Ako prebieha kremácia tiel, koľko to stojí a čo ťa o spopolnení mŕtvol najviac prekvapí?
„Väčšiu srandu ako tu ste ešte nezažili,“ hovorí nám s úsmevom Ondrej, ktorý pre banskobystrické krematórium pracuje už 28 rokov. „Ten smútok si treba kompenzovať, inak by tu človek nevedel pracovať.“
Zamestnanci krematória si na prítomnosť mŕtvych ľudí už zvykli. Výhodou podľa nich je, že sa tak dokážu jednoduchšie vyrovnať so smrťou blízkych. „Pochoval som tu polovicu rodiny. Beriem to už trochu inak než väčšina ľudí,“ hovorí Ondrej.
Samozrejme, nie je to pre každého a na každého zamestnanca to dolieha. Stretávať sa každý deň s trúchliacimi rodinami je náročné. Ondrej, ktorý mŕtvych spaľuje, však ten problém nemá. „Pri mne sa ľudia, s ktorými robím, už emočne neprejavujú,“ hovorí s úsmevom.
Ten úsmev však zvykne vychladnúť, keď pohrebná služba prinesie 150- či 200-kilovú osobu, ktorú treba vyložiť, spracovať a pripraviť na kremáciu. Na to nie sú žiadne stroje, iba hrubá sila chlapov, ktorí tu pracujú. Ľudí by prekvapilo, aká je to náročná fyzická práca.
Priestor na žarty sa vytráca aj vtedy, keď musia spopolniť deti či nebodaj novorodeniatka, alebo plody po umelých a prirodzených potratoch. „Na tie malé telíčka si človek nikdy nezvykne.“
Do banskobystrického krematória kráčam v slnečný deň a nie, zo žiadneho komína sa nedymí. Bolo to tak do roku 2017, ale v súčasnosti už disponujú novými technológiami a pecami, vďaka ktorým nič nevidno ani nič nesmrdí. Jedna takáto pec stojí 350-tisíc eur, pričom majú dve. Pri pohľade na samotnú budovu ma prekvapí jej nadčasový dizajn. Na to, že tu stojí takmer 40 rokov, vyzerá veľmi dobre (aj keď by jej hodila rekonštrukcia aj zvnútra).
Keď sa už prechádzam celým komplexom krematória, necítim žiadne negatívne emócie či myšlienky. Atmosféra sa však mení, keď vchádzam do miestnosti s dvomi obrovskými pecami. Ak si človek neuvedomí váhu toho, čo sa tam deje, v tom momente sa to zmení. Moje oči však hneď nato spočinú na dvoch peciach, ktoré sú okrem čísel označené aj menami Štefan a Alžbeta.
„To je taký zvyk, že pece pomenujeme podľa prvého človeka, ktorého sme v nich spopolnili,“ hovorí nám Ondrej.
V Bystrici disponujú najväčšími pecami na spopolňovanie na Slovensku. Občas k nim teda musia dovážať aj nadrozmerných či obéznych ľudí.
Najťažší človek, akého spopolnili, vraj vážil aj s truhlou 330 kíl. Vedúci krematória Ján Snopko upozorňuje na to, že takýchto tiel pribúda čoraz viac. Spopolňovať 150-kilových ľudí dnes už zďaleka nie je nič výnimočné.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či niečo robia s telami po tom, čo ich preberú od pohrebnej služby a aké telá odmietli prijať na spopolnenie.
- Čo ľudia robia s popolom a o koľko eur je to kremácia lacnejšia ako klasický pohreb.
- Ako čistia a triedia popol od kovu a iných nežiaducich nečistôt predtým, ako ide do urny.
- Či máš v urne s popolom člena tvojej rodiny aj popol iného človeka.
- Aké nečakané predmety dokážu prežiť teplotu 1 100 stupňov v peciach.
