Aké sú názory odborníkov a čo hovoria štúdie?
Vzťahy medzi dvoma partnermi sú jednou z najdiskutovanejších psychologických tém vo svete. Každý z nás túži po naviazaní blízkych a dlhodobých vzťahov. Táto potreba sa nazýva afiliácia. Vyjadruje túžbu človeka vyhľadávať, nadväzovať kontakty a vzťahy s inými ľuďmi. Môže byť vyvolaná rôznymi podnetmi a prejavovať sa v rôznych situáciách.
Fyzická atraktivita
Všeobecne platí, že každého priťahuje niečo iné. Neexistuje žiadne pravidlo ani ideál krásy ktoré by určovali, čo je a čo nie je príťažlivé .
Pohlavia si na sebe všímajú rôzne veci ako napríklad črty tváre, farbu pokožky a vlasov. Dôležitá je aj výška a držanie tela. Nie nadarmo nás naše mamy napomínali, aby sme vystreli chrbát. Istú rolu zohráva aj vek.
Niektorým ženám sa páčia starší, skúsenejší muži. Naopak muži preferujú mladé ženy na ktorých si všímajú pomer pásu a bokov a klasicky tvar poprsia. V každej spoločnosti je iný ideál krásy, ktorý je zdieľaný väčšinou populácie, ale okrem toho má každý človek svoj osobitý obraz fyzickej atraktivity.
Podľa výskumu E. Walsterovej si ľudia vyberajú partnera približne rovnakej fyzickej atraktivity, ako sú oni. V knihe ďalej uvádzajú, že dôležitosť fyzickej atraktivity sa mení pri uvažovaní nad perspektívou vzťahu.
Ak ide len o príležitostný pohlavný styk, obe pohlavia zdôrazňujú svoju fyzickú príťažlivosť. Pri perspektíve dlhodobého vzťahu ženy upúšťajú od zdôrazňovania fyzickej atraktivity, zatiaľ čo muži ju stále zdôrazňujú. Inak povedané, pre mužov je krása u žien oveľa dôležitejšia.
Osobná atraktivita
Osobná atraktivita je hlavným činiteľom utvárania a trvania medziľudských vzťahov. Vo výpočtoch ideálnych požadovaných charakteristík sa objavujú rôzne vlastnosti, ale reálne pre dlhodobé blízke vzťahy sa ukazujú ako najdôležitejšie oblasti spoločného záujmu, a tými môže byť prakticky čokoľvek.
Trojuholníková teória lásky
Psychológ Robert Sternberg navrhol trojuholníkový model lásky, kde každá hrana predstavuje jeden komponent lásky.
Intimita, takzvaný hrejivý komponent, vyjadruje pocit blízkosti, spojenie puta, prežívanie šťastia s milovanou osobou, vzájomné porozumenie a ohľaduplnosť, poskytovanie emocionálnej opory, ocenenie a intímnu komunikáciu. Sternberg považuje intimitu za spoločné jadro všetkých vzťahov lásky a za jej podstatu emócie.
Vášeň spája s motiváciou a vyjadruje vysokú psychickú aktiváciu. Motiváciou je fyzická atraktivita a sexuálna túžba. Dominujúcou zložkou je prežívanie sexuálnej túžby, ale môžu sa pri nej naplniť aj iné zložky ako napríklad pomoc, sebaocenenie, dominancia a submisivita.
Rozhodnutie alebo záväzok má podľa autora dva aspekty. Krátkodobý a dlhodobý. Dlhodobý aspekt je záväzok zachovania lásky. Rozhodnutie a záväzok nie sú vždy prepojené, Rozhodnutie nemusí u zamilovaných znamenať záväzok a záväzok nemusí reprezentovať rozhodnutie. Pri krátkodobých je to trošku iné.
Krátkodobé vzťahy
Už z názvu vieme usúdiť že krátkodobé vzťahy sú charakteristické ich krátkym trvaním. Sternberg uvádza že krátkodobý záväzok je spojený s rozhodnutím, kedy jedna osoba miluje druhú. Z hľadiska zamilovanosti sem vieme zaradiť vášnivú lásku. Tá obvykle trvá niekoľko týždňov až mesiacov. Je charakteristická citovým stavom typickým pre počiatočný stav zamilovania.
Vášnivá láska sa vyznačuje intenzitou zamilovanosti kedy je človek úplne ovládaný citovým stavom a sexuálnou túžbou. Človek má neustále neodbytné myšlienky na milovanú osobu, chce s ňou stráviť čo najviac času.
Psychológovia Hewstone a Stroebe definujú stav zamilovanosti ako stav intenzívnej túžby po blízkosti jedinca, pre ktorého sú typické vtieravé a upínajúce sa myšlienky o druhom. Príznačná je túžba poznať a byť poznaný.
V tejto fáze je človek doslova očarený, tým čím ho druhá osoba priťahuje a neuvedomuje si ostatné črty osobnosti, ktoré by mu mohli v budúcnosti spôsobiť pochybnosti. Pokiaľ takáto láska nie je opätovaná, jeden z partnerov trpí pocitmi odmietnutia, zúfalstva, prázdnoty a bezcennosti.
Ak je táto láska obojstranná, partneri sú naplnení šťastím a spokojnosťou čo je základný predpoklad pre pokračovanie a rozvoj dlhodobého vzťahu. Po čase vášnivá láska prechádza premenami, postupom času vyhasína. Taktiež ubúda počiatočná eufória, takzvaná „pobláznenosť“. Vzťah sa transformuje a prehlbuje.
