Nechýba bryndza, bratislavský rožok či špekačky.
Už niekoľko stáročí pretrváva rovnaká tradícia. Špeciálna receptúra, domáca výroba a kvalitné suroviny. To všetko spĺňa 20 výnimočných slovenských potravín ocenených značkou kvality Európskej únie. Niektoré z nich patria dokonca medzi neodmysliteľnú súčasť našej krajiny ako napríklad bryndza či trdelník. Iné možno mnoho Slovákov ani nepozná, no sú slovenskými pokladmi.
Potraviny s chráneným označením pôvodu
V Európskej únii sa považuje za najprestížnejšiu nálepku kvality. Iba 628 potravín z celého sveta má na obale chránené označenie pôvodu. Nie je vôbec jednoduché ju dostať. Celá výroba špeciálnej potraviny totižto musí prebiehať v jedinom regióne, z ktorého navyše pochádza aj väčšina surovín. Práve tento región musí byť unikátny, napríklad kvôli špeciálnym zemepisným podmienkam. Tým sa potravina stáva jedinečná a odlišná od iných potravín rovnakého typu. Naša krajina má v tomto zozname už dve pochúťky, no patrí sem aj napríklad talianska ricotta, francúzsky roquefort či grécka feta.
Žitavská paprika
Sladká mletá paprika pestovaná v oblasti Podunajskej nížiny je vyrábaná rozomletím vysušením koreninovej papriky Capsicum. Zbierajú sa v zrelom, nepoškodenom stave a sú spracované špecifickým spôsobom pozberovej úpravy. Typické intenzívne sfarbenie nadobúda pri poslednej fáze mletia na tzv. farbiacom kameni. Pôsobením tlaku sa zvyšuje teplota a pôsobením tuku uvoľneného zo semien vzniká tradičné oranžovočervené zafarbenie.
Jedinečnej chuti aj vôni vďačí svojej oblasti. V porovnaní s južnými oblasťami, kde je bežne koreňová paprika pestovaná, je tam nízky počet slnečných dní do roka a slnko tak nestihne z nich "vytiahnuť" sacharidy. Žitavská paprika získala v roku 2014 chránené označenie pôvodu ako prvý potravinársky výrobok na Slovensku. Jediným výrobcom je rodinná spoločnosť Mäspoma a ročne spracuje viac ako 20 ton Žitavskej papriky.
Stupavské zelé
Stupavská kapusta je najemno narezaná s bielou až žltkastou farbou. Je mierne slaná a bez akýchkoľvek iných pridaných látok, pričom na 100 kilogramov sa spotrebuje asi dva kilogramy soli. Vyrába sa z kapustových odrôd vypestovaných na slovenskom Záhorí. V rámci špeciálneho postupu sa navrstvená kapusta šliape v drevených sudoch. Takýmto spôsobom sa z nej vytlačí prebytočná šťava a zostane chrumkavá a pružná. Následne vyzrieva 2 až 3 týždne.
Produkt je sčasti pomenovaný po chorvátskych kolonizátoroch mestskej časti Mást v Stupave (zelje je po chorvátsky kapusta). V tomto regióne má pestovanie kapusty bohatú tradíciu. Začiatkom 20. storočia tu produkovali 10 až 15 ton kyslej kapusty denne. Stupavčania každoročne dokonca usporadúvajú Dni zelá. Do zoznamu chránených potravín pribudlo Stupavské zelé až v roku 2017.
Potraviny s chráneným zemepisným označením
Celkovo 717 potravín sa môže pochváliť chráneným zemepisným označením EÚ. Tradícia spájajúca výrobok s regiónom patrí k neodmysliteľným predpokladom na jeho získanie. V danej oblasti musí zároveň prebiehať aspoň jedno štádium výrobného procesu i keď suroviny na výrobu produktu môžu pochádzať aj z inej časti krajiny.
V tejto kategórii má Slovensko v zastúpení až 11 potravinárskych výrobkov. Naším najväčším klenotom je naše syrárstvo, ktoré vychádza z bohatej salašníckej tradície a spracovania ovčieho alebo kravského mlieka. Vo svete majú chránené označenie napríklad Olomoucké syrečky, Mníchovské pivo či Slovenski med zo Slovinska.
Skalický trdelník
Jemné pečivo tvaru dutého valca sa vyrába tradičným spôsobom namotaním vykysnutého cesta na trdlo. Namotaná hmota sa potrie rozšľahanými bielkami a posype sekanými vlašskými orechmi, mandľami, marhuľovými jadrami alebo ich zmesou. Pri neustálom otáčaní sa na pahrebe upečie do zlatista, pričom na to, aby cesto ostalo jemné so zlatohnedým povrchom sa posype práškovým alebo vanilkovým cukrom.
Práve táto tradičná receptúra odlišuje pravý skalický trdelník od množstva jeho napodobenín. Je zároveň aj prvým slovenským výrobkom pod ochranou EÚ a do zoznamu bol zapísaný v roku 2007.
