Ako vodič autobusu nazbieral Ondrej toľko vtipných zážitkov, že o nich napísal knihu a onedlho nás čaká rovno jej pokračovanie.
Ondrej Sokol sa do autobusovej dopravy zamiloval už dávno. Na vlastnej koži si vyskúšal povolanie šoféra autobusu na Slovensku, kde ho situácia zhnusila, a tak sa vybral do Nórska. Výsledok? Dnes je žiadaným človekom na pracovnom trhu, v Nórsku urobil parádnu kariéru a medzitým stihol napísať knihu Ako som vozil Nórov. A už onedlho vyjde jej pokračovanie.
„Keby som dostal na výber, či sa vrátim pracovať do Dopravného podniku Bratislava alebo strčím hlavu do nádrže s kyselinou chlorovodíkovou, musel by som si sadnúť a poriadne si to premyslieť.“ Aj takto hodnotí svoje spomienky na bratislavskú MHD, o ktorých sme ho vyspovedali v našom rozhovore. Bavili sme sa aj o platoch, nórskej mentalite, korupcii či najhorších zážitkoch. A Ondrej priznal aj to, či mu už druhá kniha zarába viac ako šoférovanie.
- Na aké rozdiely medzi Nórskom a Slovenskom vždy rád upozorňuje
- Čo zažíval, keď do Nórska prvýkrát odišiel
- Ako hodnotí napätie v nórskej spoločnosti
- Koľko ako autobusár v Nórsku zarába
- Ako sa mu zmenil honorár vďaka písaniu druhej knihy
- Prečo by zvažoval kyselinu namiesto práce v bratislavskej MHD
- Kedy mal arogantnému cestujúcemu chuť odísť aj s laptopom
- Do akých fyzických konfliktov sa v autobuse dostal
- Aké najkrajšie a najťažšie miesta Nórska už za volantom zdolal
- Kedy mal už pocit, že by sa chcel najradšej vrátiť na Slovensko
Pije sa v Nórsku tak, ako na Slovensku?
Nórske alkoholické zvyky sú ovplyvnené tým, že majú k alkoholu sťažený prístup. V supermarketoch kúpite len pivo a cider, po čokoľvek tvrdšie musíte do štátneho obchodu, ktorý má na predaj alkoholu monopol. Alebo do baru, lenže tie sú tiež nebotyčne drahé.
Chľastrežim bežných Nórov je byť cez týždeň nasucho a opijú sa iba v piatok a v sobotu. Ale tiež na to musia ísť fiškálne zodpovedne, takže večer začnú tým, že sa alkoholom z obchodu pripijú do nálady doma.
Potom okolo deviatej večer idú do mesta, strávia večer v bare, kde sa nacengajú akurát natoľko, aby dokázali nadránom prísť domov a tam sa zo svojich zásob dorazia. Zvlášť v nedeľu potom obvykle ulice vyzerajú ako z postapo filmu. Prvého živého človeka uvidíte niekedy okolo obeda.
Keď v Nórsku žiješ svoj bežný život, koľko tam minieš na živobytie?
U súčasného zamestnávateľa viac-menej nič, pretože mi hradí ubytko a stravu; vyvážené je to tým, že preňho pracujem iba v letnej a v zimnej sezóne a celú jeseň som doma. Keď som predtým pracoval na klasický TPP celoročne, stáli ma bývanie, strava, splátky na auto a občasný výlet asi tak polovicu mesačnej mzdy. A to som sa nijako zvlášť neobmedzoval.
Ako dlho ti trvalo, kým si sa naučil po nórsky?
Firma, ktorá ma sem dotiahla, pre nás nových zamestnancov zorganizovala šesťtýždňový rýchlokurz v Bratislave, ale kým som bol schopný rozprávať ako-tak plynule, trvalo to aspoň rok. Mal som šťastie v tom, že vo firme, kam som nastúpil, nás Slovákov bolo len zopár, takže som sa socializoval prevažne s domorodcami.
Vo svojej knihe sa zabávaš na partii Poliakov, ktorí nemali ani potuchy o nórčine, ale vodiči boli potrební, tak ich hneď nasadili na linky. Funguje to tam takto bežne?
Bežné to nie je, ale občas sa to stane. Vtedajšia situácia bola špecifická v tom, že sa menil dopravca. Vodiči od predchádzajúceho k novému odmietli prestúpiť a našli si iné práce. Navyše mesto navýšilo objednané výkony, takže aj keby prestúpili hneď všetci, aj tak by mali málo ľudí.
