Neviete, aký film si pustiť? Naša rubrika by vám mohla pomôcť.
Aj tento týždeň sa s vami traja redaktori Filmkultu podelia o tipy na pozoruhodné filmy v rubrike Tipy na filmy. Pokiaľ teda neviete, akým snímkam venovať svoj čas, berte nasledujúci článok ako inšpiráciu. Nech sa páči.
Peter P. – Studená vojna (réžia: Paweł Pawlikowski, 2018)
Paweł Pawlikowski si pred piatimi rokmi svojou Idou podmanil festivalové publikum aj oscarovú porotu. Tentoraz opúšťa tému holocaustu a posúva sa k ďalšiemu historickému kostlivcovi v skrini.
Ako už napovedá názov, ide o studenú vojnu. Tá je však tentoraz iba metaforou pre romantickú drámu. Príbeh lásky speváčky a dirigenta sa rozprestiera na ploche niekoľkých rokov a štátov.
Vzájomné city sú tu rovnako dôležité ako prostredie a hudba, čím film pôsobí ako európska verzia La La Landu.
Do duší hlavných hrdinov sa však nepozrieme tak intenzívne ako v Chazellovej pecke, čo je jediná výraznejšia (aj keď mimoriadne silná) výčitka tohto skvelého filmu.
Dôvodom je príliš rýchly sled deja. Ten sa nezastaví ani na sekundu a vo svojich necelých 90 minútach dokáže obsiahnuť obrovské množstvo udalostí.
Film však naberá body najmä vďaka úchvatnej audiovizuálnej stránke. Čiernobiely obraz vo formáte 4:3 je plný parádnych kompozícií, hudobné čísla sú strhujúce a herci zo seba vydávajú maximum.
Studená vojna si na festivale v Cannes vyslúžila vyše štvrťhodinový potlesk a na Piešťanskom Cinematiku získala rovnako cenu divákov, ako aj kritikov. Čo je veľmi ojedinelý prienik. Najlepšie však je, že na tento titul si od 4. októbra (říjen) 2018 môžete zájsť aj do kina. 8,5/10
Dušan Š. – Babadook (réžia: Jennifer Kent, 2014)
Babadook svojho času spôsobil na festivaloch doslova senzáciu a patrí k tomu druhu hororov, ako napríklad Čarodejnica od Roberta Eggersa či Prekliate dedičstvo od Ariho Astera.
Teda k žánrovke, ktorá si ide vlastnou a originálnou cestou a nesnaží sa zaliečať väčšinovému publiku
Psychologicky prepracovaná dráma nám predstaví ovdovenú matku Ameliu (Essie Davis) a jej ťažko zvládnuteľného syna Sama (Noah Wiseman).
Po prečítaní záhadnej detskej knižky menom Pán Babadook začne Sam tvrdiť, že ústredné monštrum sa usídlilo práve v ich dome.
Hororová dráma Jennifer Kent je v prvom rade poriadne silnou sondou do života psychicky zničenej ženy a skúmaním zármutku a schopnosti vyrovnať sa s ním.
Režisérka obratne balansuje na hrane mysteriózna a duševnej poruchy a svoje dielo obaľuje do veľmi tiesnivej, dusnej a nepríjemnej (v najlepšom slova zmysle) atmosféry. Výborná je aj práca s kamerou a komponovaním jednotlivých scén.
Rozprávanie je dôsledné a zamerané na postavy a úplne ignoruje klasické hororové barličky súčasnej mainstreamovej produkcie.
Žiadne ľakačky, ani lacné šokujúce násilie. Režisérke sa podarilo vytvoriť poriadne temnú a desivú víziu, ktorá sa síce u nás nedočkala až takého silného ohlasu, ale pre žánrového fanúšika by bolo hriechom ju vynechať.
Pokiaľ teda máte radi horory, ktoré sú inteligentné, nerobia zo svojich divákov hlupákov a pri ktorých si musíte aj ponamáhať mozgové bunky, neváhajte. Ak však holdujete klasickej popcornovej hororovej zábave, Babadook vám zrejme nič nepovie. 9/10
Jakub H. – Útek z Alcatrazu (réžia: Don Siegel, 1979)
Už dávnejšie sme vám priniesli článok o najlepších filmoch z väzenského prostredia. Chceli sme sa v ňom vyhnúť všeobecne známym klasikám, no tentokrát spravíme výnimku.
Mojím tohtotýždňovým tipom je Útek z Alcatrazu, reprezentovaný večne namosúreným frajerom Clintom Eastwoodom, ktorý pod taktovkou skvelého Dona Siegela (Dirty Harry) uteká z najstráženejšieho väzenia v USA, a to všetko podľa skutočnej udalosti.
Nečakajte však žiaden útok na city. Siegel od svojich postáv nevyžaduje žiadne spomaľujúce dramatické odbočky. Práve naopak.
Je priamočiary rovnako, ako jeho názov. Celý film sa vo všetkých troch svojich fázach sústreďuje iba na útek a vám to vôbec nebude prekážať.
Netušíme za čo je Frank Morris (Eastwood) odsúdený a minulosť jeho kumpánov, je nám taktiež naznačená iba v niekoľkých vetách.
Aj napriek tomu dokážete pocítiť stiesnený pocit štyroch stien na vlastnej koži a pristihnete sa, ako zatínate päste zarovno s chlapíkmi, škrabajúcimi do steny lyžičkou.
Takmer dvojhodinová stopáž nie je vyplnená vatou a v momentoch, keď sa neuteká, sledujete hnusný väzenský život. Ten posúva dopredu nie len postavy, ale aj vašu túžbu po úspešnom úteku, ktorý je aj napriek svojej komornosti zvláštne grandiózny.
Útek z Alcatrazu je jednoducho skvelý film, ktorý aj po skoro 40. rokoch nestratil nič zo svojho surového čara. Ak máte chuť na čistokrvný útek bez zbytočného množstva pátosu v podaní zaťatého Clinta, s týmto tipom chybu neurobíte. 9/10
