Psychiatrička a sexuologička Danica Caisová prezradila, aké problémy riešia v milostnom živote mladí ľudia.
Aj napriek tomu, že doba pokročila, ľudia riešia v intímnej oblasti stále tie isté obavy. Podľa sexulogičky Danice Caisovej, ktorá má ambulanciu v Košiciach, bývajú návody v časopisoch často neužitočné. No pri problémoch sa k odborníkovi ísť boja. O tom, prečo to tak je a ako možno strach prekonať, ale i o tom, čo trápi mladých ľudí v otázkach sexu najviac, či časté sledovanie porna škodí a aké výhody môže mať používanie sexuálnych robotov, nám prezradila viac v rozhovore.
V dnešnej dobe sa o sexe hovorí oveľa otvorenejšie, a to aj medzi mladými ľuďmi. Kedy je podľa vás tento správny čas začať vnímať sexualitu ako bežnú súčasť života? V čom Slovensko v tomto smere najviac zaostáva?
Paradoxom dnešnej doby je to, že hoci sa o sexualite hovorí otvorenejšie ako v minulosti a informovanosť je podstatne lepšia ako pri prechádzajúcich generáciách, sú v mladých ľuďoch rovnako ako v mladých prechádzajúcich generáciách pochybnosti o vlastnej atraktivite, obavy z toho, či ich niekto bude úprimne a „navždy“ milovať. Či obstoja v konkurencii, či budú dostatočne presvedčiví a dobrí milenci alebo milenky.
Sexualita je bežnou a trvalou súčasťou nášho života, rodíme sa ako sexuálne bytosti a ako sexuálne bytosti aj celý život žijeme. Zaostávame v prirodzenosti, kým v minulosti bolo mnoho tabu, dnes je všetko otvorené. A ako povedal kedysi Napoleon - nuda sa začína tam, kde sa povedalo všetko. Bude šťastím pre ďalšie generácie, ak si istú tajomnosť ľudskej sexuality zachovajú.
Slovensko je do istej miery pokrytecké, na jednej strane je ďaleko tolerantnejšie k inakosti, k spolužitiu bez manželstva, k deťom narodeným mimo manželstva, no na strane druhej núti ľudí žiť v prísnej askéze pred manželstvom a v manželstve odmietajúc všetky moderné výdobytky medicíny.
Ako vnímate mladú generáciu? Je podľa vás prelietavejšia alebo, naopak, vernejšia ako napríklad jej starí rodičia?
Ľudia sú si verní aj neverní od praveku, to sa veľmi nemení. Mení sa iba postoj spoločnosti k nevere a jej dôsledkom. Sexuálni predátori boli aj v minulosti a sú aj teraz. Nemyslím, že dnes je nevera častejšia, ako bola v minulosti.
Máte poznatky o zaujímavých rozdieloch a kontrastoch v správaní sa slovenskej mládeže oproti mladým z iných krajín?
Kultúrnou univerzáliou je zaľúbenosť. Tá je všeľudská a možno aj všeprírodná. Je to cit, resp. pocit, ktorý pozná väčšina z nás. Dalo by sa povedať, že od útleho detstva. Dvorenie však môže byť ovplyvnené kultúrou, náboženstvom, obliekaním a tým, čo sa v ktorej krajine považuje za atraktívne. Mladí ľudia veľa cestujú, poznávajú, zoznamujú sa a zamilúvajú.
Veľa mladých ľudí berie sex ako zábavku či vystatovanie sa medzi kamarátmi. Kedy je podľa vás ten správny čas začať sexuálne žiť? O koľko sa v porovnaní s minulým obdobím posunula hranica? A čo by malo byť pre mladých v tomto smere najdôležitejšie?