Obvykle takéto zmeny prebehnú hladšie, aj keď nedostatok profesionálnych vodičov je celoeurópsky problém. Nóri majú šťastie v tom, že majú jedny z najvyšších platov v Európe, a k tomu výborné pracovné podmienky, takže sú, hoci s problémami, ešte stále schopní prilákať aspoň gastarbeiterov z celého kontinentu. Okrem Poliakov tu robí aj veľa Švédov alebo Nemcov.
Európa zažíva v posledných rokov vlnu nevôle voči imigrácii. Ako sa kedysi, keď si prvýkrát nastúpil, a dnes vyrovnávajú miestni obyvatelia s prílivom lacnejšej pracovnej sily z krajín ako Slovensko či Poľsko? Nemajú pocit, že im kradneme prácu, čím argumentujú napríklad podporovatelia Brexitu?
Nórsko, na rozdiel od Slovenska, je cieľom imigrácie už desaťročia, takže domáci sú na cudzincov zvyknutí. U kolegov, dokonca ani v malomestskej firme, kde dovtedy gastarbeiterov nemali, bola prevládajúca reakcia skôr zvedavosť. Ak aj niekto dal namietky, nedal ich najavo nahlas. Samozrejme, záleží aj na tom, ako k novému prostrediu pristúpite vy.
Paradoxne najčastejšie som blbé reči o cudzincoch počul od ľudí, ktorí o deviatej ráno páchli chľastom a vyzerali, že v živote neodpracovali ani minútu.
Čo mi naozaj odpálilo dekel, bol cestujúci, ktorý si na zastávke zmyslel, že si chce ísť kúpiť kávu na cestu. A aby sa poistil, že mu neodídem, nechal si vnútri tašku s notebookom aj kabát.
Keď sme už pri politike, v Nórsku si zažil aj výlet do miest pri ruskej hranici, kde si narazil na dôchodcu, z ktorého sa vykľul vojak nemeckého Wehrmachtu pôsobiaci priamo v tých miestach za druhej svetovej vojny. V Európe zároveň posledné roky narastajú myšlienky pravicového extrémizmu. Stretol si sa takýmito prejavmi aj počas svojho života v Nórsku?
Osobne nie a ako politický prúd sú tu osôbky s takýmto názormi marginálne a zanedbateľné figúrky. Hlavne preto, že za rétoriku, s akou u nás bežne operujú, sa v Nórsku ide natvrdo do basy.
Vybudoval si si v Nórsku po rokoch úspešného pôsobenia na pozícii vodiča renomé, vďaka ktorému sa o teba autobusové spoločnosti pomyselne bijú, aby ťa získali do svojich služieb?
Rád by som si pohladkal ego, ale nie. Bijú sa o mňa hlavne preto, že som nedostatkový tovar, osobné charakteristiky alebo renomé s tým bohužiaľ nič nemajú. Mám potrebnú kvalifikáciu, dvanásť rokov praxe, dobré referencie a ovládam plynule niekoľko jazykov a na súčasnom trhu práce to úplne stačí, aby som nemal problém nájsť si prácu kdekoľvek v Európe.
Čo je príjemné vedieť hlavne teraz, keď môj súčasný zamestnávateľ prehral veľký kontrakt a toto je podľa všetkého moje posledné leto uňho. Nedostatok profesionálnych vodičov je akútny problém v celej Európe, len v Nemecku chýba podľa oficiálnych údajov vyše sto tisíc vodičov.
Zatiaľ sa situácia má tak, že západné krajiny vysávajú vodičov z V4 a V4 na oplátku vysáva Balkán a Ukrajinu. Ale podľa toho, čo som čítal, sa už aj Nemci začali pozerať východnejším smerom a ak tam rozbehnú organizované nábory, po Slovensku už Ukrajinci ani nešteknú.
Otázka, ktorá zrejme zaujíma každého „správneho“ Slováka. Pravdepodobne je to individuálne, veď aj ty si prešiel niekoľko rôznych spoločností aj typov dopravy. Avšak aj tak, koľko zarába vodič autobusu v Nórsku?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koľko ako autobusár v Nórsku zarába
- Ako sa mu zmenil honorár vďaka písaniu druhej knihy
- Prečo by zvažoval kyselinu namiesto práce v bratislavskej MHD
- Kedy mal arogantnému cestujúcemu chuť odísť aj s laptopom
- Do akých fyzických konfliktov sa v autobuse dostal
- Aké najkrajšie a najťažšie miesta Nórska už za volantom zdolal
- Kedy mal už pocit, že by sa chcel najradšej vrátiť na Slovensko