Slovenská parenica
Jemne údený syr, zvinutý do nezvyčajného tvaru písmena "S" je známy najmä vďaka svojej dymovej vôni, ktorú získa po údení na dreve. S vôňou ovčieho syra a maslovo-žltou farbou patrí medzi tradičné slovenské špeciality. Obsahuje minimálne 50 percent tuku a do dnešného dňa sa zachoval pôvodný salašnícky spôsob výroby. Spočíva v niekoľko násobnom opakovanom preťahovaní a prekladaní syrového cesta.
Parenica sa začala vyrábať už začiatkom 19. storočia v okolí Zvolena a Brezna, no po druhej svetovej vojne sa výroba presunula do hornatejších oblastí. Doposiaľ sa výroba viaže ku 80 % územia našej krajiny, a preto má aj zaregistrovaný názov "slovenská".
Oravský korbáčik/Zázrivský korbáčik
Dlhý parený syr vyťahaný do tvaru nití bol zapísaný do zoznamu potravín s chráneným zemepisným označením v roku 2011. Dosahuje dĺžku aj 50 centimetrov a s hrúbkou od dvoch do desať milimetrov. Slaná, kyslastá, mliečna chuť je typická pre údenú aj neúdenú verziu. Oba druhy sa pripravujú takmer výlučne ručným spôsobom.
V okolí Oravy aj v súčasnosti pretrváva domáca výroba korbáčikov. Historicky prvá žiadosť o povolenie na výrobu a predaj sa zachovala z roku 1964.
Slovenský oštiepok
Polotvrdý polotučný syr je jedinečný najmä svojim elipsovým tvarom a vyrába sa z ovčieho alebo kravského mlieka. Jeho charakteristickou vlastnosťou je aj jemne pikantná,kyslá a mierne slaná chuť či pevná konzistencia. Pôvod oštiepka sa datuje od 18. storočia a priemyselne sa začal vyrábať až v roku 1921 detvianskou rodinou Galbavých.
Tekovský salámový syr
Na výrobu polotvrdého plnotučného syra valcovitého tvaru sa používa pasterizované kravské mlieko. Počiatky výroby siahajú do roku 1949 do mliekarne v Tekovských Lužanoch. Ďalej sa rozšírila aj do mliekarní v Šahách a v Leviciach, ktoré fungujú doteraz. Tekovský salámový syr dokonca niekoľkokrát získal ocenenia najlepšieho mliekarenského výrobku na Slovensku a bol ocenený aj na výstavách v Londýne, Moskve či Poznani.
Slovenská bryndza
Tradičný spôsob v podobe mletia vyzretého ovčieho hrudkového syra alebo zmesi ovčieho a kravského hrudkového syra vznikne prírodný biely, jemne roztierateľný zrejúci syr s názvom bryndza. Jej vôňa a chuť je lahodná, mierne pikantná, slaná a príjemne kyslá po ovčom syre. Už v roku 1635 vzniklo prvé ovčiarske združenie v obciach Štítnik a Krásna Hôrka. Priemyselná výroba nastala so vznikom prvých bryndziarne v Detve v roku 1787.
Značka kvality SK
Ministerstvo poľnohospodárstva rozdáva označenie domácej kvality, pričom medzi základne podmienky na jeho získanie je minimálne 75 % obsah domácej suroviny a produkt sa musí vyrábať výlučne na Slovensku. Môžu sa o ňu uchádzať aj produkty, ktoré už sú pod ochranou EÚ. Značku kvality SK má celkom 1221 slovenských potravín.
Nadštandardne kvalitné potraviny môžu získať aj prémiové označenie SK GOLD a v súčasnosti ním disponuje 109 slovenských výrobcov. Patrí medzi ne napríklad svetovo oceňovaná nitrianska medovina Apimed, mäsové výrobky od Štefana Knižku z Hranovnice či Bánovecký smotanový jogurt od spoločnosti Milsy.
Levický slad
Na výrobu pivovarského jačmenného sladu svetlého plzenského typu sa používa kvalitný sladovnícky jačmeň s prísne určenými vlastnosťami, ako sú vyzretosť či svetlá farba bez zahnednutých špičiek. Kvalitu ovplyvňuje aj viacero dôležitých faktorov, ako napríklad geografická poloha, špeciálne zloženie pôdy, klimatické podmienky s optimálnymi teplotami. Na území je až o tretinu menší výskyt zrážok ako je v jačmenárskych oblastiach bežné.
Spracovanie sladovníckeho jačmeňa poznali už starí Slovania. Na území dnešného južného Slovenska varili pivo už v 5. storočí. Od roku 1973 pôsobí na trhu Levická sladovňa, ktorá vďaka najmodernejším technológiám bola schopná na vtedajšie pomery vyprodukovať až 30-tisíc ton sladu ročne. Aj preto ho vo veľkom vyvážala do Japonska, Kuby, Venezuely, Brazílie, Filipín, Vietnamu, Iraku a mnohých ďalších krajín.