To, čo uľahčuje párovanie, je príslušnosť k sexuálnej väčšine. Sexualita je komunikačný proces, ktorý je u príslušníkov sexuálnej väčšiny vo veľkej miere inštinktívnej povahy a riadi sa sám. Sexuálne zbližovanie, ktoré vrcholí pohlavným stykom, žiada zrelosť sexuálneho systému, a to nastáva približne medzi 16 až 19 rokom. A skutočne, väčšina mladých ľudí má prvý pohlavný styk vo veku okolo 17 rokov. Rozdiel oproti generácii ich rodičov, respektíve starých rodičov je niekoľko mesiacov. Ideálne by bolo, ak by bol prvý pohlavný styk z lásky, aby sa mladí ľudia chránili pred tehotenstvom, a mali z neho radosť.
Čo trápi mladých ľudí v intímnej oblasti najviac? A komu by sa vlastne mali zveriť so svojimi otázkami či starosťami?
Mladých ľudí trápi najmä obava z toho, či sú dosť príťažliví, či sa páčia alebo budú páčiť. Potom ich trápi aj to, či si nájdu svojho vysnívaného alebo vysnívanú. A či im ho/ju niekto neodvábi. Boja sa, či nebudú pri milovaní obratní a či ich neskúsenosť bude zahanbujúca. A, samozrejme, chlapci sa boja zlyhania. Návody v časopisoch sú užitočné, ale zovšeobecňujúce. A k odborníkovi sa hanbia ísť.
Ako by mali ľudia riešiť problémy nielen v rámci vzťahu ako takého, ale aj v sexuálnej oblasti? A ako vlastne donútiť priateľa či priateľku, aby problém riešil odborník?
O tom, ako motivovať partnera, aby riešil svoj intímny problém s odborníkom, sa popísalo veľa článkov. Pravdou je, že čím je človek mladší a menej sexuálne skúsený, o to má väčšie zábrany zveriť sa lekárovi. Obáva sa, že ho nepochopia správne, že sa nebude vedieť správne vyjadriť, ale aj toho, že sa jeho problému nedostane dostatočnej pozornosti zo strany odborníka. Univerzálna rada, samozrejme, neexistuje, veľmi však pomôže dôvera vo dvojici aj podpora partnera pri návšteve lekára či ambulancie.
Mnohí hľadajú únik, zábavu či inšpiráciu v porne, dokonca hovoria, že sú závislí. Je podľa vás správne, že dnes sa o pornopriemysle hovorí bez ostychu, mladí dobre poznajú mená pornoherečiek, PorhHub a podobne?
To je veľká téma, ostatné roky sa vplyv pornografie na sexualitu vážne diskutuje na odborných fórach. Nedá sa vylúčiť, že ak sú muži mimoriadne intenzívnymi konzumentmi pornografie, zhoršuje to kvalitu ich reálneho sexuálneho života a vzťahu.
Veľa ľudí žiarli na svojich partnerov, keď pozerajú porno. Je to opodstatnené? Ako môže pornografia reálne ovplyvniť vzťahy?
Isteže môže. Pozitívne aj negatívne. Občasné sledovanie pornografie môže byť osviežujúce a inšpirujúce, ak však muž venuje sledovaniu pornografie niekoľko hodín denne, je to na zamyslenie. Prirodzene, že partner žiarli, lebo čas, ktorý má patriť intimite vo dvojici, prežíva s niekym iným a inak.
Mnoho vzťahov vydrží len krátko, nikam sa neposúvajú a páry sa často rozídu pre maličkosti. Čo si o tom myslíte a kam bude tento trend podľa vás pokračovať?
Nechcem situáciu zjednodušovať ani vulgarizovať, ale je to podobné, ako keď máte obmedzený výber jedál a ste hladní. Vtedy veľmi nevyberáte. Dnes sú mladí ľudia tlačení do výkonu a výsledkov, aj vo dvojici majú veľké nároky na partnera, vzťah. A potom sú sklamaní, že ten druhý je „taký obyčajný“. A možno ani zaľúbenosť nie je taká intenzívna, ako sa o nej píše v knihách. Veľkú úlohu určite zohrala aj emancipácia žien, ich ekonomická samostatnosť, možnosť plánovať tehotnosť a veľkorysosť spoločnosti k nevydatým matkám. Je však pravdou, že nájsť veľkú lásku a prežiť s ňou naplnený celý život, sa podarí iba niektorým z nás. Ale tak to bolo v minulosti a je to tak aj teraz.
