Prečo sa zmenil zvuk v kluboch? Môžu za to internetové trendy? Na tieto otázky nám odpovedali Hugo Hypetrain a Kwaso.
Hugo Hypetrain a Kwaso sú ľudia, ktorí večery často trávia po kluboch a akciách – nielen ako návštevníci, ale najmä za DJ pultom ako music selectors.
Huga, s ktorým sme nedávno mali rozhovor, považujú členovia tejto scény za akúsi „chodiacu encyklopédiu“ hudby a kultúry okolo nej. Kwaso je pre niektorých možno menej známe meno, no akciu, ktorú má pod palcom, pozná snáď každý Bratislavčan. Je ňou Mäsokombinát ktorý vždy roztancuje nielen podniky ktoré sa nachádzajú v priestoroch starého Prioru, ale aj širšie okolie Námestia SNP. Najbližšie chystajú akciu v Kácečku už 21. 11.
Chalani teraz spolu teraz spustili aj nový projekt Ädukácia. Kde sa dozvieš viac o histórii elektronickej hudby.
Podľa Kwasa sa mení jadro návštevníkov klubov každé štyri roky, takže je jasné, že skupina, ktorá do nich chodí dnes, je už úplne iná než pred pandémiou. Zmenilo sa aj to, že ľudia od covidu – podľa Huga aj Kwasa – trávia viac času doma a von idú iba vtedy, ak ide o niečo podstatné alebo špeciálne. „Možno aj preto veľa ľudí zvláda niektoré životné situácie ťažšie, keďže im chýba ten reset,“ hovorí Kwaso.
„Covid spôsobil, že staršia generácia neodovzdala ‘štafetu’ tej mladšej, a teda vidíme výrazný prepad v návštevnosti – u nás aj v zahraničí. Tento fenomén je celosvetový, no keďže sme veľmi malý trh, je to u nás obzvlášť viditeľné,“ hovorí. Kwaso si myslí, že v klube sa stále dá uvoľniť, no už to nie je samozrejmosťou.
Problém je trochu aj v tom, že v Bratislave je malomeštiackosť a nízka tolerancia druhých. - Kwaso
Hugo pre Refresher spomenul aj to, že počas covidu si ľudia navykli na hranie doma. „Dnes si kúpiš malý DJ kontroler za dvesto eur, pustíš si hudbu, kamoši prídu, každý si zahrá a vlastne to stačí. Počuješ sa lepšie a stojí to menej,“ hovorí.
S návštevníkmi sa zmenila aj estetika a zvuk, ktorý v kluboch nájdeme. Nejde však len o dôsledok covidu – podľa chalanov za tým stoja aj internetové trendy ako Pilates girls, matcha či clean girl aesthetics. „Prišli vapky, všetky tie elektronické cigy a chvíľu tu bol taký naratív, že človek má byť úplne čistý. Do toho spiritualita, New Age, vonné tyčinky…,“ opisuje Hugo to čo si všímal v kluboch za posledné roky.
Na začiatku sa mi ten ‘clean’ vibe páčil – pekné, upratané, estetické, všetko voňalo, nikto spotený. Ale potom ma to prešlo. Ako DJ aj ako návštevník sa cítim lepšie medzi spotenými ľuďmi, v zóne, kde ťa nikto nesúdi. - Hugo Hypetrain
DJ sety sa zmenili nielen v kluboch, ale aj na internete – často sa hrajú v čistých, takmer sterilne vyzerajúcich priestoroch alebo sa presúvajú do kaviarní a pražiarní. Zvuk sa tiež posunul: z “dirty” vecí k jemnejším, “mellow” a niekedy až “cheesy” záležitostiam. „Amapiano a Afrobeats vnímam ako plynulý vývoj od klientely, ktorá počúvala trap a hip-hop okolo rokov 2015 až 2020,“ hovorí Kwaso.