Zázrivské vojky
Syrové nite s dĺžkou do 70 centimetrov sa ručne vyrábajú vyťahovaním vykysnutého hrudkového syra. Podľa oravského nárečia sa nazývajú "vojky". Údené majú tradičnú zlatožltú farbu, vyšší obsah soli a dymovú vôňu. Naopak neúdené sú s viac mliečnou chuťou, menej slané a smotanovo biele.
Výroba zázrivských vojek má podobnú históriu ako korbáčiky a dodnes sa na severe Slovenska zachoval tradičný spôsob ťahania syrových nití.
Klenovecký syrec
Ide o jeden z najtradičnejších syrov na Slovensku. Kedysi si na ňom pochutnávala aj Mária Terézia. V polovici 20. storočia však na celé desaťročia vymrela a dnes sa ju opäť pokúšajú oživiť v okolí malebnej dedinky Klenovec. Nepredáva sa v obchodoch a nedostať ho ani na salašoch. Recept pozná iba naozaj málokto. Ak sa niekto rozhodne ísť ochutnať slovenský syr s vyše 200-ročnou históriou, musí sa vybrať pod Veporské vrchy.
Klenovský syrec je polotvrdý zrejúci syr, údený alebo neúdený, v tvare bochníka s priemerom 10 až 25 centimetrov. Základnou surovinou je ovčie alebo kravské mlieko s pridaním mliečnych kultúr vyizolovaných zo surového ovčieho mlieka. Má osobitú mozaiku, môže mať na povrchu jemnú kôru, byť zafarbený na zeleno alebo má farbu od popola z dreva.
Zaručené tradičné potraviny
Zaručená tradičná špecialita musí vyrábať tradičným spôsobom, mať tradičné zloženie a charakter. Nálepku "tradičné" môže dostať iba potravina, ktorá sa na rovnakom trhu používa minimálne počas jednej ľudskej generácie, čiže aspoň po dobu 25 rokov a výrazne sa odlišuje od podobných výrobkov.
Celkom je vo svete iba 55 potravín zapísaných v registri zaručených tradičných špecialít EÚ medzi nimi aj jablkový koláč z Veľkej Británie či talianska pizza Napoletana. Sedem potravín reprezentuje aj Slovensko ako napríklad ovčí salašnícky údený syr, ovčí hrudkový syr - salašnícky či Liptovská saláma.
Spišské párky
Pri prelomení vydajú špecifický praskavý zvuk, ktorý ich odlišuje od ostatných druhov párkov. Jemne pikantná chuť a ružovočervená farba po koreňovej paprike vynikajú v jedinečnosti týchto párkov. Pôvod párkov siaha do Spišského Podhradia, kde ich mäsiar menom Štefan Varsányi predával na jarmoku pred viac ako 100 rokmi. Ich špeciálna chuť sa zakrátko rozšírila aj do Maďarska a Poľska. Párky sa zavčasu ráno balili na Spiši a na obed si už na nich pochutnávali v Budapešti.
Bratislavský rožok
Rožky boli prezývané aj ako Pressburger Kipferl či Pozsonyi kifli. Charakteristická je pre ne jemné konzistencia so zlatohnedým lesklým povrchom. Bratislavský rožok má dve rôzne plnky - maková a orechová. Pri makovej plnke sa tvar podkovy na koncoch výrazne zužuje, pri orechovej si skôr zachováva tvar písmena "C". Je to preto, aby bolo už na prvý pohľad zrejmé, čím je rožok plnený. Náplň tvorí minimálne 40 % hmotnosti.
Dobové záznamy hovoria, že bratislavské rožky sa predávali v pohostinstvách už okolo roku 1590. Bratislavský rožok vyhral v minulosti pekárenské súťaže v Amsterdame, Benátkach, Chicagu, Londýne a Lyone. Výroba sa zachovala asi v dvadsiatke pekární v Bratislave a okolí.
Špekačky
Neodmysliteľnou súčasťou opekačiek je aj mäsový výrobok, ktorý sa vyznačuje príjemnou chuťou a vôňou čerstvej údeniny. Mäsový výrobok je tepelne opracovaný a vsunutý do tenkého bravčového črievka. Špekačky sa spomínajú už v súvislosti s prvou udiarňou na území Prahy v roku 1891 a neskôr sa rozšírili po celom Československu. Dodnes sú medzi Slovákmi veľmi populárne.
Mastný mäsový výrobok v tvare hranola s tmavohnedou farbou. Charakteristickú chuť a vôňu loveckej salámy dodáva nielen množstvo korenia, ale aj proces fermentácie. Saláma sa začala vyrábať už v socialistickom Československu, pričom jej prvé normy na presný postup výroby siahajú do roku 1955.
