Tetovanie dáva imunite malinký „boost“. Neznamená to však, že čím viac tetovaní, tým lepšia imunita, píše Sciencer.
Keď horolezci v Alpách v roku 1991 našli pozostatky najstaršej európskej múmie, nikto netušil, že bude potetovaná. Ötzi, pomenovaný podľa miesta, kde bol nájdený, zahynul pred približne 5 000 rokmi. Za ten čas sa však zachovalo viac ako len jeho medená sekera.
Napriek čiastočnému rozkladu sa na jeho koži našlo až 61 tetovaní. Ako je možné, že tetovania vydržali toľké roky?
Ľudia s tetovaniami vedia, aký je to pocit, keď ihla preráža kožu a zanecháva za sebou veľmi citlivé, zafarbené miesta. Síce dnes používame tetovacie farby s bezpečným a známym zložením, ale princíp tetovania sa od čias Ötziho nezmenil. Ten spočíva v zanesení farby pod pokožku pomocou ihly.
Tetovacia farba sa musí dostať do zamše, čo je vrstva kože nachádzajúca sa pod pokožkou. Či je farba bezpečná a kvalitná, alebo sa použije niečo iné, v tejto vrstve kože zostáva prakticky nastálo. Niečo ju tam však musí udržať, inak by sa „rozliala“ a z tetovania by zostali iba nepekné machule.
Koža je prvá mechanická bariéra, ktorá oddeľuje citlivé a mäkké vnútro tela od všetkých hrozieb, ktoré číhajú v okolí. Pokiaľ zostane neporušená, plní svoju funkciu skvelo. Celou podstatou tetovania je však porušiť túto bariéru a dostať za ňu farbu. Či už kožu poruší tetovacia ihla, alebo zranenie, telo sa začne brániť.
Hneď za hranicou pokožky čakajú zástupy buniek imunitného systému. Telo totiž ráta s tým, že všetko, čo prenikne pokožkou, bude nebezpečné. Neráta s tým, že človek sa chcel len pokresliť. Rovnako ako zareaguje imunitný systém na baktérie, bude reagovať aj na tetovaciu farbu.
Aby bola táto ochrana efektívna, sú na miesto vpichnutia farby okamžite privolané makrofágy. Tieto bunky majú konkrétnu úlohu – pohltiť všetko, čo do tela nepatrí.
Makrofágy teda „pojedia“ všetku farbu, ktorá sa pod pokožku dostala. Keďže však nevedia, čo s ňou, zostávajú v danom mieste a udržujú tak tetovanie v takej podobe, ako bolo navrhnuté.
Prečo po veľmi dlhom čase tetovania blednú? Za to môže životnosť makrofágov. Tak ako každá bunka, ani makrofág nežije večne a po istom čase je potrebné ho recyklovať. Tým sa však uvoľní aj pohltená tetovacia farba, ktorá musí byť znovu pohltená novými, mladými makrofágmi. Postupne sa tak farba javí ako menej jasná a po veľmi dlhom období vyzerá samotné tetovanie menej ostro.
Pokiaľ farba neobsahuje žiadne nebezpečné látky, tak imunitnému systému nevadí, že musí recyklovať makrofágy v koži. Dnešné tetovacie farby sú dokonca také bezpečné, že majú potenciálne využitie pri testovaní liečiv.
V jednej štúdii primiešali tetovaciu farbu k očkovacej látke. Vďaka tomu mohli sledovať, ako po očkovaní vakcína „cestuje“ telom. Istý vedec sa pozrel aj na to, či má očkovanie vplyv na funkciu imunitného systému. Jeho zistením bolo, že ľudia, ktorí sa tetujú častejšie, majú aktívnejší imunitný systém.
Predpokladom je, že je to práve kvôli zapojeniu imunitného systému do celého procesu tetovania. Tetovanie dáva imunite malinký „boost“. Neznamená to však, že čím viac tetovaní, tým lepšia imunita. Na to máme stále málo dôkazov.
