Osoba uviaznutá v rozhorúčenom aute nemá veľa času na vyslobodenie. Dieťa môže umrieť už do 20 minút.
Letá sú každým rokom čoraz teplejšie a vlny horúčav neustále naberajú na intenzite. Minulý rok boli v mnohých častiach Európy zaznamenané najvyššie teploty v dejinách. Týka sa to aj Slovenska – vlaňajšie leto sa podľa SHMÚ zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní.
Nezvyčajne vysoké teploty majú škodlivý vplyv nielen na prírodu a poľnohospodárstvo, ale aj zdravie človeka. Vlny horúčav zabijú v USA ročne viac ľudí ako hurikány, blesky, tornáda, záplavy a zemetrasenia dokopy. Spôsobujú nielen krátkodobé ťažkosti, ale aj dlhodobé zhoršenia zdravotného stavu, ktoré môžu končiť aj smrťou.
V Refresheri ti v rámci série Čo sa deje s tvojím telom, keď... prinášame vedecky podložené zaujímavosti o úžasných mechanizmoch ľudského tela. Prečítaj si napríklad, čo môžeš očakávať, keď prestaneš piť kávu alebo keď sa na týždeň zatvoríš do úplnej tmy. Pre prístup k prémiového obsahu sa nezabudni stať členom klubu Refresher+.
Ako telo reguluje teplo
V bežných podmienkach je hlavným zdrojom tepla naše vlastné vnútorné „metabolické teplo“. Vytvárajú ho biochemické procesy, ktoré nás udržujú pri živote, ako aj energia využívaná pri fyzickej aktivite.
Telesná teplota zdravého človeka sa pohybuje v rozmedzí 36,9 °C, ale v priebehu dňa môže kolísať o jeden až dva stupne Celzia, čo je normálne. Tento mechanizmus zabezpečuje hypotalamus – malé riadiace centrum v mozgu, ktoré funguje ako termostat. Okrem regulovania telesnej teploty spolupracuje s kožou, potnými žľazami a krvnými cievami, aby udržal stabilnú hladinu hormónov, chemikálií a solí.
Okrem metabolického tepla si telo neustále vymieňa teplotu s okolitým vzduchom. Ak je vzduch príliš horúci, získava viac tepla, ako stráca, s čím sa už nedokáže dostatočne dobre vyrovnať. Snaží sa preto čo najskôr ochladiť, a to tak, že zvýši srdcovú frekvenciu – pri každom zvýšení telesnej teploty o 0,5 °C sa tep človeka zvýši o 10 úderov za minútu. Rozšíria sa cievy a prietok krvi sa presmeruje do kože.
Z kože sa začne odparovať pot, čo zabezpečí, že sa náš organizmus neprehreje a my neumrieme. Pomôcť nám v tom môže aj vietor a nízka vlhkosť vzduchu. Naopak, horúce a vlhké prostredie, kde vzduch už nedokáže nasať viac vlhkosti, má na telo opačný efekt.
Voda nemusí pomôcť
Problém nastáva, keď je organizmus vystavený vysokým teplotám taký dlhý čas, že celý tento mechanizmus jednoducho zlyhá. Stáva sa to vtedy, keď teplo z nášho tela doslova „vyžmýka“ všetky tekutiny a soli a my sa už nemáme ako ochladzovať.
Vtedy často dochádza k úpalu. Prejavuje sa horúčkou nad 39 °C, červenou, horúcou a suchou pokožkou (telo sa pri úpale už vôbec nepotí) a rýchlym a silným tlkotom srdca.
Nervové bunky prestanú správne fungovať, čo vedie k pulzujúcim bolestiam hlavy, závratom, nevoľnosti a niekedy vracaniu. Pri teplote nad 40 °C už dochádza k poškodzovaniu buniek a orgánov. Môže dôjsť až k strate vedomia, úpal si preto väčšinou vyžaduje zásah lekára.
Úpalu môže predchádzať vyčerpanie z tepla, ktoré sa prejavuje silným potením, slabosťou, závratmi, poruchami videnia, intenzívnym smädom, nevoľnosťou, bolesťami hlavy, svalovými kŕčmi, dýchavičnosťou, búšením srdca a bledou, chladnou a vlhkou pokožkou.
To prirodzene vedie aj k poklesu kognitívnych funkcií – podráždenosti, strate koncentrácie či zhoršeným výkonom. Spozornieť by si mal už vtedy, ak začínaš cítiť závraty, slabosť, úzkosť, silný smäd alebo bolesť hlavy. Už jemný smäd je signálom toho, že si pravdepodobne podcenil pitný režim.
