Aj vy si žijete až takto zle počas toho, ako čítate?
Chudoba je stále jedným z veľmi veľkých problémov súčasného sveta. Státisíce ľudí prespávajú na uliciach, ďalšie kvantá nemajú poriadne čo vložiť do úst, poprípade čistú pitnú vodu nevideli celé týždne. To sú podoby najextrémnejšej chudoby, z ktorej častokrát hrozia katastrofálne následky aj v podobe smrti. Niekto môže za chudobu však považovať aj fakt, že si zo svojej pláce nedokáže kúpiť vysnívané technologické zariadenie či ísť na poriadne luxusnú dovolenku.
Chudoba nám nie je cudzia ani Slovensku. Áno, bezdomovci sa nájdu v takmer každom meste, no jej typickým obrazom sú práve zaostalé osady. Desiatky tisíc jedincov u nás žijú v amatérsky postavených chatrčiach bez elektriny, vody či plynu, sú bičovaní chorobami z dôvodu zlej hygieny a nepriaznivého prostredia a podobne. No ich teraz riešiť nebudeme, pozrieme sa skôr do slumov.
Nejde o osady kdesi medzi poliami ako u nás, avšak väčšinou sa jedná o rozsiahle štvrte, ktoré sú súčasťou veľkomiest. Sú veľké a veľmi znečistené. Typický kolorit dopĺňajú tony odpadkov, špinavé potôčiky či úzke uličky plné ľudí. Slumy si spájame predovšetkým s africkými a ázijskými krajinami. V Južnej Amerike hovoríme skôr o favelách, hoci ide o rovnaké typy obývaných miest.
Absolútne minimum Slovákov má príležitosť do aspoň jedného z nich zablúdiť a poobzerať sa, ako v nich ľudia dokážu prežívať. A preto sme zalovili na populárnom YouTube, aby sme vám aspoň virtuálne predstavili niekoľko z nich. Našimi sprievodcami sú teda majitelia jednotlivých YouTube kanálov.
Slumy v Indii
Dharávi, Bombaj - Začneme v krajine, pre ktoré sú slumy ikonické. India je po Číne druhou najľudnatejšou krajinou na zemeguli a je logické, že nedokáže zabezpečiť dôstojný život všetkým svojim obyvateľom. Disponuje nimi aj 13-miliónové mesto Bombaj, najväčšia konurbácia na svete. Z hľadiska chudoby je známa miestna časť Dharávi. Vznikla na konci 19. storočia v bažinatom teréne a v súčasnosti sa rozprestiera na ploche vyše 2 100 kilometrov štvorcových.
Zistiť presný počet miestnych obyvateľov je priam nemožné, a preto sú k dispozícii len odhady. Ten z roku 2016 hovorí o 300 000 až 1 000 000 ľuďoch. Žije tu tak takmer hlava na hlave. 33 % obyvateľov tvoria moslimovia, zvyšok sú prevažne hinduisti. Nečakaným je možno fakt, že gramotnosť sa pohybuje okolo 60 % (pre porovnanie, v Maroku je gramotnosť na úrovni 68 %).
Dillí - Presuňme sa však do hustejšie obývaných regiónov krajiny, a to na sever. Koncentrácia 11 000 000 ľudí s hustotou zaľudnenia 7 400 osôb na kilometer štvorcový opäť vytvára podmienky vhodné na vznik chudobnej štvrte. Ako vyzerajú jeho uličky? Pozrite si video nižšie
Slumy v Afrike
Addis Abbeba - Ak ste na YouTube zbehlí, najzaujímavejší pohľad na africký život nám doposiaľ poskytol Peter Popluhár. Afrika a chudoba sú si blízke pojmy, a preto aj na čiernom kontinente možno nájsť obrovské slumy podobne ako v Indii. Jeden z nich sa rozprestiera v hlavnom meste Etiópie, v Addis Abeba. Žije v ňom 3 300 000 obyvateľov a mesto je už takmer preplnené.
Kibera, Nairobi - 6 kilometrov od centra Nairobi, hlavného mesta Kene, možno nájsť Kiberu. Nie je jediným slumom, v meste ich je vyše 7. Opätovne, presný počet ľudí žijúcich v tamojších chatrčiach sa nedá zistiť, a preto sa podobné sčítania robia odhadovo. Či už na základe leteckých snímkov a podobne. V Kibere by malo žiť od 350 000 do 1 000 000 ľudí. Miestni, ak sa dá, sa snažia získavať ako-také vzdelanie, vláda určité časti búra a stavia byty. Denný príjem na hlavu tu je málokedy väčší ako 1 € na deň. AIDS nie je ničím výnimočným.
Favely v Južnej Amerike
Rocinha, Rio de Janeiro - A do tretice sa presuňme na posledný kontinent, a to do Južnej Ameriky, konkrétne do Brazílie. Celosvetovo najznámejšie brazílske mesto aj so svojím okolím zahŕňa 11 000 000 osôb. Ak sa však prejdete od turistických zastávok, centier a pláží trocha hlbšie do vnútrozemia, poskytne sa vám pohľad na favely (juhoamerické slumy). Rocinha je jedna z nich a zároveň najväčšia. Rozprestiera sa na veľkom kopci a domov tu má okolo 70 000 jedincov.
Domčeky sú zväčša z tehál a betónu (nie dreva a hocijakého materiálu), domácnosti majú prístup k vode i elektrine. Trendom je stavanie izieb ponad seba, čím vznikajú akési miniatúrne vežiaky. Narozdiel od chudobných štvrtí iných kontinentov tu sú banky, medicínske centrá, miesta na jedenie a podobné vymoženosti. Hoci nebezpečie čaká za každým rohom, denne sem prichádzajú stovky turistov. Veď pozrite sa.
Ešte predtým, ako by si chcel začať vypisovať, že či nie sú drzí, aby s drahými kamerami vošli do útrob slumov a natáčali si miestnych, tak si to rozmysli. Neurobili nič zlé a za extrémnu chudobu uvedení youtuberi naozaj nemôžu. Aspoň ukazujú svetu realitu a môžu pred ich "zážitkami" vystríhať ďalších. Paradoxne, turizmus v chudobných štvrtiach je čoraz populárnejší (angl. tzv. slumming). Nakoľko pre obyvateľov chatŕč môže ísť o zaujímavý finančný zdroj, snažia sa niektorí z nich ponúkať čisté a bezpečné izby na prespanie. Pre ľudí z vyspelejších krajín ide o jedinečný zážitok na celý život.
