Ľudia sa radšej pochvália, ako by mali riskovať, že povedia niečo trápne. Porovnávame sa s idealizovanou a vyretušovanou verziou života iných ľudí. Prečítaj si užitočné tipy, ako s tým bojovať.
Úzkosť a depresiu môžeš mať aj z Instagramu. Sociálne siete nám poskytujú neobmedzený prístup do životov cudzích ľudí (respektíve len do vybranej časti ich životov, ktorá má o nich vytvárať obraz).
A to nielen našich kamarátov a známych, ale aj celebrít, pri ktorých máme tendenciu držať s nimi krok a napodobňovať ich životy. Práve to môže v mnohých vyvolať pocit subjektívneho nedostatku a sústavného porovnávania sa.
Často sa ľudia stretávajú práve s pocitom, že nemajú dostatok času a peňazí. Necestujú toľko, koľko by chceli, nevenujú dostatočne veľa času svojim koníčkom a napriek tomu, že mnohí v práci drú od rána do večera, nemajú luxus ako iní.
V kontexte tejto témy sme na Instagrame vytvorili anketu, z ktorej sme vybrali tri respondentky. Nina, Natália a Sára nám porozprávali, v akých chvíľach majú pocit nedostatočnosti a čo s ním robia.
Zároveň sa k téme vyjadruje aj psychologička z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied Magdaléna Petrjánošová. V závere článku ti prináša aj tipy, ako pocitu nedostatočnosti „vykrútiť krk“.
Kvalitný obsah môžeme tvoriť najmä vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť redakčný tím, staň sa aj ty členom klubu Refresher+.
Málo motivácie, času aj peňazí
Nina sa prvýkrát s pocitom nedostatočnosti stretla v poslednom ročníku strednej školy, keď sa začala pripravovať na prijímačky na vysokú školu. „Zozačiatku som bola všetkými sociálnymi sieťami veľmi ovplyvnená a len tíško som závidela svojim rovesníkom, ako trávili voľný čas. A ja som ho veľa nemala…“ opisuje teraz už 24-ročná študentka medicíny.
Nina sa postupne naučila tento pocit filtrovať. Popri štúdiu, ktoré bolo časovo veľmi náročné, nemala na výber. Najskôr nevenovala svojim negatívnym pocitom veľkú pozornosť, keď sa jej však toho v živote nakopilo viac, pochopila, že s tým niečo treba robiť.
„Začala som sa o všetky tieto problémy viac zaujímať, čítať si o tom články a skúmať slabé stránky svojho psychického zdravia. Zároveň som začala o svojich pocitoch otvorenejšie hovoriť najmä s priateľom, čo pomohlo,“ hovorí.
Podobne ako Nina, aj Natália sa s týmto pocitom stretla už na strednej škole. „Skoro všetci spolužiaci mali nejakú vyhliadku do budúcna. Ja som však stále len tápala v prítomnosti a nevedela som, čo ma baví a napĺňa. Doteraz často rozmýšľam nad ľuďmi, ktorí majú každý deň zmysel života a robia niečo konštantne,“ opisuje Natália.
Negatívne pocity sa snažila zahnať do kúta, tie sa však neustále vracali. „Stávalo sa mi, že som sa veľakrát namotivovala, no vzápätí ma to v priebehu hodiny omrzelo a situácia sklesla zasa len do roviny snívania, už som bola naozaj zúfalá,“ hovorí. Svoje problémy riešila aj s priateľom, ktorý ju vedel správne motivovať.
I keď v tomto prípade pocit nedostatočnosti nevyplýval zo sociálnych sietí, Natália potvrdila, že tie jej negatívne pocity iba prehlbovali. Sama si však uvedomila, že na sieťach nezdieľa negatívne veci, preto sa naučila nebrať tak vážne príspevky ostatných. Výpovede trojice dievčat uzatvára svojím príbehom Sára.
„Pocit nedostatočného života som mala prvýkrát ešte v detstve. Často som si napríklad cez prázdniny myslela, že voľný čas bez školy nevyužívam dosť efektívne. Uvedomujem si, že som strojcom svojho šťastia, sama sebe však občas vyčítam, že nemám energiu, aby som si voľný čas zariadila podľa svojich predstáv,“ hovorí Sára.
Chcela by viac cestovať, chodiť do divadla či čítať knihy. Hovorí, že od všetkých činností ju delí iba jedno rozhodnutie, ktoré je pre ňu veľmi náročné. „Často sa cítim menejcenne a myslím si, že je to podnietené úspechmi či talentmi mojich rovesníkov, ktoré zdieľajú na sociálnych sieťach“ vysvetľuje.
Podľa psychologičky máme príliš vysoké očakávania
Psychologička Magdaléna Petrjánošová nám prezradila, že pocit nedostatočného života môže súvisieť s porovnávaním sa. „Je to pocit, že môj život tak, ako ho teraz žijem, nespĺňa moje očakávania. To môže súvisieť s tým, že mám privysoké očakávania, alebo s tým, že sa porovnávam s inými a vychádzam z toho zle,“ vysvetľuje.
