Mladých ľudí motivujú peniaze, starších ekológia.
Rok 2022 priniesol Slovensku dôležitý posun v oblasti ekológie – zálohový systém na plastové fľaše a plechovky od nápojov. Táto zmena mala pomôcť vyzbierať minimálne 90 percent všetkých plastových fliaš a plechoviek, recyklovať ich a materiál použiť pri výrobe nových obalov.
Zálohový systém mal nahradiť triedenie plechoviek a plastových fliaš v rámci zberu komunálnych odpadov, prostredníctvom ktorého sa darilo vyzbierať len 60 percent plastových obalov a zvyšok končil pohodený v prírode.
O tom, ako sa zálohovému systému na Slovensku darí, či si Slováci zvykli na zálohomaty v obchodoch, či aké rozdiely sú medzi staršou a mladšou generáciou, sme hovorili s Mariánom Áčom, generálnym riaditeľom Správcu zálohového systému.
V roku 2025 sme sa zaradili medzi svetovú elitu
V roku 2025 sa Slovensku podarilo dlhodobo udržať návratnosť zálohovaných obalov nad 90 %, čím systém splnil nielen zákonné požiadavky, ale aj cieľ Európskej únie stanovený až na rok 2029. Tento cieľ sa pritom Slovensku podarilo dosiahnuť už v rokoch 2023 a 2024, a jeho udržanie aj v roku 2025 potvrdzuje stabilitu, funkčnosť a dlhodobú udržateľnosť zálohového systému. Slovensko si tak upevnilo svoju pozíciu medzi lídrami v oblasti zálohovania v Európe.
„Aj z praxe tých iných krajín vieme, že po pár rokoch tam tá návratnosť zvykne klesnúť, ľudia možno strácajú entuziazmus do toho zálohovania a podobne. Takže my sme radi, že v roku 2025 sa nám podarilo udržať, respektíve ešte viac zvýšiť tú návratnosť a zálohovanie obalov," zhodnotil uplynulý rok generálny riaditeľ.
V návratnosti sme silní – rýchlo sme sa dostali nad 90 % a dokážeme si ju udržať. To nie je bežné ani v iných krajinách.
Podľa slov Mariána Áča je dôležitým ukazovateľom úspechu aj odberná sieť. Sieť odberných miest dlhodobo rastie a za štyri roky sa zdvojnásobila. Z približne 2 000 odberných miest na začiatku fungovania systému – z ktorých väčšinu tvorili predajne zapojené zo zákonnej povinnosti – sa do konca roka 2025 sieť rozrástla na viac ako 3 600 odberných miest.
„Teraz pribúdajú najmä dobrovoľné odberné miesta. To znamená, že obchodníci alebo predajne to robia na dobrovoľnej báze. Je to dôkazom, že systém funguje dobre a obchodníci majú záujem zriaďovať odberné miesta tak, aby spotrebitelia mohli vracať obaly,“ dodáva generálny riaditeľ.
Okrem toho sme v roku 2025 dosiahli ďalší veľký úspech. Slovensko sa stalo zakladajúcim štátom Európskej asociácie zálohových systémov, ktorá aktuálne združuje 20 krajín.
„Mali sme tú česť ju založiť na Slovensku v Bratislave a náš office, sa stal jej sídlom. Aktuálne združujeme 20 krajín – sedemnásť z Európy a tri mimo nej, ako napríklad Veľká Británia, Singapur či Faerské ostrovy. Pre nás je to dôkaz, že zálohový systém na Slovensku patrí medzi elitu v Európe aj vo svete,“ neskrýval svoju hrdosť Marián Áč.
Slováci sú zodpovední a motivovaní
To, že sa zálohovému systému na Slovensku tak darí, je podľa generálneho riaditeľa Správcu zálohového systému dané aj zodpovedným správaním Slovákov. Práve vďaka nim si držíme vysokú pozíciu aj vo svetovom rebríčku.
„Skúsenosti zo zahraničia zároveň ukazujú, že dosiahnutie a udržanie viac než 90 % návratnosti nie je samozrejmosťou. Viaceré krajiny, ktoré zaviedli zálohový systém neskôr, ako napríklad Írsko či Rumunsko, túto hranicu doposiaľ nedosiahli. Zároveň platí, že aj niektoré štáty, ktoré so zálohovaním začali skôr, sa dlhodobo pohybujú na nižších úrovniach návratnosti. Výsledky Slovenska preto nie sú len otázkou nastavenia systému, ale predovšetkým aktívneho prístupu spotrebiteľov, bez ktorých by zálohový systém nemohol fungovať.“
Avšak ako v každej sfére, aj tu sa objavujú rôzne nepochopenia a mýty, ktorým Slováci veria. Podľa Mariána Áča je jedným z najčastejších mýtov o zálohovom systéme presvedčenie, že ide o štátnu organizáciu.
