Po troch rokoch od vydania spoločného albumu skupiny Haha Crew Samey vydáva aj projekt vo vlastnej réžii.
Záver roka 2017 priniesol veľa slovenského rapu a my sme si vytipovali zopár konkrétnych albumov, na ktoré vám chceme priniesť náš, respektíve skôr môj subjektívny pohľad. Po Damem prichádza na rad aj Samey, člen košickej skupiny Haha Crew, ktorá sa do povedomia širokého publika dostala vďaka tomu, že sme sa ako médium rozhodli dať im dostatok priestoru a objahovali ich tvorbu v časoch, kedy bolo rapovanie o móde v tomto hudobnom žánri obrovské tabu.
Dnes je to viac ako 4 a pol roka odo dňa, kedy sme napísali o singli Rap a móda a ty už vieš, že sme mali pravdu. Teda, minimálne sa nám podarilo do veľkej miery predpovedať budúcnosť. Jasné, Rytmus mal drahé bundy - Avirexy a tučné brucho ešte predtým, ako by sa nad tým hlbšie zamyslel ktokoľvek z nás. No a aj keď si to prizná len málokto, aj vďaka Haháčom si tvoj obľúbený slovenský interpret nevie predstaviť outfit bez Supreme.
Samey spoločne s Dalybom vydal v závere roka 2014 krátky, na rýchlo zbúchaný, ale aj napriek tomu stále nadčasový album Vlna. Ten síce u fanúšikov úspech zožal, no chalani nedokázali zostaviť plnohodotnú show, ktorú by bolo možné predať promotérom do československých klubov, a tak prišiel čas hudobne sa rozdeliť. Zatiaľ čo sa stihol Dalyb vypracovať na kvalitného producenta a kvalitného klubového DJa, Samo tvrdil, že je po celý čas zavretý v štúdiu a maká na debutovom sóle.
Do akej miery sa tak skutočne dialo už posúdiť nedokážeme, avšak dnes už môžeme držať v ruke jeho fyzický nosič, a tak si ho poďme podrobnejšie rozobrať skladbu po skladbe, pričom si povieme niečo aj o jeho zaujímavých vyjadreniach, ktoré už teraz našťastie môžeme konfrontovať s realitou.
Osobne ma najviac zaujímala samotná minutáž albumu, keďže s tým som mal problém už na Vlne. Nie som zástancom myšlienky, že album by mal mať tri desiatky skladieb a dve hodiny, práve naopak - radšej menej vecí, ktoré nebudem skipovať. Sameyovych 36 minút sa mi na prvý pohľad zdalo relatívne ideálnych, no ak by sme rátali ozajstný čas autorovho rapu mimo spoluprác, asi by sme sa ledva dostali na dvojciferné číslo. Viac sa už k dĺžke vyjadrovať nejdem a niekto možno tento minimalizmus ocení, aj napriek tomu sa nemôžem zbaviť dojmu, že za tri roky toho malo byť jednoducho viac.
A teraz samotné tracky. Intro, Mnkpd Skit ani Outro hodnotiť nebudeme a snáď nie je potrebné vysvetľovať prečo, no zaujímalo by ma, či tá nahrávka z Woodstocku z roku 1969 nepodlieha autorským právam. Dohromady teda máme 9 vecí, na ktorých sa objavuje 7 hostí, pričom Dalyb a spevák Saul hneď dvakrát.
Album Mama, neviem, kedy prídem domov otvára skoro hardrocková vec Vlasy vejú vo vetre. Sám autor už skôr avizoval, že môžeme očakávať aj žánrový presah a osobne si myslím, že gitarový zvuk alá súčasný Maťo Ďurinda mu je blízky. Otázkou je, nakoľko by v ňom dokázal v prípade viacerých podobných skladieb experimentovať a či by nepadol do monotónnosti, ale po opakovanom vypočutí sa k dvojke vraciam s radosťou.
V dialke vidím svietiť sídlisko sme dostali ako prvú ukážku už relatívne dávno a myslím, že mnohých prekvapil nielen boombapový charakter, ale aj prítomnosť Veca na skrečoch a uličný vizuál. V pochmúrnejšej atmosfére prichádza Za svitu hviezd s úderným refrénom, kde Samo opäť ukázal, že zo všetkých žánrov má stále najbližšie k rapu. Za všetko hovorí aj fakt, že mu sekunduje sám pán Páťa, ktorý sa na svojej slohe opustil a vyhral s frázovaním a konštrukciou textu.
KVÍZ: Rýmuješ ako Gleb? Uhádni správny názov skladby podľa textu
12. augusta 2023 o 11:00
Relatívne plynulo prechádzame ku skladbe Mood s Egom, ktorá bola pre mňa a verím, že aj mnohých iných poslucháčov spočiatku náročná na spracovanie, no myslím, že nielen vďaka Flosovi je adeptom na najlepšiu záležitosť z albumu vôbec. Spojenie týchto dvoch umelcov je veľkou vzácnosťou a aj keď ich občas nedokážeme pochopiť, Mood nám pripomína, prečo ich máme radi.
Zajtrajšok príde dnes je presne prípad tracku, kvôli ktorým tvrdím, že by sme radi dostali viac. Vôbec nepochybujem o tom, že to Samo spravil presne tak, ako to cítil, no niekedy mi skutočne nedalo zrátať počet napísaných riadkov. Keďže som sa už k dĺžke vracať nechcel, poďme radšej ďalej. Rockstar Steez je extrémny banger, ktorý už niekoľkokrát za mojej prítomnosti dropol v nejakom klube a zatiaľ som mal stále nutkanie googliť číslo na statika. Travisovka sa podarila na výbornú.
Následne sa dostávame do tej podstatne viac melancholickej až depresívnej časti albumu, a to konkrétne na skladbách Noci a rána a 1, kde je Samey očividne poznačený z neúspešného vzťahu a vo výsledku sa v texte nájde mnoho ľudí. Niet pochýb, že autor dokáže svoje pocity pretaviť do hudby v požadovanej a konzumovateľnej forme, no zároveň som rád, že dokázal odhadnuť správnu mieru a úplne sa neopustil.
Celý projekt uzatvára freestyle skaldba Čo ty o tom vieš, bez ktorej by som tento album považoval za nekompletný a ochudobnený. Všetci traja členovia Haha Crew doručili chytľavé a miestami vtipné lyrics, od ktorých sa však treba podstatne odosobniť. Skladba však naberá úplne iný rozmer zakaždým, keď udrie Lvcasov refrén, ktorému sa podarilo ovládnuť zatiaľ každý jeden slovenský track, kde v roku 2017 hosťoval.
Ak by som mal všetko v krátkosti zrhnúť, určite by nás neurazilo, keby sme na Sameyovom debutovom sóle počuli podstatne viac Sameya. Celkový dojem síce negatívny určite nie je, no vždy, keď počujem, že Zayo volá cez Apple Watch, uvedomím si, že mi tá polhodinka počúvania zbehla naozaj veľmi rýchlo. Aj keď by som nerád hlásal, že v tomto existujú normy či pravidlá, ide len o vnútorný pocit. Pri výbere hudieb, tém aj hostí autor pravdepodobne krok vedľa nespravil a albumom sa nesie rozmanitosť aj celková konzistentnosť. Bude zaujímavé sledovať, ako sa Samo "chytí" šance, ktorá štandardne s prvým projektom prichádza a či sa mu podarí pretaviť ju v úspech. A odpoveď na otázku z nadpisu síce znie, že určite nie, no myslím, že sme aspoň mali možnosť pochopiť, čo tým myslel.
