Egypt je pre zamestnancov iný ako Európa. Neverila som tomu a neskôr som všetko oľutovala.
Leto je pre mnohých študentov dlhoočakávaným ročným obdobím, keď si môžu konečne užiť voľno a robiť aktivity, na ktoré počas školského roka nemali čas. Je to však aj príležitosť privyrobiť si na študentských brigádach. Môžeš pracovať ako zmrzlinár, plavčík, čašník či bufetár na kúpalisku.
Chlapci si môžu zasa privyrobiť napríklad na stavbách. Existuje však brigáda, počas ktorej sa cítiš ako na dovolenke, no pracuješ. Tou brigádou je animátorstvo. Zábava, hudba, športové aktivity a more. Toto všetko vyznie krásne a mnoho študentov túži po tom, aby si aspoň na jedno leto vyskúšali takúto prácu. Veď čo je lepšie ako byť celé leto na slnku, pri mori a užívať si zábavu, za ktorú si platený.
Myslela som si to tiež. Vtedy som však nevedela, že prídem do pekla, kde mladých ľudí zamestnanci využívajú a za almužnu musia pracovať 20 hodín denne v extrémnych horúčavách a najmä v absolútne nehumánnych podmienkach. Reč je o jednom rezorte v Egypte, kde som v roku 2019 brigádovala. Poviem ti príbeh o tom, ako som sa tam dostala, čo všetko som zažila, akým peklom som prešla, a na záver ti prezradím niekoľko rád, ako sa podobnej chyby vyvarovať.
Pekná dovolenka s rodičmi
Tak ako každý rok, aj v roku 2019 sme si s rodičmi zabookovali rodinnú dovolenku v krásnom 5-hviezdičkovom rezorte v Egypte. Boli sme tam veľmi spokojní. Hotel bol veľmi príjemný a hoteloví zamestnanci tiež. Čo nám však udrelo do očí hneď v prvý deň, boli nadpriemerne aktívni, zábavní a milí animátori, ktorí nás sprevádzali celú dovolenku.
Hneď ráno nás zobudili milým tancom, po ňom sa prešli po celom rezorte a s každým hotelovým klientom prehodili pár viet. S niekoľkými rodinami mali taký kamarátsky vzťah, že s nimi trávili naozaj veľa času aj po pracovnej dobe. Vždy bolo veľmi príjemné stretnúť ich, pretože vám zakaždým vyčarili úsmev na tvári. Počas dňa sme s nimi robili rôzne voľnočasové a športové aktivity ako volejbal, jogu či vodné pólo. Animátorky sa venovali deťom v detskom kútiku. Večer si pre nás vždy pripravili skvelý program, po ktorom s nami do noci tancovali.
Ja ako mladé dievča som bola unesená z celej ich práce. Obdivovala som ich, no zároveň som im aj trošku závidela, lebo to vyzeralo, že sa tam majú skutočne dobre. To som však ešte nepoznala odvrátenú stranu tejto práce. S viacerými animátormi som mala kamarátsky vzťah a často sme sa rozprávali o ich práci a o živote. Najviac som sa zblížila s jedným animátorom, ktorý bol Egypťan. Veľa som sa od neho dozvedela a v jeden večer prišiel za mnou s ponukou, či tam nechcem zostať pracovať ako animátorka.
Bola som nadšená. Veľmi som to chcela skúsiť a nevidela som jediný dôvod, prečo by to pre mňa malo byť zlé. Dovolenka s rodičmi sa nám však pomaly chýlila ku koncu a nastal čas odchodu. Vedela som, že tam nemôžem zostať, no taktiež som vedela, že toto miesto ešte niekedy navštívim, no už nie ako hosť hotela.
Jednosmerná letenka
S egyptským kamarátom som bola v kontakte aj po príchode domov. Mala som ešte jednu kamarátku, českú animátorku, ktorá tam pracovala ako jediná Európanka. Kládla som jej množstvo otázok a nedostala som žiadnu negatívnu odpoveď. Rodičom som sa preto rozhodla oznámiť, že si kupujem letenku a odchádzam naspäť do Egypta.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako rodičia reagovali na môj návrat do Egypta.
- Ako vyzeralo moje ubytovanie a prečo som musela byť manželkou svojho kolegu.
- Prečo som po príchode mala chuť plakať.
- Ako mi vedenie hotela klamalo o pracovnom čase a prečo som musela pracovať 20 hodín denne.
- Koľko som zarábala a prečo som nemala nárok na deň voľna.
- Ako som sa bez peňazí vrátila domov a kto ma zachránil.
