Kto hovorí, že ho nezmenili peniaze, podľa mňa klame, tvrdí bývalý hokejista.
Majstrovstvá sveta máme už niekoľko týždňov za sebou, opäť sme nepostúpili do štvrťfinále. Celý šampionát vysielala verejnoprávna RTVS, komentátorom sekundoval bývalý hokejista Boris Valábik. „Som alergický na to, keď ma označia za experta či analytika, nie je to pravda. Som bývalý hráč,“ hovorí.
Boris pre zranenia pred približne dvomi rokmi ukončil profesionálnu kariéru. Dnes pracuje ako policajt, pomáha reprezentácii do 16 rokov, spolupracuje s RTVS, točí reláciu o hokeji a nedávno napísal knihu, ktorá sa predáva ako teplé rožky. „Pamätám si, ako mi ponúkli napísať knihu. Najskôr som to odmietol s tým, že v žiadnom prípade. Kto som, aby si o mne ľudia chceli čítať? Nemám kariéru plnú úspechov. Potom som však začal premýšľať nad tým, že je veľa vecí, ktoré by som chcel vysvetliť.“
- Ako hodnotí uplynulý šampionát
- Či si myslí, že sa dostaneme na blížiacu sa olympiádu
- Ako si spomína na bitky v NHL
- Prečo je pre neho dnes stabilita taká dôležitá
- Aké má skúsenosti so zlatokopkami
- Prečo si myslí, že veľa peňazí človeka zmení
- Prečo sa rozhodol, že po ukončení kariéry sa stane policajtom
- Ako vníma reči bulváru o tom, že je sexsymbol
- Či sa považuje za influencera a s akými značkami už spolupracuje
Keď si prišiel na naše stretnutie, hneď si si objednal dve hlavné jedlá.
Mám cez dva metre a vážim okolo 120 kíl. Bežne si dávam dve hlavné jedlá, inak by som bol hladný. Bohužiaľ, ide to aj dosť do peňazí.
Ako vyzerá tvoj jedálniček?
Iróniou je, že si na stravu dávam oveľa väčší pozor, ako keď som hrával profesionálne hokej. Dávam si pozor, aby som neprijímal príliš veľa cukru. Dám si radšej pivo ako sladkosť, i keď aj v ňom sú cukry. Nedám si však oboje.
Niektorí si ani len neuvedomujú, čo v Bostone znamená, keď sa povie Zdeno Chára.
Udržiavaš sa stále vo forme?
Ako hráč som vedel, že všetko spálim, dal som si aj koláč aj pivo. Dnes už ani zďaleka toľko nespálim, nemám ani toľko času na posilku. A čo je hlavné, intenzita môjho „poprdkávania vo fitku“ sa nedá ani len porovnať s tréningom profesionálneho hokejistu (smiech).
Prednedávnom vyvrcholila najlepšia hokejová liga na svete NHL. Sledoval si finále?
Vedel som, kto proti komu hrá, ale finále som tento rok bohužiaľ nesledoval takmer vôbec. Držal som palce Bostonu, máme tam chalanov a sú to moji kamaráti.
Ako vnímaš kariéru Zdena Cháru?
Bol to pre mňa odmalička človek, ktorý nie len mne, ale každému, kto má otvorenú myseľ, ukázal, že hokej nie je len o talente. Je to aj o tvrdej drine, o tom, čo je človek ochotný obetovať. Zdeno Chára toho obetoval šialené množstvo a preto je teraz tam, kde je. Je mi sympatický aj ako hokejista, aj ako človek.
Za veľkou mlákou ho vnímajú ako legendu. Na Slovensku to nie je také výrazné.
Áno, jednoznačne. Je to o uhle pohľadu. Na Slovensku skupinu Elán každý pozná, všetkým je dobre známa, či už kapelu milujete alebo nenávidíte. V USA či v Kanade však nikto ani len netuší, čo je Elán. Podobne je to aj so Zdenom. Celý život žije a hrá v zahraničí, dosiahol tam obrovské úspechy, ľudia si uvedomujú jeho kvality, stal sa z neho pojem. Na Slovensku si to však ľudia moc neuvedomujú, žijeme v akejsi bubline. Nehovorím to však v zlom – Američania si žijú vo svojej bubline, my zas vo svojej. Niektorí si ani len neuvedomujú, čo v Bostone znamená, keď sa povie Zdeno Chára.
Ľudia majú často skreslené pohľady na hokejistov, ktorí hrajú v zámorí. Ja som mal napríklad povesť bitkára, tak ma opisovali aj slovenské médiá. Nie som ale bitkár, zastal som sa len spoluhráčov na ľade. Chcem tým len povedať, že ľudia si vytvárajú obraz na základe nejakých informácii. Ak je tých informácii málo, alebo sú skreslené, či nedostačujúce, bude taký aj názor, ktorý si ľudia vytvoria. Či už je to o mne, o Zdenovi, o Eláne alebo komkoľvek a čomkoľvek inom. A je úplne jasné, že mať kompletné informácie z druhej strany planéty je prakticky nemožné.