Je tu však jeden háčik. Ak si dôsledkom nadmerného potenia stratil veľa tekutín a minerálov, pitie príliš veľkého množstva vody môže tvoj stav ešte zhoršiť. V moči totiž vylúčiš veľké množstvo potrebného sodíka a elektrolyty v tvojom tele sa tým vychýlia z rovnováhy. Platí to najmä v prípade športovcov, ktorých tréning v teple trvá viac ako hodinu. Vhodnejšie je vtedy siahnuť po iónovom nápoji alebo elektrolyty doplniť v strave.
Samozrejme, nie každý má pri vyšších teplotách rovnaké problémy. To, ako telo zareaguje, závisí najmä od tvojho celkového zdravotného stavu. Dovolenku v Dubaji si zrejme neužijú ľudia nad 45 rokov, ale ani tí, ktorí majú nadváhu, horšiu fyzickú kondíciu, kožné ochorenia alebo berú antidepresíva. Viaceré štúdie zároveň dokázali, že teplo vo všeobecnosti zvládajú horšie ženy ako muži.
Najviac ohrození sú starší ľudia, dojčatá a deti, tehotné ženy, ľudia, ktorí pracujú vonku, športovci a chudobní ľudia.
Horúčavy majú škodlivý vplyv aj na duševné zdravie a psychické ochorenia. Ako píše New York Times, viaceré štúdie zistili, že s rastúcimi teplotami stúpa počet samovrážd, ľudia sú v horúčavách agresívnejší a pociťujú vyššiu mentálnu únavu. To platí aj pre tých, ktorí dlhodobo žijú v oblastiach s teplejším podnebím.
Náhly príliv horúčav môže byť jedným z hlavných rizikových faktorov predčasných úmrtí. Najmä v prvých dňoch horúčav dochádza k výraznému zhoršeniu najvážnejších chronických ochorení – respiračných a kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky a ochorení obličiek.
Európsky výskum zistil, že zvýšenie teploty z 15 °C na 24 °C zvyšuje riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia o 25 % a na mŕtvicu dokonca až o 30 %. Odborníčka Patrícia Gajdošociová pre Refresher v minulosti povedala, že za tým môže byť aj fakt, že pri zvýšenej vlhkosti a teplote máme vyšší srdcový tep, a teda rýchlejšie a plytšie dýchame.
27 smrteľných scenárov
Každé leto počúvame smutné príbehy o bábätkách a deťoch, ktoré rodičia zabudli v rozhorúčenom aute. Takáto nešťastná udalosť sa môže u detí skončiť fatálne už do 20 minút, dospelého človeka môže prehriatie zabiť do 90 minút.
Camilo Mora, docent na katedre geografie Havajskej univerzity, opísal 27 rôznych spôsobov, akými telo môže podľahnúť prehriatiu – od zlyhania obličiek až po otravu krvi pri rozpade sliznice čriev.
V tele sa pri silnom prehriatí zapína núdzový režim. Keď sa prietok krvi presunie do kože, iné orgány sú o ňu ochudobnené (nazýva sa to ischémia), majú tak málo kyslíka a začnú sa v nich tvoriť škodlivé chemické zlúčeniny. V tele môžu navyše vzniknúť krvné zrazeniny, ktoré prerušia prívod krvi do mozgu, obličiek, pečene a pľúc.
Presuň ho na chladné miesto, polož na chrbát a podopri mu nohy a boky, aby boli vyššie ako hlava. Vyzleč mu oblečenie a začni s ochladzovaním. WHO odporúča prikladať studené obklady na krk, podpazušie a slabiny. Jeho pokožku môžeš postriekať vodou s teplotou 25 – 30 °C. Nezabudni vetrať miestnosť. Ak má tvoj blízky suchú kožu, kŕče, je v delíriu alebo upadol do bezvedomia, ihneď zavolaj záchranku.
Ak telesná teplota prekročí istú hranicu, môže dôjsť k priamemu poškodeniu buniek v mechanizme nazývanom tepelná cytotoxicita. Ischémia aj tepelná cytotoxicita sú smrteľné stavy, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie mozgu, srdca, obličiek, pečene a čriev. Obsah čreva môže preniknúť do krvného obehu a spustiť zápal, ktorý ešte viac naruší výstelku čriev a membránu orgánov, vysvetľuje docent Camilo Mora.
Stáva sa, že obete horúčav začnú mať halucinácie alebo záchvaty. V konečných štádiách hypertermie sa niekedy letargia mení na eufóriu – tesne pred smrťou si človek nemusí vôbec uvedomovať svoj stav.
„Zomrieť na úpal je niekedy lepšie ako prežiť,“ hovorí docent Mora. „Poškodenie orgánov má dlhodobé následky – máte zničené obličky, črevá a pravdepodobne ste do konca života na dialýze. Ľudia si musia uvedomiť, aké je extrémne teplo nebezpečné. Je najvyšší čas, aby sme tomu začali venovať pozornosť.“
