Otroctvo nie je len čiernou škvrnou histórie, vo svete stále existujú regióny, kde je vykorisťovanie bežnou súčasťou spoločnosti.
Pri slove otroctvo sa azda každému v hlave vynoria porušovanie ľudských práv, neľudské zaobchádzanie, vykorisťovanie a podobne. Všetky asociácie sa pritom pohybujú v dávnej histórií, 100, 200, 300 rokov nazad.
Správa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a nadácie Walk Free z roku 2017 ale hovorí, že v danom roku bolo na celom svete približne 40 miliónov moderných otrokov.
Autori samotnej štúdie ale priznávajú, že v dostupných informáciách sú nedostatky a presné čísla sú len veľmi ťažko merateľné. Hoci boli v štúdií použité rozsiahle údaje OSN, stále chýbajú niektoré krajiny s nižším počtom obyvateľov, prípadne regióny zmietané konfliktami.
Ako vyzerá otrok dnešného sveta?
"Je ťažké alebo dokonca nemožné uskutočniť výskum v oblastiach s vysokou mierou konfliktov,“ hovorí výkonná riaditeľka nadácie Walk Free, pričom poukazuje najmä na oblasti ako Sýria či Nigéria, ktoré boli museli byť z výskumov vylúčené. Číslo 40 miliónov bude tak zrejme ešte o čosi väčšie.
Globálna správa o modernom otroctve ponúka nielen detaily o tom, kde sa zotročené osoby nachádzajú najviac, ale aj prekvapujúce podrobnosti o tom, ako vlastne žijú. Väčšina moderných otrokov nie sú muži v reťaziach, ako nám ich naša predstavivosť zrejme vyobrazuje.
V skutočnosti sú zotročovaní muži oveľa menej ako ženy. Práve ženy a dievčatá predstavujú až 28,7 miliónov zotročených ľudí, čo predstavuje až 71 % z celkového počtu. Taktiež sa predpokladá, že až 25 % obetí moderného otroctva je mladších ako 18 rokov.
Otroctvo zrušené iba pred pár rokmi
Prejdime však ku konkrétnej krajine, v ktorej otroctvo oficiálne existovalo ešte pred pár rokmi, neoficiálne v podstate dodnes. V Mauritánii boli otroci bežnou súčasťou spoločnosti až do roku 1981. Mauritánia tak bola poslednou krajinou, ktorá oficiálne zrušila otroctvo.
Západoafrickej krajine so 4 miliónmi obyvateľov však trvalo ďalších 26 rokov, kým prijala zákon, ktorým otroctvo skutočne pochovala. Keďže sa tak stalo iba v roku 2007, nie je prekvapením, že je otroctvo v tejto púštnej krajine stále obrovským problémom.
„Zákon proti otroctvu je skvelý, ale keď ho neuvediete do praxe, stáva sa z neho zbytočný kúsok papiera,“ Hovorí Lucy Claridge, právna riaditeľka pre Medzinárodné práva menšín v rozhovore pre Washington Post.
Mauritánske otroctvo je celosvetovo známym problémom, ktorý kritizujú mnohé štáty ale aj organizácie na ochranu ľudských práv. Presné štatistiky, ktoré by odhaľovali, koľko ľudí je v Mauritánii zotročených nanešťastie neexistuje. Oficiálny postoj tamojšej vlády k problematike je jasný, keďže v roku 2007 prijali zákon zabraňujúci otrokárstvu, hovorí, že žiadny otroci v krajine neexistujú.
