Frajer Natálie chcel, aby sa k nemu nasťahovala hneď, no nakoniec ju ghostol. Tamara a Paulína si so spoločným bývaním dali načas a počkali pár rokov.
Prvé spoločné bývanie s partnerom je veľký krok, ktorý môže byť vzrušujúci aj desivý. Pre niekoho je to prirodzené pokračovanie vzťahu, pre iného odvážny skok do neznáma. Niektoré páry sa rozhodnú začať bývať spolu hneď, iní čakajú rok, tri alebo ešte dlhšie. Niekto sa toho bojí, iný zas verí, že čím skôr sa presťahujú, tým rýchlejšie zistia, či im to funguje.
„Najlepšie začať bývať hneď. Ak to nepôjde od začiatku, nebude to fungovať ani potom,“ napísal nám v ankete respondent. „Pokojne, ak to tak partneri cítia, tak aj hneď,“ hovorí iné dievča.
V článku si prečítaš skúsenosti našich respondetiek Tamary, Paulíny a Natálie, ktorú frajer ghostol v procese sťahovania. Čo pre nich znamená prvé spoločné bývanie, ako sa naň pripraviť a čo od neho očakávať? Čo ich najviac desilo, čo ich spoločné bývanie naučilo a ovplyvnili ich rozhodnutia aj názory okolia?
Ghostol ma rovno pred nasťahovaním
„Chalan mi vyznal city a chcel sa dať do vzťahu. Po dvoch týždňoch sa ma začal pýtať, či sa k nemu nepresťahujem. Mne to nepripadalo v poriadku, prišlo mi to strašne skoro. Vysvetlila som mu, že na taký krok je treba viac času. Vzťah bol super, normálny priebeh, rozumeli sme si. Časom som si u neho začala nechávať pár vecí ako oblečenie, kozmetika. On mi dokonca sám dokúpil nejaké veci. Začala som sa o byt starať, upratovať, dokupovať nové dekorácie,“ opisuje pre Refresher svoju skúsenosť Natália.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo bolo najväčším strašiakom pred spoločným bývaním?
- Ovplyvnili ich názor nejaké minulé skúsenosti či názory okolia?
- Čo by podľa nich mali páry prebrať predtým, než začnú spolu bývať?
- Čo ich po nasťahovaní najviac prekvapilo?
