Člen DMS prvým albumom vo vlastnej réžii odštartoval sólo kariéru, v ktorej má našliapnuté na veľa úspechov.
Každý z nás by dokázal vymenovať hneď niekoľko slovenských interpretov, pre ktorých je dodnes ich najzásadnejším počinom ten debutový. Aj preto asi máme prirodzene vždy od "prvých" albumov o niečo vyššie očakávania. V úvodzovkách preto, lebo spravidla ide o projekty, ktoré vznikli až po vydaní skupinových počinov. Vytvoriť však album výhradne vo vlastnej réžii je o niečom inom a svoje o tom vie aj Dame, ktorý to celé zobral až priveľmi doslovne.
Už na úvod je asi treba povedať, že z albumu Selfmade je skutočne cítiť, že na ňom nechal kus seba. A možno v niektorých prípadoch aj s nedostatkami, ktoré však v poslucháčovi nemusia hneď budiť zlý dojem. Asi záleži na tom, ako Dameho "poznáš" ako človeka. Alebo teda aspoň zo sociálnych sietí, kde sa zvykne prezentovať dostatočne otvorene.
Dnes nepôjde o formát recenzie, kedy si rozoberieme track po tracku, a to hneď z dvoch dôvodov. Tým dôležitejším je asi fakt, že Dame využil naplno minutáž hudobného CD a fanúšikom doprial 21 skladieb a dva bonusy, takže by sme tu boli naozaj dlho. Druhým dôvodom je celková konzistentnosť, keďže album pôsobí naozaj ako jeden celok a môžeme ho tak aj hodnotiť.
Dame na rozdiel od 99% svojich kolegov nikdy nevenoval pozornosť singlom, no pravda je asi taká, že veľa rokov celkovo nevenoval pozornosť ani hudbe ako takej a zameriaval sa výhradne na kérky. Najväčším impulzom k návratu bola pre neho zaručene tvorba a následný úspech MMXV so Separom, kde sme počuli, že ho rap baví a zároveň nikto nemôže pochybovať o tom, že svojho kolegu z DMS veľmi rýchlo kvalitatívne dobehol. Nasledujúci rok (2016) venoval živým vystúpeniam a v tom aktuálom si postavil vlastné štúdio a oznámil debut.
Toto veľmi krátke zhrnutie píšem z jednoduchého dôvodu - všetko má na Selfmade veľký vplyv. Každý poslucháč snáď pochopil, že Adamova tvorba je z veľkej časti o lyrickej stránke. Áno, aj kvôli tomu, že stále "má čo povedať", čo sa môže zdať ako hlúpe klišé, no ak dávaš chvíľu pozor, tak pochopíš, že jeho často kritický pohľad na svet odráža realitu, ktorú si sám neuvedomíš. Alebo aj áno, ale je proste fajn to počuť nahlas.
Už v úvode autor vysvetlil svoj vzťah k ľuďom a táto téma sa ešte mnohokrát opakuje aj v ďalších skladbách. Rovnako ako odkazy na sociálne pomery a obzvlášť peniaze ako také. Nechýba ani jeden úprimný lovesong, ktorý Dame spracoval opäť netradičným spôsobom. Nie tak, ako Žena potrebuje cit, ale predsa netradične. Pre mňa osobne je Vnímam jedna z top trojky najlepších skladieb.
Druhou je určite Selfmade, kde vlastne sám autor doplnil hudbu, čo bol určite správny krok, keďže práve táto vec vyčnieva hudobne určite najviac. Aj keď sa stále vraciam k celému albumu, podstatne viac ako ostatné mi k srdcu prirástol úplne posledný track Počuješ?!, ku ktorému sa asi nie je treba podrobne vyjadrovať.
Čo sa týka hostí, bolo nám jasné, že sa dočkáme iba spoluprác s ľuďmi, ktorých Adam cení nielen hudobne, ale aj ľudsky. Vzhľadom na celkový počet skladieb zároveň nemám pocit, že by bolo cieľom hosťami vypĺňať hluché miesta, práve naopak. Sme radi, že Tina (resp. Minimo) sa objavuje aspoň na projektoch od DMS a shoutout si bez pochýb zaslúži aj Lvcas Dope a chalani z Nerieš.
No a ak by som mal všetko zhrnúť, po hudobnej stránke je cítiť, že tento projekt nevznikal s konkrétnym cieľom zaskočiť poslucháča tisíckou nových flowov a iných anglických termínov. Dame si skôr chcel dať záležať na vycibrení toho, čo mu ide najlepšie, no zároveň sa vďaka hodnotným textom a správnej selekcii hostí poslucháč nemá čas nudiť. Album je do veľkej miery odrazom autorovho života a ak by sme sa vrátili k úplne prvej vete tejto recenzie, Dame môže byť ďalším interpretom, ktorý toto "pravidlo" potvrdí.
Všetko samozrejme záleží na tom, čo príde teraz, keďže sólo kariéra tohto člena DMS ešte len začína.