Problém postcovidovej éry Kwaso vníma aj v tom, že nevzniká veľa novej hudby no ľudia len nostalgicky spomínajú. „Toľko editov deväťdesiatok a nultých rokov v každom žánri sme tu asi ešte nemali,“ opisuje Kwaso.
Hugo a Kwaso si však začínajú všímať, že z „clean“ hudby a estetiky sa pomaly vraciame k tvrdším, „dirty“ beatom a k prostrediu, v ktorom sa dá opäť cítiť voľne.
„Prvá lastovička tohto zvratu bolo pre mňa BRAT Summer. Ešte stále fičal ‘clean girl’ vibe, ale potom prišla čajočka – spravila jeden z najlepších albumov roka a pritom rapuje, ako si dáva kľúče k nosu. A to je podľa mňa super. Nie preto, že by to mali ľudia nasledovať, ale preto, že je to úprimné. Ja som človek, ktorý má chyby, a nehrám sa na niečo, čo nie som,“ hovorí HugoHypetrain. Album BRAT od Charli xcx je čistý príklad toho, čo možno poznáš pod názvom recession pop.
Recession pop je žáner tanečnej hudby, ktorý sa rozšíril koncom 2000. a začiatkom 2010. rokov. Stal sa populárnym počas veľkej hospodárskej krízy v roku 2008. Táto recesia sa začala v USA a neskôr sa rozšírila do celého sveta. Jej príčinou boli rizikové hypotéky a následný pád burzy s cennými papiermi.
V súčasnosti sa tento pojem – aj samotná hudba – opäť vracia v súvislosti s podobnými trendmi. Ide o hudbu, ktorá má navodiť dobrú náladu a únik od reality, pričom vzniká ako reakcia na ekonomické a sociálne obavy dnešnej doby.
Typickým znakom je energická produkcia, rýchle tempo, chytľavé melódie a hedonistické či optimistické texty, ktoré slúžia ako forma emocionálneho uvoľnenia počas ťažkých období. Typickými predstaviteľmi sú už spomínaná Charli xcx ale aj Chappell Roan, či v minulosti skupiny Black Eyed Peas či speváčka Kesha.
Recession pop je späť, no zdá sa, že hedonistické texty sa v kluboch pomaly strácajú. Afrobeaty začína nahrádzať tvrdší sound s textami o realite. V Anglicku túto sonicky drsnejšiu a špinavšiu vlnu ťahajú Sammy Virji, ale aj celá UK Garage scéna.
Hugo hovoril aj o Skrillexovi a jeho tracku Rumble, či fakt, že Tomorrowland mal svoj vlastný drum’n’bass stage. Kwaso nezabudol ani na NuUKG vlnu, ktorá sa medzitým premenila na Speed Garage a Breakbeat, ktoré dnes vypredávajú desaťtisícové haly.
Hugo pripomína priekopníkov žánrov ako grime či dubstep, ktorí až teraz dostali svoje uznanie. „Skvelý príklad je Flowdan – má okolo päťdesiatky, je aktívny od začiatku 2000-ich, bol v Roll Deep crew s Wileym a ďalšími pioniermi grimeu a dubstepu. Čakal skoro tridsať rokov, kým minulý rok vyhral Grammy. Dôkaz, že tieto veci nikdy nezmiznú – len sa mení dopyt a kontext,“ hovorí Hugo.
Track Rumble, za ktorý Flowdan vyhral jeho prvé Grammy ocenenie.
„Ľudia na to, čo sa deje, reagujú dvoma spôsobmi – buď sa uzatvárajú do nostalgie, alebo to reflektujú. Sú nasratí, temní, unavení, riešia, či vôbec priviesť deti do tohto sveta, kam ísť, keď všade je to na hovno. Úzkosti, strata identity, beznádej. A tie pocity predsa nemôžu znieť karibsky. To znie ako tvrdý jungle, breakbeaty, dubstep,“ dodáva.