Chodia za vami ľudia s tým, že nedokážu byť verní? Mávajú takéto problémy aj ženy? A vlastne – je pre nás vôbec prirodzené byť vernými?
Otázky vernosti či nevery lekár nerieši, sú to otázky etické a morálne. To, čo riešime, sú následky nevery, od krízy v partnerstve, po prezradenú neveru, cez pohlavné choroby až po vraždy zo žiarlivosti. Pre človeka je prirodzené, že bude verný, ale i to, že môže byť neverný. A to napriek všetkým rizikám, ktoré sú s týmto konaním spojené. Láska, predovšetkým láska, chráni človeka pred rizikom nevery. Vernosť zabezpečujú aj „nesexuálne“ dôvody - istá pohodlnosť, obavy z prezradenia, obava pred násilím po prezradení, obavy z chudoby, vylúčenie z komunity.
Máte pocit, že sa v poslednom období šíria nemonogamné vzťahy alebo môžu byť vhodnou voľbou pre mladých a predchádzať problémom spojenými so sexom, frustráciou?
Väčšina ľudí má v priebehu života vzťahy rôznej intenzity a trvania. Priateľské, milenecké, obchodné, kolegiálne, susedské, rodinné. Aj paralelné. Hoci aj v dnešných časoch je nevera pomerne riziková aktivita, nedostáva sa jej takého spoločenského odsúdenia ako v minulosti. A verte, že aj v minulosti mali ľudia viacvrstvové intímne vzťahy. Dávali však väčší pozor, aby ostali utajené... a boli nevestince. Tie boli súčasťou spoločnosti a ich návšteva sa nepovažovala za morálny poklesok. Paralelné vzťahy môžu byť obdobím vyčkávania „na toho pravého či pravú“, ale musíme pripustiť, že existuje určitá skupina mužov a žien, ktorí celý svoj život žijú v paralelných vzťahoch. Dalo by špekulovať, prečo sa tento sexuálny scenár dedí od praveku. Pravdepodobne bol dôležitý pre zachovanie rodu.
Čo ak partner či partnerka odmieta sex, čím to podľa vás je? Môže za to napríklad aj stres? A čo v takom prípade robiť? Niektorí to riešia rozchodom, prípadne neverou...
Partnerský sexuálny nesúlad býva najčastejšou príčinou partnerských kríz. Príčiny nechuti na sex sú mnohoraké. Jednou z nich býva i biologický nesúlad, akási strata „chémie“ medzi partnermi. Riešenie nie je jednoduché a napriek snahe odborníka i partnerov treba priznať, že sa to mnoho razy ani nepodarí. Sú dvojice, ktoré napriek tomu spolu ostávajú, tvrdiac, že vzťah napriek absencii pohlavného styku funguje. Väčšina vzťahov však takúto záťaž nezvládne a rozpadnú sa.
Stretávate sa s tým, že ľudia, ktorí počkali na toho pravého alebo pravú, čo sa týka sexu, rozmýšľajú nad tým, „aké by to mohlo byť s iným“ v posteli a zvedavosť má vplyv na ich vzťah alebo dokonca psychický stav?
Napriek tomu, že sa pri vyšetrení snažíme o intímne, veľmi diskrétne prostredie a atmosféru, ľudia sa so svojimi najtajnejšími myšlienkami a túžbami zdôverujú iba ťažko. Moja skúsenosť je skôr prekvapujúca. Čím menej sexuálnych partnerov, tým väčšia spokojnosť s konkrétnym partnerom. Existuje však celý repertoár flirtovania, ktorý, samozrejme, môže a má rozvíjať erotickú fantáziu. Avšak od fantázií ku konkrétnymi túžbam, ale najmä ich realizácii je pomerne ďaleko.
