Ako vyzeral sex v chatrčiach a palácoch?
V historických filmoch vidíme zvodné grécke bohyne odeté do priehľadných šiat, ktoré fantázii nenechávajú veľa priestoru, stredoveké sedliačky, ktoré filmy často zobrazujú ako kypré a nie veľmi mravné bytosti alebo zošnurované viktoriánske dievčatá, ktoré sa zas tvária, že samy nevedia, ako pod šatami vyzerajú.
Ako to však bolo naozaj? Musela sa žena vždy len mlčky (alebo nahlas) podvoliť mužovi alebo si mohla aj dupnúť? Akokoľvek to už v minulosti bolo, dnes majú ženy možnosť zvoliť si napríklad antikoncepciu, aká im vyhovuje. Ak sa chcete poradiť, aká je tá najlepšia pre vás, spýtajte sa našej Alice.
Hosť do domu, Boh do domu
Naprieč kultúrami v rôznych časových obdobiach platilo pravidlo pohostinnosti v takej miere, akú si dnes už nedokážeme predstaviť. Ak do domu prišiel hosť, nebolo prirodzené len ho prichýliť a pohostiť, ale zvykom bolo poskytnúť mu aj inú formu uspokojenia. Hostitelia hosťom bežne ponúkali svoje manželky alebo dcéry, čo bolo, samozrejme, nezdvorilé odmietnuť.
Staroveký Babylon vznikol asi v druhej polovici 3. tisícročia p. n. l.. Svojho času v najväčšom meste platili prísne náboženské pravidlá. Každá obyvateľka Babylonu mala vraj raz za život povinnosť odísť do chrámu bohyne Ištar, kde sa mala oddať cudzincovi. Žien bolo v chráme súčasne viac, muž si teda mohol vybrať, pričom vyvolená žena nesmela odmietnť. Za "službu bohyni" cudzinec platil poplatok, ktorý pripadol chrámu.
Bohyňu Ištar v Babylone vnímali ako symbol krásy a plodnosti
Ženy z chrámu nesmeli odísť pokiaľ posvätnú službu nevykonali. Krásavice zostávali v chráme kratšie ako menej pekné ženy. Niektorým sa vraj stávalo, že tam zotrvali aj tri či štyri roky. Spoločnosť však bola zhovievavá. Keď sa do mesta konečne vrátili, nikto sa na ne nepozeral cez prsty.
Ak chcela študovať, musela sa predať, ale naopak to neplatilo
Ak situáciu ženy v antickom Grécku zjednodušíme, vyjde nám, že mohla byť manželkou, milenkou alebo otrokyňou. Vezmime všetky tri do jednej rodiny a poďme zistiť, ako to fungovalo.
Manželka mala najváženejšie postavenie, ale v podstate bolo len formálne. Sedela doma a starala sa o deti. Nemohla vlastniť majetok, nemohla sa zaujímať o politiku. Ako povedal muž, tak bolo. Otrokyne sa starali o domácnosť svojich pánov a tí sa zatiaľ stretávali pri víne, diskutovali a užívali si v nevestincoch, ktoré mestskému štátu platili dane.
Tu už sa dostávame k milenkám, ktoré mali často veľmi veľký vplyv. Hovorilo sa im hetéry a mali výsadné právo na vstup kamkoľvek. Očakávalo sa, že budú rozhľadenou a vzdelanou spoločnosťou mužov, ktorých sprevádzali na večierky alebo do divadla. Tie najkrajšie si svojich zákazníkov vyberali a nechávali si platiť vysoké sumy. Medzi najbohatšie a najvplyvnejšie patrila hetéra Fryné z mesta Thespia, ktorá nechala opraviť hradby zničené Alexandrom Macedónskym.
Súd hetéry Fryné od Jeana-Léona Gérôma: Frymé obžalovali z nemravného správania. Pred súdom ju obhajoval rečník Hypereidés. Keď mu došli argumenty, strhol zo svojej klientky šaty, sudcov tak ohromila jej krása, že ju okamžite oslobodili.
Stredovek bol iný, ako si myslíme
Richard Lewinsohn vo svojom bestselleri Svetové dejiny sexuality, ktorý vydal pod pseudonymom Morus, píše: „...stredovek bol vo veciach sexuálneho života tolerantnejší než mnohé predošlé či neskoršie obdobia a cirkevní otcovia od ľudí nežiadali, aby sexuálny pud potláčali, len aby ho skrývali. Kto v tom vedel chodiť, mohol si dovoliť prakticky všetko.“
Takto teda Európa žila napriek tomu, že ju postupne čoraz výraznejšie ovplyvňovala kresťanská viera. Mnohoženstvo bolo u Slovanov dlhou tradíciou, ktorú sa nedarilo vykoreniť ani cirkvi, hoci sa o to prirodzene snažila. Z kazateľníc zaznievali príkazy – napríklad, že súložiť by sa nemalo v pôstne dni, ktorými určili stredu, piatok a nedeľu.
