V prípade hudby od Beethovena, naopak, nedošlo pri vedeckom pokuse k žiadnemu zlepšeniu symptómov alergií.
Takmer 4 miliardy rokov evolúcie na našej planéte mohli vyvrcholiť v niečo užitočné. Mohli sme vedieť lietať. Mohli sme vedieť dýchať pod vodou. Mohli sme mať nočné videnie. Namiesto toho kýchame z peľu...
Tento jav, ktorý voláme alergická reakcia, nie je nič iné ako odpoveď nášho imunitného systému na často neškodné veci.
Imunitný systém môžeme rozdeliť na dve časti. Prvou z nich je nešpecifická (vrodená) imunita. Tá rozoznáva široké spektrum hrozieb, ktoré vstupujú do nášho tela, a vyvoláva prvotnú imunitnú odpoveď. Táto odpoveď je ako paľba naslepo, no je taká intenzívna, že zneškodní baktérie a vírusy, ktoré sa snažia v našom tele prežiť.
Druhá časť imunitného systému je o niečo múdrejšia. Je to špecifická (získaná) imunita. Tá nastupuje do boja pomalšie, a zatiaľ čo nešpecifická imunita bojuje s infekciou, tá špecifická zbiera informácie o nepriateľovi. Tieto informácie sú potom využité špeciálnymi bunkami, ktoré vytvárajú protilátky.
Alergická reakcia je zapríčinená práve protilátkami, ktoré rozoznávajú alergén (napr. peľ). Keď tieto protilátky nájdu svoj cieľ, aktivujú tým bunky imunitného systému tak, aby vypustili látky, ktoré ďalej sprostredkujú imunitnú odpoveď.
Jednou z nich je aj histamín, ktorý spúšťa procesy vedúce práve k nepríjemným prejavom alergie. Práve preto sa pri liečbe alergií používajú antihistaminiká. Tie však riešia symptómy, nie príčinu. Vedeli by sme nejakým spôsobom znížiť vytváranie protilátok a tým znížiť intenzitu alergickej reakcie?
Podľa vedcov na alergie pomáha bozkávanie aj počúvanie Mozarta
Japonskí vedci prišli na jeden príjemný spôsob – bozkávanie. Počas bozkávania sa vylučuje vysoké množstvo dopamínu, ktorý nám hovorí, aby sme bozkávanie chceli aj v budúcnosti. Vylučuje sa aj sérotonín, ktorý nás doslova hreje pri srdci, a oxytocín, ktorý upevňuje väzbu s partnerom.
Do japonskej štúdie sa zapojilo 24 účastníkov s atopickým ekzémom a 24 účastníkov s klasickou alergickou nádchou. Protokol bol jednoduchý – 30 minút nerušeného bozkávania sa pri príjemnej hudbe v pozadí. Pred bozkávaním a po bozkávaní bola všetkým odobratá krv.
Zistenie? Bozkávanie výrazne zmenilo pomer cytokínov, ktoré sú potrebné na začatie produkcie protilátok. Celkové množstvo protilátok voči alergénom tak kleslo až o polovicu. Bozkávanie zároveň výrazne znižuje množstvo kortizolu, ktorý je známy aj ako stresový hormón. Stres je zodpovedný za zhoršenie symptómov pri alergiách. Podobný efekt na stres majú aj objatia.
Nemáš sa s kým bozkávať? To nič! Rovnaký efekt ako pri bozkávaní bol pozorovaný aj pri počúvaní Mozarta. V prípade hudby od Beethovena, naopak, nedošlo k žiadnemu zlepšeniu symptómov alergií.
Ak však tvoje uši trpia pri počúvaní klasickej hudby, je tu ďalšia možnosť – rozplakať sa. Pri pozeraní romantického (alebo inak dojímavého) filmu sa spolu so slzami znižuje produkcia protilátok voči alergénom. Mechanizmus je opäť podobný tomu pri bozkávaní.
Ktorá bežná činnosť môže zhoršovať alergie? Okrem stresu je to napríklad dlhé telefonovanie. Mikrovlnné žiarenie vychádzajúce z mobilu robí presný opak toho, čo robí s imunitou bozkávanie – zvyšuje produkciu protilátok voči alergénom. Preto je lepšie stretnúť sa, objať, prípadne bozkávať (samozrejme, so súhlasom oboch strán), ako 30 minút telefonovať.