A čo v prípade, že to manželom v sexuálnej oblasti „neklape“, pretože nemali predtým žiadne skúsenosti?
Nedostatok sexuálnych skúseností ako príčina nespokojnosti s aktuálnym partnerom je dlhodobo pretrvávajúci mýtus. Počtom sexuálnych partnerov si sexuálne zručnosti spravidla neprehĺbime. To, čo tým získame, je zistenie, že ľudia sú rôzni, oblečení aj zoblečení. Ak sú obaja partneri neskúsení môže to byť výhoda, môžu sa spolu učiť, „ako na to“. Pomocou dostupnej literatúry sa môžu vzdelať a súčasťou predohry môže byť predčítavanie jednotlivých kapitol.
Akú dôležitosť zohrávajú v sexuálnom živote rôzne pomôcky? A čo v prípade, ak je to jednému z partnerov trápne? Myslíte si, že možnosť nakupovať pomôcky cez internet dodala aj Slovákom viac odvahy používať ich?
Moderná sexuológia vyznáva jedno zásadné pravidlo - v intimite je dovolené všetko za predpokladu, že to vyhovuje obom partnerom. Ak je jednému z dvojice nepríjemné či trápne užívať erotické pomôcky tak ich užívať nemá. Anonymné nakupovanie pomôcok iste uľahčí rozhodnutie či kúpiť, či nie, na druhej strane, predavač v erotickom obchode môže nerozhodným či neskúseným pomôcť s výberom konkrétnej pomôcky.
Doba pokročila, a namiesto klasickej „Anče“ vznikajú veľmi realistické sexuálne roboty. Naozaj môžu osamelému človeku nahradiť skutočný sexuálny zážitok s reálnym človekom? V čom vidíte pri takýchto robotoch najväčšie nebezpečenstvo alebo, naopak, výhodu?
Sexuálne „roboty“ pomôžu predovšetkým ľuďom s veľmi špecifickými sexuálnymi potrebami. Príslušníci väčšinovej sexuality túžia po komplexnom milostnom zážitku, naplnenom aj emóciami, blízkosťou, porozumením. Väčšine ľudí záleží a túžia po súzvuku - fyzickom, mentálnom aj emocionálnom. A to, myslím, v ľudskom rode ešte veľmi dlho ostane tak, ako to je od praveku. Najmä v dlhodobom partnerstve.
Ak už niekto takéhoto robota má alebo po ňom túži, čo by ste mu odporučili, aby sa až príliš neodklonil od reality?
Takýto človek už od reality odklonený je. Existujú ľudia čudáckych pováh, extrémni samotári, neschopní mať v reálnom svete hodnotný vzťah. Možno po takom ani netúžia. Možno sa v ľuďoch sklamali, možno sa sklamali v láske, vernosti, oddanosti, možno sa sklamali vo svojich nereálnych očakávaniach od vzťahu. Veria, že pri robotovi sa všetkým peripetiám lásky a s láskou vyhnú. Ak tomu veria a uveria, prečo nie? Pre väčšinu ľudí to bude na úrovni experimentu.
Ako vnímate sexuálne fantázie a úchylky? Dilemou je čo najskôr hovoriť s partnerom a vyhnúť sa problémom v budúcnosti a nekompatibilite v tejto oblasti, a vybudovanie dôvery do momentu, keď sa cítime komfortne so zdieľaním našich fantázií a želaní v tejto oblasti. Aké by boli vaše odporúčania?
Naše erotické fantázie sú iba naše. Väčšina ľudí svoje erotické fantázie nikdy neuvedie do reality. Hovoriť o svojich fantáziách s partnerom treba hlavne opatrne. Nikdy totiž nevieme, ako zareaguje, čo z našich fantázií bude považovať za významné a čo nie. Nebudeme predsa partnerovi či partnerke hovoriť o tom, že si predstavujeme, ako sa milujeme so susedom, švagrom, či atraktívnou poštárkou. Naopak, sadomasochistické erotické túžby môžu nájsť uplatnenie v rituáloch a sadomasochistických hrách.
