla“, nezabudnuteľný spev Roberta Fica či nie až taký starý hit Chlóra Banda Salara. Za všetkými spomínanými virálnymi videami stojí jeden kanál – Kandeláber austrálsky.
My sme porozprávali s jeho autorom, aby sme zistili, ako vznikajú jeho slávne vtipné remixy, ktoré už niekoľko rokov dobýjajú slovenský internet. Prezradil nám, ako na ne reagujú politici, ktorý z nich je jeho najväčším fanúšikom, ale i to, kto sú v skutočnosti melešovci.
- Či sa skrýva za názvom Kandeláber austrálsky nejaká metafora.
- Ktorí z politikov svojimi výrokmi odštartoval kariéru kanálu.
- Či ide autorovi len o to, pobaviť publikum.
- Či podľa neho myslí Občiansky tribunál vážne to, čo robí.
- Ktorí špičkoví muzikanti sa podieľali na tvorbe remixov spolu s autorom kanálu.
- Prívrženci ktorých politických strán písali autorovi kanála nechutné správy.
- Kto sú v skutočnosti melešovci.
Ako vznikol názov Kandeláber austrálsky? Má nejaký hlbší význam?
Vzniklo to veľmi náhodne. Keďže mám rád abstraktný a suchý humor, tak som si v minulosti, v čase, keď som zažíval pretlak kreativity, založil youtubový kanál, na ktorom som publikoval rôzne vtipné zostrihy z filmov a seriálov. Chcel som sa vyvarovať toho, aby čokoľvek z tejto tvorby bolo spájané so mnou ako s fyzickou osobou, a preto som potreboval anonymný názov.
Slovo „kandeláber“ mi prišlo úplne absurdné, keďže sa v súčasnosti už nepoužíva a len málo ľudí pozná jeho význam. Náhodne som k tomu pridal „austrálsky“ a v danom momente sa mi to veľmi zapáčilo. Keby som v tom čase vedel, čo sa z môjho kanálu vykľuje, nazval by som ho, samozrejme, nejako inak, coolovo, napriek tomu mám ten názov rád a som s ním úplne stotožnený. Perfektne reprezentuje moju absurditu a náhodnosť.
Netreba v tom teda hľadať žiadnu metaforu a nemá to nič spoločné so stĺpom, na ktorom je zavesená lampa?
Je to čisto random názov, i keď paradoxne niektorí ľudia, ktorí ma sledujú, sa domnievajú, že som to mal premyslené, keďže teraz riešim rôzne protesty a v tejto ťažkej dobe podľa ich slov „osvetľujem“ či „hľadám svetlo pod lampou“.
Prvé videá nahrané na tvoj kanál pred šiestimi rokmi sa vôbec netýkali politickej satiry, ale rôznych vtipných zostrihov zo seriálov a z filmov. Kedy nastal zlom a povedal si si, že sa vydáš týmto smerom?
Vždy ma zaujímalo, čo sa deje v spoločnosti, ako sa vyvíja a aká je domáca politická situácia. Zlom však nastal asi až vtedy, keď som nahral na Youtube slávne video, na ktorom počas tlačovej konferencie vypadlo Pellegrinimu z vačku „špáradlo“. Vtedy som zo dňa na deň akoby udal tému celému Slovensku. Ja som to vystrihol len preto, lebo mi to prišlo vtipné, a chcel som to ukázať kamarátom, za deň však malo dané video štvrť milióna pozretí a riešili ho takmer všetci novinári a politici. Bola to téma číslo jeden.
Povedal som si preto, že skúsim urobiť ďalšie vtipné zostrihy, kde budú hlavnými aktérmi naši politici, a nahral som napríklad Ficov spev z relácie Slávice na ulici. Aj toto video sa uchytilo, a tak som pochopil, že práve politická satira je téma, ktorá ľudí zaujíma. Možno to bolo spôsobené tým, že v tom čase – pred šiestimi rokmi – bola pomerne v úzadí.
Vďaka nášmu obsahu sa však na nich (na Občianskom tribunáli – pozn. red.) ľudia začali smiať a je z nich úplná karikatúra protestujúcich.
Som veľkým fanúšikom Lasicu a Satinského, pričom práve vtedy som zbadal „medzeru na trhu“, keďže z youtuberov sa skoro nikto na politikov nezameriaval. Začal som to teda robiť ja, svojím jednoduchým a suchým humorom, na ktorom fičí môj kanál až dodnes.
Opäť teda zaúradovala náhoda. Pellegrinimu vypadlo „špáradlo“, strihol som to a nabral prvých 150 odberateľov. Povedal som si, že sa teda sústredím na politikov a ich „brepty“. Chvalabohu, prišiel Andrej Danko a ten mi urobil kariéru.
Ide ti len o to, pobaviť publikum, a o recesiu alebo ťa niekedy aj naozaj štve, akí ľudia protestujú, prípadne riadia štát?