Keď už cirkev cnostným veriacim povolila sex, mali pri ňom byť oblečení a mali si zvoliť misionársku polohu. Ale povedzme si pravdu, naši predkovia si z toho ťažkú hlavu nerobili a v ostatných kútoch Európy to bolo podobné.
Boccacciov Dekameron hovorí o smilných mníchoch obcujúcich s bohatými paničkami, spisy z tohto obdobia sú posiate obscénnymi kresbami a šľachtičné často tiež nečakali na manželov cudne, ako im prisľúbili.
Zábava v stredovekom nevestinci.
Nahá renesancie
Renesancia vzkriesila umenie a s ním aj nahotu, ktorá už nebola takým verejným tabu ako v stredoveku. Botticellimu sa „zrodila Venuša“ a Michelangelo stvoril Dávida.
Prostitúcia sa nevnímala už tak prirodzene ako v antike a ctihodní občania sa na ňu pozerali s opovrhnutím, aspoň na prvý pohľad. Vo Florencii museli prostitútky nosiť zvonček, aby ich každý rozoznal, v Benátkach ako podobný symbol poslúžil žltý šál.
Niektoré kurtizány sa preslávili a dostali sa do vysokej spoločnosti. Najčastejšie im k tomu poslúžilo vzdelanie. Benátčanka Veronica Franco bola poetkou, ktorá svoje básne venovala napríklad aj francúzskemu kráľovi Henrichovi III., ktorý Benátky navštívil.
Slávne nevestnice však pochádzali aj z kráľovských dvorov. Madame de Pompadour, ktorá pomotala hlavu francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XV., zrejme netreba špeciálne predstavovať. V počte milencov, ktorými sa vôbec netajila, ju však zrejme predstihla ruská cárovná Katarína Veľká. V jej prípade sa hovorí o 21 oficiálnych, ale až stovkách neoficiálnych milencov.
Katarína Veľká vo veku 50 rokov.
20. storočie
Vzdialenejšia história samozrejme mala vplyv na to, do akej podoby sa sex vyvinul. Kľúčové, a to najmä pre ženy, bolo až 20. storočie. V tejto časti predstavíme niekoľko míľnikov, ktoré mali na formovanie sexu najvýraznejší vplyv.
Prielom vo vnímaní ženskej sexuality priniesol film Extase, ktorý vznikol v Československo- rakúskej koprodukcii. Nakrútil ho režisér Gustav Machatý, ktorý na strieborné plátna prvýkrát priniesol ženský orgazmus. Nečakajte však žiadne porno detaily, kamera po celý čas snímala tvár herečky Hedy Lamarr.
V 40. rokoch 20. storočia nemecký gynekológ Ernest Grafenberg objavil a zadefinoval erotogénnu zónu známu ako bod G (Grafengergov bod). Slávy sa však toto centrum ženskej rozkoše dočkalo až v 80. rokoch, keď o ňom výskumníčka Univerzity Rutgers, Beverly Whipple napísala knihu Bod G a ďalšie objavy o ľudskej sexualite. Preložili ju do 19 jazykov.
Prvým, kto sa na sexualitu pozrel naozaj vo veľkom, bol Alfred Kinsey. Začiatkom 30. rokov 20. storočia začal Kinsey prvými vedeckými štúdiami a najmä s veľkolepým prieskumom. Za viac ako 20 rokov odpovedalo na jeho hĺbkové dotazníky viac ako 18 000 ľudí. Vďaka tomu zistil a zverejnil informácie o počte ľudí s homosexuálnou orientáciou alebo o počte zákazníkov prostitútok. Neskôr vydal štúdie špeciálne zamerané na ženy.
Keď návrhár Louis Reard v roku 1946 prestavil bikiny, namiesto modelky si musel najať striptérku, ktorá bola ochotná ich predviesť. Už o niekoľko rokov si však miniatúrne plavky vydobyli v móde nezastupiteľné miesto.
Hoci rôzne formy antikoncepcie naši predkovia používali už v minulosti, neprekvapí vás, že tie skutočne účinné metódy sa zrodili až v 20. storočí s objavením latexu alebo hormonálnej antikoncepcie. Dnešné ženy však majú na výber už oveľa viac spoľahlivých a bezpečných typov, ktoré ich pred neželaným tehotenstvom, ale aj pred sexuálne prenosnými chorobami ochránia. Ak sa o nich chcete dozvedieť viac, poraďte sa s našou Alicou, ktorá vám pomôže vybrať ten najvhodnejší typ pre vás.
