Slovenské „presso“ je v podstate len tekutina „ochutená“ nepeknou zmesou trieslovín a odpadových látok, ktoré ti môžu spôsobiť nepríjemné tráviace ťažkosti.
Ak si si už niekedy v kaviarni objednal „presso“, pravdepodobne ti na stole pristála veľká šálka čiernej, horkastej tekutiny, ktorá s kávou nemala takmer nič spoločné. Možno len to, že obsahovala kofeín. Väčšina ľudí však netuší, že si v tomto nápoji „vychutnávajú“ aj malú dávku karcinogénnych látok.
Ak si do takejto „kávy“ nepridáš deci plnotučného mlieka a aspoň dve lyžičky cukru, zrejme budeš cítiť len jednu chuť – spálenú horkosť. V kvalitne pripravenej, čerstvej káve pritom môžeme hľadať tóny mliečnej čokolády, lesného ovocia či hoci aj orieškov v karameli – záleží na tom, z akej oblasti pochádza. Nie je škoda ukrátiť sa o takúto plejádu chutí?
V Refresheri ti pravidelne prinášame články o zdravom životnom štýle. Ak chceš mať prehľad, nezabudni sledovať tému zdravie. V prípade, že si kávičkár, nastav si odber článkov o káve. Budeme radi, ak nás podporíš vstupom do klubu Refresher+, a to už od 0,33 eur.
Káva, v ktorej je len odpad
Ako sme už naznačili, dlhodobé pitie nekvalitnej kávy ti môže potenciálne spôsobiť aj nemalé zdravotné problémy. Tá kvalitná však prináša celý rad benefitov – nižšie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky, Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby či dokonca nižšie riziko predčasného úmrtia (Harvard).
Aby ti káva život predlžovala, nie skracovala, zašli sme po odborný názor za Petrom Szabóom, majiteľom úspešnej pražiarne Coffeein, ktorá nedávno získala ocenenie v najväčšej medzinárodnej potravinárskej súťaži Great Taste Awards.
To, či ti kaviareň urobí dobrú kávu vieš podľa Petra Szabóa zistiť už pri pohľade na kávovar. „Čistota kávovaru je úplný základ. Varovnými signálmi je napríklad dýza (tryska, pozn. red.) zanesená mliekom či mastný násypník v mlynčeku.“
Rozlíšiť správne pripravené espresso od nekvalitného „pressa“ je už o niečo jednoduchšie. Espresso sa štandardne pripravuje z 8 gramov jemne namletej kávy, extrakcia trvá 25 sekúnd pod určitým tlakom a výsledný nápoj má 30 mililitrov.
„Na začiatku vyteká hustá, krémová hmota. Čím dlhšie extrakcia trvá, tým je tekutina svetlejšia. V momente, keď začne vytekať svetlá voda, treba extrakciu ukončiť. Vtedy ste z tých 8 gramov kávy vyťažili všetko, čo ukrýva,“ opisuje Szabó.
Čo sa však deje pri „veľkom presse“? Keď z kávy po 25 sekundách vytiahneš všetko, čo ti dokáže dať, zo stroja začne vytekať voda. Ak by to bola „iba voda“, všetko je v poriadku. V skutočnosti je to však tekutina „ochutená“ nepeknou zmesou trieslovín a odpadových látok, ktoré ti môžu spôsobiť zdravotné – najmä tráviace – ťažkosti.
Za nesprávnou prípravou kávy je podľa Petra Szabóa najmä nevzdelanosť. „Nie každý berie baristiku ako svoj životný cieľ či poslanie. Ľudia za kávovarom sú často len brigádnici, ktorí stláčajú gombíky a neriešia,“ hovorí. „Niekedy sa kaviarne otvárajú len tak – chlapík má priateľku, ktorá sa nudí, tak jej otvorí kaviareň. O príprave kávy však nevie nič. Pre niektorých majiteľov prevádzok je káva zas len doplnok a neriešia ju.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako rozlíšiť, že ti kaviareň dala správne „dlhé espresso“ bez škodlivých látok.
- Prečo hustá pena nie je znakom dobrej kávy.
- Prečo prevádzky stále pripravujú kávu nesprávne.
- Ktoré kávy obsahujú najväčšie množstvá potenciálne karcinogénnych látok.
- Ako nám môže ublížiť prepražená káva.
- Ako si robiť kávu doma tak, aby sme z nej benefitovali a nie naopak.
