Mládá Slovenka robí vedu populárnou. Sleduje ju 27 tisíc ľudí.
Možno si ani netušil, aká je veda na sociálnych sieťach populárna. Dôkazom toho je mladá Slovenka, ktorá pracuje ako forenzná chemička vo švajčiarskom Bazileji a svoje poznatky a pokusy z laboratória posiela ďalej do sveta v podobe príspevkov na Instagrame. Jedno jej video videlo 6 miliónov ľudí a o vede dokonca publikuje články aj na Slovensku.
Martina Hestericová má 29 rokov, pochádza zo Sniny, titul magistra má z Univerzity Komenského, no doktorát sa rozhodla urobiť vo Švajčiarsku. Určite aj preto, že podmienky pre vedu a výskum sú tam propešnejšie ako u nás. My sme sa s ňou porozprávali o jej štúdiu na Slovensku, čomu sa venuje vo Švajčiarsku a aké má ďalšie plány v rámci vedy.
V článku sa dozvieš:
- Ako vyzerá bežný deň forenznej chemičky
- Ako by porovnala slovenské a švajčiarske zdravotníctvo
- Či bolo vzdelanie na Slovenku dostačujúce pre výkon jej profesie
- Prečo sa rozhodla založiť si účet na Instagrame, na ktorom propaguje vedu
- Ako sa jej profil stal takým populárnym
- Ako ďaleko majú od reality americké kriminálne seriály
Chémia, matematika či fyzika patrili na škole k tým ťažším predmetom a možno aj menej obľúbeným. Ty si k nim ale asi inklinovala najviac. Chcela si sa vždy stať vedkyňou?
Od detstva ma to ťahalo k prírode, ako malú ma mama mohla posadiť pred televízor, zapnúť nejaký prírodovedný dokument, strčiť mi do ruky DRU tyčinky a mala na niekoľko hodín vystarané. Môj dedko bol učiteľ matematiky a fyziky, babka je lekárka. Na gymnáziu ma napokon presvedčila chémia. Keď som sa začala zúčastňovať chemickej olympiády, môj kariérny osud bol viac menej spečatený.
Magistra z organickej chémie si získala na Univerzite Komenského. Kam potom viedli tvoje kroky?
Po doštudovaní magistra som sa rozhodla pre doktorát. Hľadala som pozície a napokon ma prijal prof. Ward v Bazileji vo Švajčiarsku, ktorého výskum ma veľmi zaujal. Po dokončení doktorátu som sa rozhodla hľadať prácu práve v Bazileji, keďže ide o centrum farmaceutického výskumu viac menej v celej Európe.
Predpokladám, že väčšinu času tráviš v laboratóriu. Čomu sa primárne venuješ?
Doktorát mám z prípravy umelých kovov obsahujúcich enzýmy, išlo o kombináciu chémie a biológie. Momentálne ale pracujem ako forenzná chemička v Lonza Drug Product Services.
Čím všetkým sa zaoberá forenzná chémia v tvojom prípade?
Naša skupina sa zameriava na viaceré oblasti výskumu. Často identifikujeme mikro a nanočiastočky, ktoré sa do liečiva alebo jeho obalu dostali počas výroby alebo skladovania. Keďže môže ísť o kontamináciu, presné určenie pôvodu akýchkoľvek nečistôt je kľúčové. Ďalšou oblasťou je analýza surfaktantov a stôp zlúčenín, ktoré sa do liečiv pridávajú na stabilizáciu.
Do tretice sa zameriavame aj na tzv. extractables and leachables, teda na zlúčeniny, ktoré sa do liečiv môžu dostať počas kontaktu s plastmi, sklom alebo kovmi. Všetky naše analýzy majú primárny účel – zabezpečiť bezpečnosť a čistotu liečiv – či už ide o tablety alebo injekčne podávané formulácie. Našou úlohou je napríklad aj zabezpečiť, aby boli bezpečné liečivá na rakovinu alebo na poruchy krvotvorby.
Ako vyzerá bežný pracovný deň forenznej chemičky?
Ako asi každý z nás, ako prvá ráno zapnem v práci rýchlovarnú kanvicu a spravím si čaj alebo kávu. Potom v závislosti od toho, na akom projekte práve pracujem, som neskôr v kontakte so zákazníkmi, pripravujem vzorky a merania v laboratóriu, analyzujem dáta, alebo manažujem svoj tím.
Nerozmýšľala si, že by si sa vrátila žiť a pracovať na Slovensko?
Práca, akú momentálne robím, nemá na Slovensku alternatívu. Vrátiť sa by pre mňa znamenalo presedlať na úplne iné odvetvie chémie či návrat do akademického sektora.
Určite si mala skúsenosť so slovenským zdravotníctvom. Ako by si ho porovnala s tým švajčiarskym?
Toto by bolo na samostatný článok. Moje skúsenosti so zdravotníctvom na Slovensku sú obmedzené a úprimne dúfam, že za posledných 5 rokov, kedy som s ním nemala žiaden kontakt, sa situácia a postoj lekárov zmenil k lepšiemu.