Keď sme pri tej povesti bitkára, so Zdenom si sa v minulosti pobil.
Viem, že by to Zdeno spravil znova a ja by som tomu znova rozumel. Moja práca na ľade bola eliminovať najlepších hráčov súpera, aby nedali gól. Hral som tvrdo, dohral som každý súboj. Ak som dohral technického protihráča, tak sa mu už nechcelo proti mne hrať, on nedal gól, ja som mal na konci zápasu nulové štatistiky a moja robota bola vybavená, mal som za sebou dobre odohratý zápas a tréner ma potľapkal po pleci. Znie to ironicky, ale tak to bolo.
Nastúpil som na striedanie proti Philovi Kesselovi, dohrával som každý súboj, Niekedy čisto, niekedy na hrane. Ako hokejista jednoducho nesmiete dopustiť, aby sa proti vám súperovi hralo pohodlne, ľahko. Chcete, aby si povedal: „Bože, zas je tam ten Valábik, nechce sa mi ísť na ľad.“ Po jednom zo súbojov ma sekol, ja som ho sekol naspäť a tak to pokračovalo celé striedanie.
Všimol si to Zdeno Chára, prikorčuľoval a zastal si najlepšieho hráča na ľade. A bolo by úplne jedno, či som to bol ja, Čech, Američan alebo Kanaďan. Jeho reakcia skvele odzrkadľuje, čo znamená byť skutočný profesionál. To, čo sa deje na ľade, som si nikdy nebral osobne, neťahal som to do svojho osobného života. Ak by som bol napríklad ja mimo ľadu taký, ako som bol na ľade, tak som vo väzení. To je jednoducho hokej.
Ako s odstupom času hodnotíš hokejové Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji na Slovensku?
Na organizátorov šampionátu som nepočul jediné zlé slovo, majstrovstvá boli na špičkovej úrovni. Rozprával som sa so zahraničnými komentátormi, boli nadšení z organizácie a nevytkli ani jednu vec, ktorá mohla byť spravená lepšie.
Niektorí si myslia, že Craiga Ramseyho prehnane vyzdvihujem či dokonca velebím. Ak by som mal typické slovenské ego a pocit krivdy, trénera Ramseyho by som nenávidel.
Nepostúpili sme do štvrťfinále. Odzrkadľuje to kvalitu slovenského hokeja?
Šport niekedy nie je fér. To, či sme s Kanadou mohli udržať remízu, či sme s Nemcami mohli vyhrať zápas, na to nech si každý odpovie sám. Ja som tam bol, videl som tie zápasy naživo, podľa môjho názoru to bolo o šťastí. V hokeji niekedy rozhodujú centimetre, proti Nemecku sme strelili tri žrde. Chýbalo nám trochu šťastia.
Nezáleží na tom, či Slovensko skončí štvrté alebo desiate. Potrebujeme náš hokej dostať na takú úroveň, aby sme bojovali rok čo rok o medaile. Mám pocit, že pod taktovkou kanadského trénera ľudia pochopili, ako sa hrá svetový hokej a divákom sa to páčilo – ocenili bojovnosť, nasadenie. Tréner Craig Ramsay priniesol systém, ktorý dnes dodržiava každé jedno moderné mužstvo. Bohužiaľ, do našej reprezentácie prišiel tento systém až teraz.
Mnohých zarazila tvoja kritika na adresu hokejistu Libora Hudáčka v priamom prenose, na niečo také nie sú slovenskí diváci zvyknutí. Ako sa na situáciu pozeráš spätne?
Spravil by som to znova. Rovnako neosobne a z rovnakého dôvodu – potrebujeme mladým ľudom dávať príklad. Reprezentuješ klub a správaš sa tak, aby si robil dobré meno svojmu zamestnávateľovi. Uvedomuješ si, že každé jedno vyjadrenie má ďalekosiahlejšie následky, ako sa na prvý pohľad môže zdať. O to viac, keď máš oblečený dres reprezentácie. Si vzorom pre množstvom mladých hráčov, ktorí šampionát pozerajú a registrujú všetko, čo sa okolo neho deje. Vysielaš signál fanúšikom, médiám, musíš sa správať ako profík.
Ja, ako konzultant reprezentácie do 16 rokov, by som sa mohol zatváriť ako alibista a tváriť sa, že som Liborove vyjadrenie nepočul. Bolo by to ale úplne proti tomu, aký som človek a akým spôsobom som to cítil. Ľudia sa čudovali, prečo sa dáky Valábik obúva do slovenského reprezentanta. Proti Liborovi Hudáčkovi osobne nič nemám, kritizoval som viacero hráčov za to, čo robili na ľade. Tentokrát som hráča skritizoval mimo ľadu, bolo to ale priamo prepojené s hokejom a s tým, čo znamená slovo profesionál a vzor.