„Sme nezisková organizácia, nemáme žiadne verejné zdroje – ani komunálne, ani štátne. Áno, vykonávame činnosť na základe zákona, máme licenciu od Ministerstva životného prostredia a sme štátom určený jediný správca zálohového systému, teda neexistuje iná organizácia, ktorá by tento systém prevádzkovala, ale nie sme štátna inštitúcia,“ vysvetľuje generálny riaditeľ.
„Všetky naše zdroje sú financované výrobcami nápojov v zálohovaných obaloch v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Oni nás platia, aby systém mohol fungovať,“ uzatvára.
Prekvapivé generačné rozdiely
Prieskumy, prostredníctvom ktorých Správca zálohového systému priebežne vyhodnocuje jeho fungovanie, ukazujú len minimálne regionálne rozdiely. Marián Áč vysvetľuje, že štatistiky sú veľmi presné a regionálne rozdiely sú zanedbateľné.
„Rozdiel vidíme najmä medzi veľkými mestami a obcami – vo veľkých mestách sa vracia viac obalov, čo súvisí s tým, že tam majú obchodné reťazce zálohomaty, ktoré sú rýchle a efektívne.“ Tieto rozdiely si vysvetľuje tým, že ľudia vo väčších mestách aj viac nakupujú a zároveň vracajú obaly spolu s nákupmi.
Veľkou témou je aj vzdelávanie. Správca zálohového systému sa mu intenzívne venuje, pričom ide o dlhodobú, nepretržitú činnosť.
Výraznejšie rozdiely vidíme medzi rôznymi generáciami. „Prieskumy ukazujú, že staršia generácia vníma viac ekologický rozmer, zatiaľ čo mladšia skôr finančný. Práve tu vidíme veľký priestor na ďalšie vzdelávanie,“ priblížil Marián Áč a dodal, že vzdelávacím aktivitám chcú venovať zvýšenú pozornosť aj v nasledujúcich rokoch.
Chce tak pokračovať v tom, čo ako Správca zálohového systému zahájil pred niekoľkými rokmi a dnes to hodnotí ako mimoriadne prínosné.
„Zrealizovali sme množstvo aktivít – spolupracujeme s umelcami ako Spievankovo alebo Miro Jaroš, vytvorili sme v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska vzdelávací projekt Školu zálohovania a triedenia, organizujeme exkurzie do triediaceho centra, sme prítomní na festivaloch či aj spolupracujeme s vysokými školami,“ vymenoval niektoré zo vzdelávacích aktivít, v ktorých chce pokračovať aj naďalej.
Výzvy pre nasledujúce roky
Jednou z hlavných výziev pre nasledujúci rok je dostať vzdelávanie priamo na školy. „„Pripravili sme vzdelávacie materiály pre základné a stredné školy a v roku 2026 chceme, aby sa dostali priamo do výučby. Pripravujeme aj program so zapojením študentov pedagogiky, chceme povzbudiť učiteľov, aby tieto materiály využívali pri výučbe,“ uviedol Marián Áč, podľa ktorého je pre budúcnosť planéty kľúčová predovšetkým mladá generácia spotrebiteľov.
„Snažíme sa deťom vysvetľovať, že nejde len o 15 centov, ktoré dostanú späť, ale aj o ekológiu a o to, ako sa s materiálom nakladá po vyzbieraní. Materiál sa nespáli ani len nerecykluje, ale cirkuluje – opätovne sa používa na výrobu rovnakých výrobkov, či už ide o plechovky alebo PET fľaše.“
Hlavným cieľom organizácie zostáva vysoká návratnosť, kvalitný zber a práca s materiálom.
Okrem vzdelávania sa chce Správca zálohového systému sústrediť na dostupnosť zberu v menších obciach.
„Rezervy vidíme najmä v dostupnosti a kvalite zberu. Správca zálohového systému nie je vlastníkom ani jedného zálohomatu, vlastníkmi zálohomatov sú obchodné prevádzky. Preto sa snažíme pracovať na kvalite odbernej siete – aby boli zálohomaty dostupné, čisté a funkčné,“ dodáva Marián Áč, ktorý považuje za veľmi dôležité zlepšiť aj nasledovnú prácu s vyzbieraným materiálom.