Najprv išlo vyslovene o zábavu. Tešil som sa, že dokážem vypichnúť nejaký moment a zasadiť ho do nového prostredia. Keď sa postupne začali dvíhať čísla sledovanosti a pribúdali komentáre či zdieľania, zmenil som mierne štýl. Z jednoduchých videí som sa preorientoval na sofistikovanejšiu tvorbu, keď som si už naozaj poriadne vypočul, čo tí politici hovoria, a prestal som ich extra upravovať ako kedysi. Snažil som sa zanechať ich message, akurát som ho napasoval do nejakého refrénu a slohy, pričom vznikli prvé pesničky.
Napríklad taký Ferko hasič je presvedčený, že keď si dá niekto pichnúť vakcínu, bude začipovaný a ovládaný, keď sa však kamera vypne, správa sa normálne ako jednoduchý, bežný človek, ktorý sa už teší, kedy bude robiť ďalší stream a kto ho spozná a pozdraví sa mu na ulici.
Na týchto videách v tom čase figuroval najmä Andrej Danko, ale aj iní politici, pričom mi išlo o to, aby sa ich veľakrát vtipné „žvásty“ dostali medzi široké masy v omnoho stráviteľnejšej podobe. Človek si predsa len radšej pozrie nejaký veselý remix s hudbou než celú tlačovú konferenciu Andreja Danka. V tomto momente to už nebolo len o zábave, ale aj o tom, že som chcel poukázať na to, čo tí politici hovoria: aha, veď to sú úplné šialenosti!
Takýmto spôsobom som tvoril obsah týkajúci sa politikov, ktorý som najprv vydával pomerne zriedkavo. Zo šiestich rokov, odkedy som si založil kanál, som päť a pol roka tvoril len minimálne, avšak posledný rok a pol som začal vydávať videá na pravidelnej báze; tri až päť videí mesačne. Presne vtedy, s príchodom pandémie, nastal ten hlavný zlom, keď už moja tvorba zďaleka nebola len o zábave a nabrala hlbší význam.
S príchodom koronavírusu sa „v uliciach“ objavili samozvaní liečitelia a odborníci na vakcíny, chémiu či fyziku, čo začalo zasahovať celú spoločnosť. Títo „odborníci“ v čase najväčšej pandémie hlásali svoje bludy, spochybňovali vyjadrenia odborníkov a lekárov. Lekár zrazu pre nich už nebol autorita, lebo ho nahradil nejaký pochybný kanál na Youtube, ktorý tvrdil, že koronavírus neexistuje.
Preto som si povedal, že si dám na chvíľu pauzu od politikov, pretože asi máme v spoločnosti naozaj problém, a zobral som si do hľadáčika absurdnosti, ktoré hovoria títo „odborníci“ napríklad na protestoch. Aj keď nebola v tomto prípade hlavným zámerom mojej tvorby zábava, opäť som ten message potreboval nejako predať a najlepší spôsob, ako to spraviť, je pobaviť diváka. Začal som teda z ich výrokov robiť remixy, pričom mi nešlo o to, aby som konšpirátorov spropagoval a aby ľudia s nimi súhlasili, ale práve naopak. Aby si povedali na základe ich výrokov, že sú to naozaj blázni.
Keby nebolo rôznych satirických stránok alebo kanálov, ako je napríklad môj či Ovčiansky tribunál, ktoré robia paródiu na konšpirátorov, mohlo by sa pokojne stať, že ľudí, akými sú napríklad členovia Občianskeho tribunálu, by spoločnosť akceptovala a legitimizovala by ich tvrdenia. Vďaka nášmu obsahu sa však na nich ľudia začali smiať a je z nich úplná karikatúra protestujúcich.
Nedávno som mal rozhovor s autorom kanálu Ovčiansky tribunál a s ním sme sa bavili o tom, či to Občiansky tribunál vôbec myslí vážne alebo len hrá svoje divadlo na kameru. Ako to je podľa teba?
Do istej miery tomu, samozrejme, veria. Základ ich tvrdení je o tom, že sú presvedčení, že poznajú pravdu, ktorú nám niekto zatajuje. Pandémia ich však vyzdvihla do žiare reflektorov a im sa zapáčilo byť na výslní, keď zistili, že majú nejaké svoje obecenstvo. Ich ego zacítilo, že „zrazu sme slávni“.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo autor kanálu počas protestov naživo spozoroval na členoch Občianskeho tribunálu.
- Ktorí špičkoví muzikanti sa podieľali na tvorbe remixov spolu s autorom kanálu.
- Ktorí politici sledujú a podporujú jeho videá či dokonca mu aj píšu.
- Prívrženci ktorých politických strán písali autorovi kanála nechutné správy.
- Kto sú v skutočnosti melešovci.
