Osoba uviaznutá v rozhorúčenom aute nemá veľa času na vyslobodenie. Dieťa môže umrieť už do 20 minút.
Letá sú každým rokom čoraz teplejšie a vlny horúčav neustále naberajú na intenzite. Minulý rok boli v mnohých častiach Európy zaznamenané najvyššie teploty v dejinách. Týka sa to aj Slovenska – vlaňajšie leto sa podľa SHMÚ zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní.
Nezvyčajne vysoké teploty majú škodlivý vplyv nielen na prírodu a poľnohospodárstvo, ale aj zdravie človeka. Vlny horúčav zabijú v USA ročne viac ľudí ako hurikány, blesky, tornáda, záplavy a zemetrasenia dokopy. Spôsobujú nielen krátkodobé ťažkosti, ale aj dlhodobé zhoršenia zdravotného stavu, ktoré môžu končiť aj smrťou.
V Refresheri ti v rámci série Čo sa deje s tvojím telom, keď... prinášame vedecky podložené zaujímavosti o úžasných mechanizmoch ľudského tela. Prečítaj si napríklad, čo môžeš očakávať, keď prestaneš piť kávu alebo keď sa na týždeň zatvoríš do úplnej tmy. Pre prístup k prémiového obsahu sa nezabudni stať členom klubu Refresher+.
Ako telo reguluje teplo
V bežných podmienkach je hlavným zdrojom tepla naše vlastné vnútorné „metabolické teplo“. Vytvárajú ho biochemické procesy, ktoré nás udržujú pri živote, ako aj energia využívaná pri fyzickej aktivite.
Telesná teplota zdravého človeka sa pohybuje v rozmedzí 36,9 °C, ale v priebehu dňa môže kolísať o jeden až dva stupne Celzia, čo je normálne. Tento mechanizmus zabezpečuje hypotalamus – malé riadiace centrum v mozgu, ktoré funguje ako termostat. Okrem regulovania telesnej teploty spolupracuje s kožou, potnými žľazami a krvnými cievami, aby udržal stabilnú hladinu hormónov, chemikálií a solí.
Okrem metabolického tepla si telo neustále vymieňa teplotu s okolitým vzduchom. Ak je vzduch príliš horúci, získava viac tepla, ako stráca, s čím sa už nedokáže dostatočne dobre vyrovnať. Snaží sa preto čo najskôr ochladiť, a to tak, že zvýši srdcovú frekvenciu – pri každom zvýšení telesnej teploty o 0,5 °C sa tep človeka zvýši o 10 úderov za minútu. Rozšíria sa cievy a prietok krvi sa presmeruje do kože.
Z kože sa začne odparovať pot, čo zabezpečí, že sa náš organizmus neprehreje a my neumrieme. Pomôcť nám v tom môže aj vietor a nízka vlhkosť vzduchu. Naopak, horúce a vlhké prostredie, kde vzduch už nedokáže nasať viac vlhkosti, má na telo opačný efekt.
Voda nemusí pomôcť
Problém nastáva, keď je organizmus vystavený vysokým teplotám taký dlhý čas, že celý tento mechanizmus jednoducho zlyhá. Stáva sa to vtedy, keď teplo z nášho tela doslova „vyžmýka“ všetky tekutiny a soli a my sa už nemáme ako ochladzovať.
Vtedy často dochádza k úpalu. Prejavuje sa horúčkou nad 39 °C, červenou, horúcou a suchou pokožkou (telo sa pri úpale už vôbec nepotí) a rýchlym a silným tlkotom srdca.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo sa deje s človekom, ktorý umiera na prehriatie.
- Ako rýchlo a pri akej telesnej teplote dochádza k poškodeniu orgánov.
- Ako je možné, že voda môže tvoj stav niekedy zhoršiť.
- Ktorí ľudia (a ktoré pohlavie) sú viac náchylní na horúčavy.
- Čo robiť, keď dostaneš úpal.