Rozprával si sa s ním po tom aj osobne?
Nie, ale nemal by som s tým problém.
Zatiaľ nie je jasné, kto bude sedieť na reprezentačnej lavičke. Koho by si tam najradšej videl?
Niektorí si myslia, že Craiga Ramseyho prehnane vyzdvihujem či dokonca velebím. Ak by som mal typické slovenské ego a pocit krivdy, trénera Ramseyho by som nenávidel. Je to človek, ktorý ma z NHL poslal na farmu. Po zranení mi ukončil kariéru v najlepšej lige sveta, to málokto vie. Posledný zápas, ktorý som odohral v NHL, bol práve pod jeho vedením. Vidím zmysel v tom, čo robí pre slovenský hokej, čo sa snaží tímu odovzdať. Je to skúsený tréner a odborník, s reprezentáciou odviedol kus dobrej roboty.
Existuje slovenský tréner, ktorý by dokázal viesť mužstvo v zabehnutom systéme?
Nepoznám všetkých slovenských trénerov, nebudem sa tváriť, že poznám každého a viem všetko. Momentálne by však bolo veľmi ťažké nahradiť Ramseyho. Už len keď sa na to pozrieme čisto štatisticky – Ramsey má vyše 1 000 zápasov odohratých v NHL, vyše 1 500 zápasov v rôznych funkciách pri mužstve. Neviem, či mi napadne meno človeka, ktorý by mal také bohaté skúsenosti. Napadne mi však pár mien, ktorým by ešte prospeli nejaké dva či tri roky pri takom odborníkovi ako je Ramsay na to, aby získali dostatok skúseností.
Budeme musieť hrať kvalifikáciu na olympiádu. Postúpime? Máme na to dostatočnú kvalitu?
Netrúfam si tipovať. Slovenský hokej momentálne zažíva ťažké obdobie. My sa podľa mňa musíme začať pozerať ďalej, ako sú nadchádzajúce MS či olympiáda.
Niektorí sa domnievajú, že by nám pomohlo, ak by sme si zahrali v B kategórii. To by nás vraj prebudilo.
Aj napriek tomu, že zo všetkých strán počúvam, ako by nás to prebudilo, ja si to nemyslím. Práve naopak, bolo by to to najhoršie, čo sa nám môže stať. Ovplyvnilo by to záujem detí o hokej, malá hráčska základňa by sa ešte viac zmrštila. Deti by nemali svojich hrdinov, šampionát by u nás veľa ľudí prestalo pozerať. Odišli by sponzori, peniaze.
Budeš pomáhať reprezentačnému výberu do 16 rokov. Čo od tejto práce očakávaš?
Zo všetkých aktivít a činností, ktorým sa teraz venujem, ma najviac baví práve práca s mladými hokejistami. Vnímam ich ako svoje deti, snažím sa im pomôcť, vychovávať ich. Nedokážem na nich ani kričať.
A kričíš občas?
Veľmi málo (smiech). Kričať treba, avšak len vtedy, keď už všetko ostatné zlyhalo. Sám viem, že keď tréner kričal stále, každý zápas, každú tretinu či tréning, prestávalo to mať zmysel. Možno prvý mesiac-dva si hráč povie, že je naštvaný a mali by sme zabrať. Ale po mesiaci-dvoch si hráč povie nech si hučí, veď to robí vkuse.
Popri mnohých iných povinnostiach som písal knihu, nebolo to teda tak, že popri knihe som robil iné veci.
Prečo ťa baví venovať sa mladým hokejistom?
Teší ma, že si chcú zobrať z tréningov čo najviac. Snažia sa rady trénerov naplniť a teší ma, keď sa to odzrkadlí na ich hre. Ja viem len to, čo ma naučili ľudia, ktorých považujem za skutočných odborníkov. Mal som otvorenú myseľ a potreboval som sa učiť. Nebol som talentovaný, musel som sa viac učiť. To mi pootváralo mnoho dverí. Najviac ma teda napĺňa, keď na nich vidím progres a majú ochotu učiť sa, počúvať rady trénerov a zlepšovať sa. A hlavne keď vidím, že ich to na ľade niekam posúva.
Práve pri mladších ročníkoch kolujú chýry, hlavne keď repre prehrá zápas. Že hrajú netalentovaní chlapci, lebo sú to deti zbohatlíkov. Je to podľa teba pravda?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako ho zmenili peniaze
- Prečo si musel dávať pozor na zlatokopky
- Koľko kusov jeho knihy Volali ma bitkár sa predalo a prečo do toho išiel
- Prečo si nemyslí, že je influencer
- Ako je to a s návykovými látkami a s drogami za oponou profesionálneho hokeja
- Prečo je pre neho v živote dôležitá stabilita