Záväzok
Českí sociálni psychológovia Výrost a Slaměník definujú záväzok ako subjektívne prežívanú závislosť na partnerovi. Je to psychický stav, ktorý globálne reprezentuje skúsenosť závislosti v blízkom vzťahu.
Vzťah predstavuje dlhodobý rešpekt záujmov partnera, rovnako ako záujmy zachovania pozitívneho vzťahu k nemu. Partneri, ktorí intenzívne prežívajú záväzok majú silnú potrebu udržať ho.
Autori Rusbult a Buunk zosumarizovali dôkazy a na ich základe definovali 3 zdroje prežívania záväzku.
1. Prežívanie záväzku voči partnerovi ovplyvňuje úroveň uspokojenia vlastných potrieb . Ak blízkosť k partnerovi uspokojuje naše potreby viac ako jeho neprítomnosť je to jeden z dôvodov na zotrvanie vzťahu. V takom prípade cítime záväzok k údržbe a rozvoju vzťahu.
2.Človek prežíva intenzívnejšie záväzok ak je presvedčený, že ostatné možnosti sú preňho horšie. Autori udali príklad na hlavnú príčinu ukončenia blízkeho vzťahu a tou je príchod atraktívnejšieho potenciálneho partnera.
3. Miera investícií sa týka emocionálneho vkladu a času. Pod pojmom priama investícia sa chápe aj obeť, ktorú sme schopný vykonať v záujme partnera. Napríklad jeden z partnerov sa presťahuje za druhým do iného mesta lebo jeho práca je dôležitá.
Samozrejme, nie vždy sú takéto rozhodnutia výhodne alebo prínosné. Partneri by pri zvažovaní vkladov a výdajov vo vzťahu nemali zabúdať na vzájomnú spokojnosť. Ako nepriame investície považujeme veci, ktoré nezasahujú priamo do vzťahu partnerov ako napríklad individuálne zážitky a spomienky, spoloční priatelia.
Spokojnosť vo vzťahu
Ak naplnenosť oboch partnerov pokračuje aj po stave počiatočnej zamilovanosti vieme povedať že ide o spokojnosť a stabilitu vo vzťahu. Problémy a konflikty skôr alebo neskôr predurčujú rozpad vzťahu. Na spokojnosť v partnerstve môže mať vplyv dĺžka romantického vzťahu.
Podľa niektorých odborníkov môže dĺžka spolužitia medzi partnermi pozitívne súvisieť s vnímanou partnerskou spokojnosťou. Inými slovami čím dlhšie je človek vo vzťahu, tým spokojnejší by sa mal cítiť. Iné štúdie však prichádzajú s odlišnými závermi, kedy naopak s rastúcou dĺžkou vzťahu spokojnosť vo vzťahu partnerov klesá
V prípade že ide o spokojnosť, ktorá je prikladaná dĺžke spolužitia môžeme tvrdiť, že z časového hľadiska ide o hlbšie spoznanie partnerov s pozitívnym vyhodnotením, kedy ich spokojnosť rastie s objavovaním atraktívnych vlastností.
Pri poklese spokojnosti môžeme tvrdiť opak, kedy s rastúcou dĺžkou vzťahu prichádza nespokojnosť vďaka hlbšiemu poznaniu alebo uvedomeniu.
Lavner a Bradbury publikovali v roku 2012 výskum, v ktorom porovnávali novomanželov po štyroch rokoch manželstva a neskôr po desiatich rokoch zisťovali či spolu manželia ostali alebo sa rozviedli. Rozvedené páry vo výskume vykazovali viac negatívnej komunikácie, emócií a nižšiu sociálnu podporu.
V ostatných skúmaných oblastiach sa nezistili značné rozdiely. Páry, ktoré boli na začiatku spokojné boli neskôr náchylné k rozvodu. Na základe miery spokojnosti nebolo možné rozlíšiť, ktoré manželstvá sa v budúcnosti rozpadnú.
Hewstone a Stroebe uvádzajú, že pre šťastné páry je dôležitý vysoký stupeň intimity. Sociálni psychológovia dospeli k záveru, že pre naplnenie intimity musia byť splnené 3 podmienky, ktorými sú starostlivosť, porozumenie a vzájomná úcta.
Starostlivosť
Pre väčšinu ľudí je táto zložka najdôležitejšia. Je to pocit, ktorý v nás vytvára partner vďaka jeho starostlivosti a záujmu.
Porozumenie
Každý z nás túži byť pochopený, chceme aby nás partner čo najlepšie poznal, vedel o našom prežívaní a túžbach.
Vzájomná úcta
Medzi vzájomnú úctu patria prejavy prijatia a uznania, podpora názorov partnera. Jedným z najvýraznejších rozdielov medzi spokojnými a nespokojnými pármi je v tomto ohľade miera prejavovanej vzájomnej úcty pri komunikácii partnerov.
Autori ďalej uvádzajú že páry sú spokojnejšie, čím viac sa v ich komunikácii prejavuje citová náklonnosť a porozumenie, čím viac dávajú druhému najavo, že vnímajú jeho pocity a rozumejú im, čím lepšie vedia prijímať pohľad partnera.
Naopak, páry sú menej spokojné, ak sa vyhýbajú konfliktom, tvária sa že odlišnosti neexistujú, majú sklony k deštruktívnej komunikácii, kedy kritizujú, nesúhlasia vnášajú sarkastické poznámky.
Ako typický znak nespokojnosti vo vzťahu sa uvádza tendencia interpretovať partnerovo správanie a jeho povahu negatívnym spôsobom. Ide o časté obviňovanie partnera a prenášanie problému na celý vzťah. Jedinci, ktorí sú nespokojní vo vzťahu vnímajú problém, ktorý sa vyskytol, ako prejav nestability vzťahu.
