NASA už teraz objavuje pomocou sondy Mars a iné planéty či mesiace slnečnej sústavy. Avšak na našom najbližšom prirodzenom satelite Mesiaci sme neboli už 45 rokov. Dôvody na to sú prekvapujúco banálne.
Posledná misia Apollo 17 pristála na povrchu Mesiaca 17. decembra 1972. Odvtedy uplynulo už takmer 46 rokov a hoci sa vtedy zdalo, že s objavovaním Mesiaca budeme pokračovať ďalej, misie naň sa zastavili.
Po prvých fotografiách, videách a pokusoch na našom najväčšom prirodzenom satelite by bolo logické v jeho skúmaní pokračovať. Ba čo viac, čakali by sme postupný rozvoj vesmírneho turizmu v podobe prvých komerčných letov, expedícií či ubytovacích základní.
"Stála základňa na Mesiaci by bola ďalším logickým krokom. Je vzdialený iba 3 dni od Zeme. Môžeme si dovoliť urobiť chybu a nikoho pritom nezabiť," tvrdí bývalý astronaut Chris Hadfield. "Máme tiež veľa vecí, ktoré musíme vynájsť a potom vyskúšať na to, aby sme mohli cestovať hlbšie do vesmíru."
K ničomu takému však nedošlo a občas to vyzerá tak, že astronómovia na Mesiac celkom zabudli. Dôvody, prečo ho neskúmame, sú však úplne iné.
NASA nemá dostatok financií
S rozpočtom NASA to na prvý pohľad nevyzerá úplne najhoršie. Americký prezident Donald Trump schválil v marci 2017 rozpočet na 19,5 miliárd dolárov a do roku 2019 by mal vzrásť na 19,9 miliárd.
Aj keď sa ti môže zdať, že ide o pomerne veľké sumy, faktom je, že sa musia rozdeliť medzi nespočetné množstvo ambicióznych a náročných projektov ako napríklad James Webb vesmírny teleskop, raketový projekt Space Launch System či misie na Slnko, Mars, Jupiter aj Saturn.
Iba pre porovnanie, Američania investujú ročne 600 miliárd dolárov do armády a americký jadrový arzenál stál za posledných 30 rokov približne 1,7 bilióna dolárov.
Okrem toho, rozpočet NASA je v porovnaní s minulosťou oveľa menší. V roku 1965 tvoril 4 % celkového vládneho rozpočtu, no posledných 40 rokov je to už menej ako 1 %. Najkritickejší je stav posledných 15 rokov, pretože pomer klesol na 0,4 %.
Podľa výpočtov NASA by návrat na mesiac dnes stál 133 miliárd dolárov, program Apollo v 70. rokoch vyšiel na 120 miliárd.
"Výskum s ľudskou posádkou je ten najdrahší vôbec a taktiež sa preňho najťažšie získava politická podpora," vyjadril sa astronaut Walter Cunningham pre Scientific American. "Pokiaľ sa krajina a jej kongres nerozhodnú pre väčšie financovanie, zostaneme iba pri rečiach."
Problémy s prezidentom
Trump našiel skvelú cestičku, ako si získať voličov nadšených pre astronómiu na ďalšie volebné obdobie. Sľubuje totiž, že misiu na Mesiac uskutoční v roku 2023, čo znamená, že by musel byť zvolený znova.
Pre Trumpa je tento ťah určite výhodný, no pre NASA veľmi nie. Astronómovia totiž odmietajú uveriť, že ide o viac ako o plané reči a politickú agendu. Ostatne, jednanie Trumpa doposiaľ nenaznačilo opak.
NASA potrebuje dlhodobý program umožňujúci stály rozvoj technológií, ktorý by trval dlhšie než len dve volebné obdobia.
"Chcel by som, aby ďalší prezident podporil rozpočet dovoľujúci uskutočniť akýkoľvek program, čo od nás vyžaduje," povedal astronaut Scott Kelly.
Ako sa mení vláda, menia sa však aj programy a požiadavky. Prezident Bush chcel v roku 2004 zahájiť projekt, ktorý mal nahradiť vesmírnu kyvadlovú dopravu na základne na orbite kvôli zastaralému modelu. Modernizácia by podľa neho mala umožniť aj návrat na Mesiac.
NASA minula 9 miliárd dolárov vývinom nového systému a technológií. Keď však do oválnej pracovne vstúpil miesto Busha Barrack Obama, celý program zmietol zo stola a miesto toho nariadil vznik raketového projektu Space Launch.
Takéto časté zmeny NASA stoja aj 20 miliárd dolárov spolu s rokmi zbytočnej práce a premárneného času.
Problémom nie sú iba prezident či vláda. Koniec koncov, volia si ich občania. Až 53 % Američanov sa po prvom úspešnom pristátí na Mesiaci zhodlo na tom, že za tie peniaze to nestálo.
V súčasnosti podporuje návrat na Mesiac iba 55 % Američanov, avšak až 63 % by chcelo, aby sa uskutočnila misia na Mars.
Mesačný prach a statická elektrina
Povrch Mesiaca nie je žiadnou prechádzkou ružovou záhradou. Nachádza sa na ňom veľké množstvo kráterov ohrozujúcich bezpečné pristátie.
Pred prvou misiu NASA investovala miliardy dolárov do preskúmania povrchu Mesiaca. Rovnako by sa museli zachovať aj teraz, čím by sa rozpočet ešte znásobil.
Avšak krátery a nerovný povrch nie sú jedinými problémami spájajúcimi sa s naším satelitom. Hrubá vrstva mesačného prachu tvoreného dopadom meteorov a iných vesmírnych objektov na jeho povrchu znemožňuje bezpečné pristátie.
Na niektorých miestach je jeho vrstva hrubá aj niekoľko centimetrov a navyše prach je plný statickej elektriny. Tá sa tvorí vďaka solárnym vetrom a skafander či vesmírnu výbavu astronautov dokáže pokryť veľmi rýchlo.
Bývala astronautka misie Apollo priznala, že s mesačným prachom mali veľké problémy. "Pokiaľ chceme na Mesiaci vybudovať stálu základňu, musíme vyriešiť problém s prachom."
Na Mesiac sa možno dostane skupina miliardárov
Dnes už skutočne existuje skupina bohatých ľudí, ktorí sa o vesmír zaujímajú. Na rozdiel od vlády sú ochotní do projektov investovať veľké sumy peňazí, aby sa tak sami mohli prejsť po povrchu Mesiaca.
Vesmírny turizmus už dnes vôbec nie je takým sci-fi ako pred pár desiatkami rokov. Preto je celkom možné, že najbližší návštevníci Mesiaca nebudú astronauti NASA, ale miliardári, ktorí si za vesmírny výlet skrátka zaplatia.