Vo Švajčiarsku som podstúpila operáciu kolena a celá skúsenosť vo mne zanechala veľmi pozitívny dojem, či ide o ochotu personálu, vysvetlenie možností liečby a detail procedúry od lekára, až po hospitalizáciu a fyzioterapiu. Na druhej strane, systém zdravotného poistenia tu funguje úplne inak ako na Slovensku a nemocniciam sa darí omnoho lepšie.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Píšeš články aj pre slovenské magazíny. Čomu sa v nich primárne venuješ?
Najradšej píšem o chémii a biológii, no obzvlášť rada píšem o fyzike a vesmíre. Snažím sa zameriavať na aktuálne témy, najnovší výskum, ktorý má priamy prínos pre naše životy či klimatické zmeny.
Si aktívna aj na sociálnej sieti Instagram, kde ťa sleduje až 27-tisíc ľudí, čo je celkom nezvyčajné na to, že tvoj obsah tvorí veda. Ako sa ti podarilo ľudí zaujať?
Profil na Instagrame som zakladala preto, aby som zvýšila návštevnosť našej rodinnej stránke Priklady.eu. Nakoľko som bola aktívna v laboratóriu a mala som každý deň pred sebou zaujímavo a farebne vyzerajúce experimenty, vyskúšala som ich zachytiť pod krajším uhlom, z inej než bežnej perspektívy a vymyslieť k nim chytľavý popis.
Za pár mesiacov popularita narástla, no vždy závisí od zmien algoritmu samotného Instagramu. Recept na úspech je počas komunikovania vedy na sociálnych sieťach podľa mňa jednoznačný – chce to čas, trpezlivosť, humor a originálny kvalitný obsah.
Jedno z tvojich videí má dokonca 6 miliónov pozretí. Prečo myslíš, že je tak populárne.
Najpopulárnejšie video zobrazuje rotačnú vákuovú odparku počas procesu vyparovania rozpúšťadla za zníženého tlaku. Ide o pomerne krátke video, asi 6-sekundový loop, kedy sa banka otáča vo vodnom kúpeli. Úspešné bolo preto, že si ho Instagram vybral do svojho výberu Prehľad vedy a asi aj preto, že nezainteresovaným ľuďom pripomínalo bongo (smiech).
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Keďže si študovala aj na Slovensku, je podľa teba naše vzdelávanie v rámci vedy dostačujúce na prípravu budúcej profesie?
Rozhodne áno. So vzdelaním, ktoré sa mi na Slovensku dostalo, som viac ako spokojná. Na gymnáziu som mala šťastie na fantastických učiteľov, ktorí svoju prácu robili dobre a s radosťou a pri každom žiakovi sa snažili nájsť, čo ho bude v budúcnosti baviť.
Na vysokej škole v Bratislave som sa dostala do špičkových výskumných skupín a pracovala na zaujímavých projektoch, ktoré boli nielen publikované v medzinárodných časopisoch, no naučili ma aj kľúčovým zručnostiam a schopnostiam, ktoré študenti v zahraničí často ani nemajú. Napríklad možnosť vysušiť alebo recyklovať rozpúšťadlá bez toho, aby sme museli míňať veľké peniaze a iba ich kupovať.
Je o vedu medzi mladými záujem v dnešnej dobe?
Myslím, že áno, ale stále môže byť väčší. Kľúčom je podporiť záujem o vedu a technológie už u malých detí a dorastu. Práve preto sú sociálne siete ideálnym nástrojom na propagovanie vedy. Najmä v dnešnej dobe sa môže ktokoľvek dostať k viac menej ľubovoľným informáciám na internete.
Nie každý dokáže správne zhodnotiť, či ide o pravdivé informácie, dezinformácie alebo cielené lži. Tento problém je extrémne nebezpečný, ak sa ľudia snažia nájsť možnosti domácej liečby, názvy chorôb, príznaky, či názory iných pacientov na očkovanie, homeopatiu a pseudovedu. Veda preto rozhodne patrí do médií a komunikovať by sa mala poriadne, poctivo a bez clickbaitových nadpisov.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ako veľmi sa americké kriminálne seriály ako Kosti podobajú realite?
S manželom, tiež chemikom, sa na nich vždy dobre zasmejeme. Či už ide o Kosti, CSI alebo Sherlocka, stolovým mikroskopom sa zloženie vzorky zistiť nedá. Rovnako jeden test DNA nepreukáže vinu, či jedna kvapka vzorky vložená do prístroja nevytlačí vzorec zlúčeniny.
Na druhej strane sú tieto seriály dôležité, pretože ukazujú, kde všade sa dá analytická chémia, fyzika a biochémia využiť v praxi, ale aj v bežnom živote. Navyše, ak by tieto seriály zobrazovali realitu laboratórií, nikto by ich asi nepozeral (smiech).
Čo by si chcela v budúcnosti vo vede dosiahnuť?
Keďže som nezostala v akademickom sektore, profesorka zo mňa rozhodne nebude. Momentálne sa snažím dostať hlbšie do problematiky môjho nového výskumu a dúfam, že o niekoľko mesiacov zo mňa bude expert.