Vraví, že pri porovnávaní sa dá vždy nájsť niekto, oproti komu je ten druhý lepší. Rovnako to však funguje aj naopak. Podľa psychologičky sa porovnávame s inými aj v dôsledku nesprávnej výchovy rodičov, keď nás porovnávali so súrodencami, alebo prístupu v škole, keď sa zdôrazňovalo, že „máš viac chýb v diktáte ako Zuzka“.
„Problém je, že aj keď ste mali menej chýb ako Zuzka, a teda vás vlastne chválili, v hlave nám ostalo to porovnávanie a v dospelosti sa ho nevieme zbaviť,“ vysvetľuje.
Odborníčka dodáva, že moderné výchovné metódy aj moderná pedagogika pracujú s porovnávaním „seba teraz“ oproti „sebe v minulosti“. „Znamená to teda, že pracuje s tým, či som sa ja sama posunula a mám menej chýb v diktáte, než som mala pred pol rokom. A nie, či ich mám menej ako Zuzka. To je omnoho zdravšie pre sebavedomie aj mentálne zdravie,“ dodáva.
Porovnávame sa s retušom a s idealizovanými verziami ľudí
Podľa psychologičky sú sociálne siete pre nás momentálne už úplne normálnym sociálnym prostredím. Odohráva sa tam veľká časť vzájomného spolufungovania s ostatnými ľuďmi.
„Ale to, ako sa tam ľudia sebaprezentujú, nie je realita, je to skreslené. Fotky sú často retušované, posty sa veľmi často zaoberajú len pozitívnymi obsahmi. Málokto dá post o tom, že práve úplne pokazil pohovor na nové pracovné miesto, mal strašné prvé rande, práve z frustrácie zjedol litrové balenie zmrzliny, kričal na deti alebo je aktuálne nešťastný,“ hovorí Petrjánošová.
Podľa psychologičky to znamená, že sami seba neporovnávame s inými ľuďmi, ale s idealizovanou a vyretušovanou verziou života iných ľudí. Následne to môže spôsobovať pocit, že my jediní sme mali ťažký deň v robote či strašné rande.
„Najhoršie je, že nepomôže vedieť, že sa porovnávame s retušom. Ak sa raz porovnávate, to čo vidíte na sociálnych médiách svojho výberu, vás ovplyvňuje. Navyše momentálne máme sociálne médiá dostupné skoro všetci na jeden klik na smartfónoch, takže to prípadné porovnávanie sa potom deje skoro celý deň, každý deň,“ vysvetľuje.
Závisť, smútok, hnev, pocity menejcennosti. Všetky tieto pocity môžu mať ľudia, ktorí trávia veľa času na sociálnych sieťach. Podľa slov psychologičky je to preto, že sa ľudia radšej chvália, než by riskovali hanbu. Nie vždy sú však veci čierno-biele.
„Našťastie to neplatí úplne absolútne. Napríklad je teraz viac a viac príspevkov, kde mamy zdieľajú situácie z ozajstného, každodenného materstva. Situácie, ako boli úplne hotové, keď konečne s meškaním ráno odchádzali do školy a škôlky, keď sa deti pobili, mladší sa polial kakaom a staršej prišlo zle od žalúdka z toho, ako hltala ranné cereálie,“ opisuje psychologička. Dodáva, že keď si tieto príspevky potom pozrú iné mamy či otcovia, necítia sa ako úplní lúzri.
Odborníčka odporúča tráviť viac času s ľuďmi offline
Podľa psychologičky by mnohým pomohlo neriadiť sa tým, čo vidia na Instagrame, ale rozprávať sa s ozajstnými ľuďmi, ideálne naživo.
„Možno by zistili, že tá kamoška, čo je teraz na Bahamách, na to rok šetrila a ešte ďalší rok bude splácať pôžičku staršiemu bratovi. A tiež by pomohlo neporovnávať sa s rôznymi
akože celebritami, ktoré často žijú životy úplne odtrhnuté od reality,“ hovorí Magdaléna Petrjánošová.
Dodáva, že podľa vedeckých výskumov prehlbuje veľmi intenzívne používanie sociálnych sietí depresiu, úzkosti aj sociálne úzkosti. Je preto podľa nej omnoho zdravšie tráviť viac času s ľuďmi offline.
„Nie je pravda, že keď budete niekoľko hodín offline, o niečo super dôležité prídete. Na takýto strach, že niečo prepasieme a bude to strašná strata pre náš život, je teraz moderné používať termín FOMO (Fear of missing out, pozn. red.),“ hovorí.
Preto je ideálne mať čo najviac aktivít dohodnutých offline a praktizovať ich pravidelne. Skvelým tipom od odborníčky je aj používanie aplikácií, ktoré merajú čas strávený na mobile.
„Ešte som nevidela človeka, ktorý by si pozrel taký sumár a bol s tým spokojný. Každý bol zhrozený, lebo to bolo omnoho dlhšie, než odhadoval. Aj zaraďovať pravidelné časy bez mobilu je super. Spoločná večera bez mobilov, záchod a kúpeľňa zásadne bez mobilov, ani do postele a k posteli mobil nepatrí,“ dodáva psychologička.
