V porovnaní s inými drogovými závislosťami je obdobie odvykania si od kofeínu relatívne krátke. Rozhodne však nie je príjemné.
Možno sa teraz pýtaš – prečo by som mal prestať piť kávu? Veď mi nič zlé nerobí, preberie ma, zvýši mi výkon a... neublížim vďaka nej ráno svojmu ukecanému spolubývajúcemu. Nuž, niektorí ľudia dokážu bez kofeínu úspešne prežiť celý život – nechýba im, ráno sa prebúdzajú len vlastnou vôľou (ako to robia?) a nie sú nervózni, keď sa im pokazí kávovar.
Tým sa dostávame k hlavnému problému. Ak vypiješ denne niekoľko šálok kávy a tento lahodný čierny mok je pre teba niekedy ako svetlo na konci tunela, je veľmi pravdepodobné, že si si naň vypracoval návyk.
Hoci kofeín nespôsobuje rovnakú závislosť ako napríklad kokaín, telo si naň rýchlo zvyká a postupom času potrebuješ čoraz vyššie alebo silnejšie „dávky“. To, samozrejme, platí aj pri energetických a kolových nápojoch, ako aj čajoch a výživových doplnkoch s obsahom kofeínu.
Nadmerné dávky kofeínu môžu spôsobovať búšenie srdca, nespavosť, tráviace problémy, ako aj silnejšie pocity stresu a úzkosti. Ak chceš zo zvedavosti či zdravotných dôvodov kofeín obmedziť alebo s ním zo dňa na deň nadobro skoncovať, tvoje telo ti to dá „vyžrať“ možno ešte o niečo krutejším spôsobom.
V Refresheri ti v rámci série Čo sa deje s tvojím telom, keď... prinášame vedecky podložené zaujímavosti o úžasných mechanizmoch ľudského tela. Prečítaj si napríklad, čo sa deje s tvojím telom pod vplyvom LSD alebo počas orgazmu. Pre prístup k prémiového obsahu sa nezabudni stať členom klubu Refresher+.
Si závislý?
Kofeín je celosvetovo najrozšírenejšia psychoaktívna droga. Táto skupina drog je typická tým, že spôsobuje zmeny vo funkcii nervového systému vrátane myslenia, vnímania, nálady a správania. Patria sem aj nelegálne drogy ako marihuana, heroín, LSD, kokaín či amfetamíny, ktoré môžu vyvolať vážnu závislosť.
Odborníci stále nedospeli k jednoznačnému názoru, či kofeín spôsobuje skutočnú závislosť. Funguje totiž inak ako iné návykové látky typu amfetamín a kokaín, ktoré nadmerne stimulujú oblasť mozgu spojenú s odmenou a motiváciou (dopamínové centrá). Kofeín síce tiež zvyšuje hladinu dopamínu v mozgu, ale natoľko, aby narušil systém odmeňovania.
Štrukturálne je kofeín veľmi podobný molekule nazývanej adenozín, ktorá sa nachádza v mozgu. Adenozín sa počas dňa hromadí a vyvoláva ospalosť. Keď vypijeme kávu, kofeín sa vďaka svojej štruktúre pohodlne „usadí“ v adenozínových receptoroch a účinne ich zablokuje. Účinky nastupujú do 30 až 60 minút a ustúpia po 3 až 5 hodinách. Tento proces podrobnejšie opísali odborníčky v článku o únave z kávy.
Dlhodobá konzumácia kávy či energetických nápojov však časom začne meniť chemické a fyzikálne vlastnosti mozgu. Mozgové bunky sa snažia udržať rovnováhu tým, že začnú vytvárať viac adenozínových receptorov. Aby sa všetky úspešne zablokovali, musíš prijať viac kofeínu. Tak sa vytvára tolerancia kofeínu a neskôr aj závislosť od neho.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké množstvo kávy denne spôsobuje závislosť.
- Ako dlho trvajú abstinenčné príznaky a ako sa prejavujú.
- Aké sú varovné signály závislosti.
- A tiež sa môžeš otestovať, či si závislý od kofeínu.
