Poznáš ten nepríjemný pocit, keď vidíš, že tvoji kamaráti sú na koncerte, ktorý si ty vynechal? Alebo keď si v piatok večer doma, no Instagram ti ponúka jeden bar za druhým, v ktorých práve nie si?
Klasický letný piatkový večer: otvoríš Instagram a hneď ťa zasiahne vlna zážitkov, ktoré ty neprežívaš. Kamoška je na koncerte, kamoš zasa v podniku, ďalší na spontánnom výlete. Ty sedíš doma a hoci by si si možno rád oddýchol, začneš mať nepríjemný pocit, že niečo zmeškávaš. Niečo dôležité. Ten pocit má aj svoj názov, jedná sa o FOMO (Fear of Missing Out).
Prečo FOMO zasahuje najmä v lete?
Mladí dospelí žijú v období, ktoré je formujúce, budujú si identitu, hľadajú svoje miesto v spoločnosti, chcú niekam patriť. Zároveň sú prví, ktorí vyrastali so sociálnymi sieťami a sú neustále online. Leto na ne kladie ešte väčší tlak: všetci by sme mali zažívať festivaly, dovolenky, spontánne výlety. A ak ich nezažívaš, niečo nie je v poriadku. Alebo?
„U mladých ľudí, ktorí si ešte len budujú identitu, môže byť FOMO obzvlášť silné. Spája sa s nízkym sebahodnotením, úzkosťou, ale aj s nadmerným používaním sociálnych sietí, paradoxne práve v snahe túto úzkosť zmierniť,“ hovorí psychologička Barbora Brzáková Krelová z portálu K sebe. Sociálne siete sa stali priestorom, kde sa ukazuje, kto kde bol, s kým a ako veľmi žil naplno.
A hoci všetci vieme, že ide len o výsek reality, psychika to vníma inak. V mysli sa začneme porovnávať a nadobúdať pocit, že sa musíme aj my baviť, robiť niečo, byť neustále produktívni a zabávať sa. Inak nám život preteká pomedzi prsty.
Psychologička sa často v praxi stretáva s tým, že mladí ľudia majú obavy „vypnúť sa“ z diania na sociálnych sieťach, pretože nechcú, aby im niečo uniklo. Tento neustály tlak však vedie k postupnému psychickému vyčerpaniu a oslabuje schopnosť sústrediť sa na vlastný život. „Namiesto toho, aby si naplno užívali prítomný okamih, ich často ovláda pocit nedostatočnosti a presvedčenie, že zaostávajú za ostatnými,“ dodáva odborníčka.
Nie je to len pojem z internetu, ale reálny problém
Aj keď sa môže zdať, že ide o trendy výraz z TikToku, FOMO je skutočný psychologický jav, ktorý má vplyv na duševné zdravie, prežívanie každodenného života a schopnosť rozhodovať sa. Ovplyvňuje vzťahy, vnímanie vlastnej hodnoty, ale aj schopnosť oddychovať bez výčitiek.
Psychika však nie je jediný faktor. FOMO je úzko prepojené aj s tým, čo sa deje v našom tele. Tropické teploty vedú k dehydratácii, únave, podráždenosti a celkovému nepohodliu. Ak sa k tomu pridá nekvalitný spánok, nadmerné užívanie alkoholu alebo iných látok, psychická pohoda ide rýchlo dolu vodou.
Aj preto sa v lete častejšie stretávame so stavmi úzkosti či vyčerpania, a dokonca aj s takzvanou letnou depresiou. Najkrajšie ročné obdobie plné možností a zážitkov sa tak môže rýchlo premeniť na nočnú moru.
„Všetci ostatní žijú viac ako ja“
Psychologička nám poskytla aj jeden vzácny príklad z praxe. Klára prišla na terapiu s tým, že „nevie, čo jej je.“ Nepociťovala žiadnu konkrétnu traumu, v škole sa jej darilo, no stále cítila smútok, tlak, podráždenosť a najmä hlboký pocit, že zaostáva. Na sedení sa zdôverila psychologičke Krelovej s vetou, ktorú počúva čoraz častejšie: „Mám pocit, že všetci ostatní žijú viac ako ja. Ja len prežívam.“
Počas sedení zistili, že Klára trávila denne 4–5 hodín na sociálnych sieťach. Neustále sledovala, kde kto cestuje, kto má aký outfit či to, kto s kým chodí. Sama sa cítila, akoby jej život nemal dostatočnú hodnotu na zdieľanie. Porovnávala sa, bez vedomia, že porovnáva svoju každodennosť s niečím, čo je často umelo naaranžované.
Spoločne začali zavádzať malé zmeny:
- Každý deň zapisovala 3 skutočné zážitky, ktoré jej priniesli radosť, aj keby to bolo len dobré cappuccino na lavičke.
- Obmedzili pasívne scrollovanie na 30 minút denne.
- Znovuobjavila svoje staré hobby – kreslenie, ktoré ju odpojilo od porovnávania a vrátilo k sebe.
Po niekoľkých týždňoch prišla s úsmevom a povedala: „Nie, nemám taký vzrušujúci život ako niektoré influencerky. Ale mám ho svoj. A začína mi to stačiť.“
1. Digitálna psychohygiena – pomáha vedomé obmedzovanie času na sociálnych
sieťach, ideálne pomocou aplikácií alebo tzv. digitálnych okien. Klientom často
odporúča mať minimálne jednu „offline hodinu“ denne.
2. Reálne kontakty a zážitky – nič nenahradí živé rozhovory, skutočné prežitie a dotyk
reality. Pomáha aj venovať pozornosť tomu, čo mi v reálnom svete prináša radosť a
cielene to pestovať.
3. Práca s porovnávaním – je dôležité si pripomínať, že sociálne siete sú výberovka, nie celok. V terapii pracuje s myšlienkami typu „Musím držať krok“ a učí ľudí
preformulovať to do zdravšieho sebaprijatia.
4. Spomalenie a návrat k sebe – keď sa niekto cíti zahltený, navrhuje jednoduchý
krok: vypnúť displej, ísť na krátku prechádzku, dať si otázku: „Čo teraz potrebujem
ja, nie ostatní?“
Pokoj, autenticita a offline radosť
Čo môžeš spraviť hneď teraz? Vyčisti si online prostredie. Ktoré profily ti narúšajú vnútorný pokoj? Sleduj tých, ktorí ti prinášajú pokoj, inšpiráciu alebo dobrú náladu. Sústreď sa na vďačnosť, zapisuj si drobnosti, ktoré ti spravia radosť.
Buď aj sám. Niekedy je najlepší „letný zážitok“ self date s kávou. A ak máš pocit, že FOMO ťa paralyzuje, obráť sa na odborníka. Nie je hanbou požiadať o pomoc. Pamätaj, že aj ticho, obyčajnosť a autenticita majú svoj hlboký zmysel. Leto nemusí byť neustály zážitok. Môže byť aj oddychom. A to je úplne v poriadku.
