„Moja ambícia bola ísť z Bratislavy do Prahy, Viedne, Berlína, New Yorku, Miami, Austrálie. Všetko som dosiahol."
Aj na Slovensku máme umelcov svetových rozmerov, ktorých diela poznajú dokonca viac v zahraničí ako doma. Obrazy výtvarníka Juraja Králika boli vystavované v Londýne, New Yorku, Hongkongu, Perthe či v New Orleans. V Paríži prišlo jeho diela obdivovať cez 40 000 ľudí. Pri jeho mene najviac rezonujú dva projekty, ktoré si našli množstvo obdivovateľov aj v radoch športovcov.
Spolupracoval s tenistkou Martinou Navrátilovou, s ktorou „maľovali” tenisovou loptičkou a antuku prenášali na plátno. Postupne vznikol aj druhý nápad, pri ktorom sa Jurajovi podarilo oživiť slovenské peniaze a vytvoriť z nich neobyčajné ilúzie a vyobrazenia.
Po prechode na Euro odkúpil z Národnej banky 2 milióny hliníkových halierových mincí a vdýchol im život vo svojom ateliéri. Avšak haliere sa minuli, tak si musel vytvoriť vlastnú menu - one Juro a tvorí naďalej.
V rozhovore sa dozvieš:
- Ako vznikla spolupráca s tenistkou Martinou Navrátilovou
- Čo myslel pod názvom Many & Lóve
- Čo chcel Juraj docieliť kúpou slovenských halierov
- Akú nominálnu hodnotu by mali, ak by sme neprešli na euro
- Ako sa mu podarilo preniesť 6 kufrov plných pencí z Londýna na Slovensko
- Z čoho robí obrazy, keď sa mu minuli slovenské peniaze
- Prečo mal na jednom diele Baracka Obamu aj Usáma bin Ládina
- Koľko stoja jeho diela
- V čase teroristického útoku na Dvojičky bol v New Yorku, ako to vnímal
Koľko času trávite v ateliéri?
V ateliéri som viac ako doma. Je tu absolútny pokoj, to je pre umelca najlepšie.
Fotke som sa venoval 25 rokov, je to rovnocenné umenie ako sochárstvo či maľba.
V Prahe ste študovali fotografiu, avšak momentálne sa venujete predovšetkým svojim obrazom, vytvorených z mincí. Baví vás to viac ako fotenie?
Pochádzam z výtvarníckej rodiny a v podstate som vyrastal v otcovom sochárskom ateliéri. To malo určite na mňa veľký vplyv. To, či som študoval fotografiu alebo iné médium, je úplne jedno. Kvôli politickým názorom môjho otca by som sa v tých rokoch v Bratislave nedostal do školy, a tak som šiel do Prahy na FAMU. Avšak fotke som sa venoval 25 rokov, je to rovnocenné umenie ako sochárstvo či maľba.
Začiatkom 90-tych rokov ste boli predsedom Združenia výtvarných fotografov Slovenska a mali ste aj vlastné grafické štúdio. Na tú dobu to bolo celkom pokrokové, nie?
Keď sa rušili staré štruktúry v 89-tom, zväz výtvarných umelcov sa rozdelil na rôzne odbory. Keďže som bol fotograf, tak som sa stal najmladším šéfom združenia fotografov. Vydržalo mi to asi dva roky, pretože som nemal na to veľa času.
Grafické štúdio Rabbit & Solution som mal 20 rokov, tlačili sme v ňom knihy, kalendáre, divadelné plagáty či prospekty. Boli sme dvaja, ja a kolega Vladislav Rostoka, ktorý je najlepší grafický dizajnér a skvelo sme sa tvorivo dopĺňali. Viete, ja nepochádzam z počítačovej doby ako dnešní mladí ľudia, a tak aj v našom štúdiu sa väčšinou pohybovali mladší, ktorí robili s Photoshopom lepšie ako ja. Mali sme 17-ročných operátorov, ktorým to išlo od ruky a robili pre nás veci, ktoré ja som robiť nevedel. Všetko sa vyvíjalo aj polygrafia.
Tenis mám rád a bol to ten typ športu, ktorý nás politicky determinoval.
Pri vašom mene najviac rezonujú dva projekty, ktorými ste prerazili do celého sveta. Prvý z nich bol v spolupráci s československou tenistkou Martinou Navrátilovou. Prečo práve téma športu?
Tak nejak postupne z grafického štúdia som prešiel na myšlienku robiť môj tenisový projekt, ktorý sa volá Art Grand Slam. Prvé obrázky boli antukové ako povrch tenisového kurtu, ktorý som akoby preniesol na plátno. Z nich som postupne prešiel k multifarebným, ktoré boli divácky veľmi úspešné. Loptičky sme ponárali do farieb a otláčali na plátno, z čoho vzniklo farebné vyobrazenie.
A prečo téma športu? Môj brat bol profesionálny hokejista, takže nejaký vzťah ku športu som mal vždy. Tenis mám rád a bol to aj ten typ športu, ktorý nás politicky determinoval. Jednak to bola priamo Martina Navrátilová, ktorá ako prvá emigrovala a pre nás, čo sme boli za železnou oponou, bolo takmer magické vedieť, že všetci tí športovci mohli cestovať a patrili k svetovej špičke.
Vieme, v akej dobe žijeme, za peniaze sa dá dnes kúpiť takmer všetko.
Druhý projekt má zvláštny názov - Many & Lóve a pozoruhodné na ňom je aj to, že obrazy ste tvorili zo slovenských halierov, ktoré ste po prechode na Euro vykúpili z Národnej banky. Máte k peniazom špeciálny vzťah?
Názov Many & Lóve je takou parafrázou pre Slovákov. Keby sme to normálne preložili z angličtiny, znamenalo by to “veľa lásky”, no len Slovák v tom nájde dvojzmysel. Vieme, v akej dobe žijeme, za peniaze sa dá dnes kúpiť takmer všetko. V istej forme sa dnes kupuje aj láska.
Ako vám napadlo robiť práve s haliermi? Koľko ste ich vtedy odkúpili?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akú nominálnu hodnotu by mali všetky haliere, ktoré odkúpil
- Ako dostal 6 kufrov britských mincí na Slovensko a čo sa ho pýtali colníci
- Prečo si vytvoril vlastnú menu a z čoho je odvodený názov
- Prečo vytvoril vyobrazenie Baracka Obamu aj Usáma bin Ládina
- Ako vnímal situáciu v New Yorku v deň atentátu na Dvojičky
- Akú hodnotu majú jeho diela
- Prečo ide bicyklovať do Číny a Pakistanu
