Rekordy našej zemegule s obľubou čítajú aj nie práve nadšenci zemepisu. Preto vám prinášame ďalšie – zamerané na tzv. najnedostupnejšie miesta na našej planéte.
Rozloha celého sveta dosahuje niečo vyše 510 miliónov km2. Z toho pevnina tvorí ani nie 30%, dokopy cca 149,5 mil. km2. Voči takýmto číslam sa zdá byť aj najrozľahlejšia krajina na svete akási menšia (Rusko, cca 17 mil. km2). A čo potom naše malé európske štátiky, ktorých rozloha sa počíta na desaťtisíce? Napriek vysokému osídleniu modrej planéty evidujeme na svete body, na ktorých keby sa nachádzate, široko ďaleko by nik iný nebol. Alebo vôbec nič iné, iba nekonečná vodná hladina.
Najodľahlejšie miesto obývané človekom
Ostrov Tristan Da Cunha, na ktorom sa nachádza približne 250 obyvateľov, je od druhého osídleného miesta (Svätej Heleny) vzdialený zhruba 2 tisíc km. Nenachádza sa však na ňom letisko, a preto jediný možný transport na tento odľahlý sopečný ostrovček je s loďou. Jedna sem aj premáva, a to z Juhoafrickej republiky. Premáva je však silné slovo, pretože sem meria cestu len 8/9-krát do roka. Mimochodom, dĺžka trasy spomínanej lode je dlhá cca 2400 km. A najbližšie letecké spojenie k Tristan Da Cunha? Ostrov Ascension, na ktorý by ste sa odtiaľ plahočili loďou celý týždeň. Prístup sem navyše podlieha povoleniu vedenia ostrova. Ak by sa vám to však podarilo, nenájdete tu ani kriminalitu ani nezamestnanosť.
Tristan Da Cunha.
Osídlenie na ostrove.
Najväčší úplne opustený ostrov
Tento titul si privlastnil kanadský ostrov Devon. Je to 27. najväčší ostrov sveta a je o niečo väčší ako Slovensko. V prvej polovici 20. storočia tu fungovala základňa, ale momentálne tu okrem zariadenia NASA na testovanie robotov pre budúcu kolonizáciu Marsu nenájdete nič. Ešte aj Antarktída má vďaka vedeckým základniam väčšiu hustotu osídlenia.
Ostrov Devon - jeho pustý povrch vyslovene vyzýva NASA, aby svoje testy pre Mars vykonávali tu.
Najopustenejší kúsok zeme (najvzdialenejší od ďalšej pevniny)
Opustený Bouvetov ostrov, ktorý sa nachádza na južnej pologuli a je takmer sústavne pokrytý ľadom, patrí prekvapivo Nórsku. Najbližším pevninským susedom je antarktická pevnina vzdialená asi 1600 km. Avšak pokiaľ by ste tu boli a bažili by ste po ľudskom kontakte, museli by ste sa vydať na 2250 km dlhú plavbu k ostrovu Tristan Da Cunha. Áno, o ňom už bola reč. Čiže najbližšie osídlené miesto od opusteného Bouvetovho ostrova je spomínané najodľahlejšie miesto obývané človekom.
Bouvetov ostrov.
Najvzdialenejšie miesto od hladiny mora
Pokiaľ by sme brali do úvahy celý povrch zeme, teda súš aj morské dno, tak najvzdialenejšie miesto od hladiny oceánov by bola samozrejme Mariánska priekopa. Takmer 11 km hĺbky predstavuje väčšiu vzdialenosť, akou je nadmorská výška Mt. Everestu. Na ten však už vyliezlo mnoho ľudí. Koľkí sa ale dostali na dno tejto priekopy? Iba traja, čo v konečnom dôsledku znamená, že aj na Mesiaci bol 4-násobne väčší počet ľudí.
Prvý dopravný prostriedok, ktorý dosiahol dno Mariánskej priekopy (1960).
Najvzdialenejší bod od pevniny
Oceánsky pól nedostupnosti, najvzdialenejší od akejkoľvek pevniny, sa nazýva bod Nemo a nájsť ho môžeme v Pacifiku (48° 52′ 36″ JŠ 123° 23′ 36″ ZD). Ani trasy lodí nezvyknú viesť obďaleč. Najrýchlejšie sa z pevniny podarilo k tomuto bodu dostať loďou za vyše 15 dní. Je vzdialené 2688 km od najbližšej pevniny – ostrovy Ducia (súostrovie Pitcairnove ostrovy), Motu Nui (blízko Veľkonočného ostrova) a Maher (blízko Antarktídy). Toto miesto v Tichom oceáne je známe aj ako tzv. pohrebisko družíc. Skončila tu napr. aj vesmírna stanica MIR, ktorá zanechala 1500 km dlhú a 100 km širokú stopu trosiek.
Pre vesmírne agentúry je najvhodnejšie družicu, ktorá celá nezhorí v atmosfére, nasmerovať smerom k bodu, ktorý je čo najvzdialenejší od civilizácie. A keď sme už pri tých družiciach, toto miesto je od civilizácie tak vzdialené, že pokiaľ ponad neho práve prelieta vesmírna družica s kozmonautmi, členovia tejto posádky sú de facto najbližšou civilizáciou k tomuto bodu (cca 415 km).
Umiestnenie bodu Nemo.
Prekrásny ostrov Ducie.
Ostrov Motu Nui.
Najvzdialenejší bod od oceánu
Rekordný kontinentálny pól nedostupnosti sa nachádza v Ázii. Je síce predmetom polemiky a výpočty ho lokalizujú na viacerých miestach, všetky z nich sú však niekde na severozápade Číny blízko k hraniciam s Kazachstanom. Kedysi uvádzaných 2645 km od najbližšieho mora/oceánu (bod: 46° 17′ 0″ SŠ , 86° 40′ 0″ VD) dnes vystriedal údaj 2510 km (bod: 44° 17′ 24″ SŠ, 82° 11′ 24″ VD). Spôsobilo to ústie rieky Ob, pri ktorom bolo zložité určiť, kde končí rieka a začína oceán.
Pre úplnosť, africký pól nedostupnosti (Stredoafrická republika) je od mora vzdialený 1815 km, severoamerický (USA) 1650 km, juhoamerický (Brazília) 1550 km a austrálsky (Austrália) 920 km.
Umiestnenie kontinentálneho pólu nedostupnosti.
